Slovensko bolo na vlaňajšom festivale zastúpené v tejto sekcii filmom Polčas rozpadu režiséra Vlada Fischera. Osobne si myslím, že to bol omyl, film príliš kopíroval americkú komerčnú tvorbu. Škoda, že kritici tohto roku nevybrali debut režiséra Viktora Csudaia Veľký rešpekt. Tvorcovia ho nakrútili za 10 000 eur, čo je jedna stotina nákladov Jakubiskovho filmu Bathory. Možno by bolo dobré, keby mali kritici Variety poradcov, ktorí by im odporučili vhodný film do tejto sekcie.

Občas si kladiem otázku, či by som nemal opakovane vyštudovať filmovú vedu na FAMU, keď som videl niektoré filmy z tejto sekcie. Konečne som si mohol pozrieť český film Kdopak by se vlka bál Marie Procházkovej. Príjemne som sa bavil. Ale aj zamyslel. Ako povedať dcérke fakt, že maminka nie je jej maminka. Najväčším sklamaním bol pre mňa však film Posledný rozhovor (réžia Noud Heerkens). 25 miniatúrnych kamier sníma v aute značky Jaguar herečku Johannu ter Steege, ktorá pritom telefonuje so ženatým milencom, ktorý ju práve odvrhol. Dlhé, nudné, pár úvah o živote, pohľady na asfaltovú cestu. Tento film som pretrpel.
25 karatov (réžia Patxi Amezcua) – zaujala ma odvrátená tvár Barcelony, ako veľmi tradičný akčný príbeh, obohatený o pravdivý vzťah otca gangstra a jeho malého syna.
Buck Riviera (réžia Goran Rušinovič) – kládol som si otázku, a nedostal som na ňu odpoveď, prečo sa tento príbeh odohráva práve v Amerike . Dvaja Srbi, jeden z nich moslim, sa mohli stretnúť kdekoľvek...Etnická nenávisť pretrváva aj ďaleko od domova.
Made in Hungaria (réžia Gergely Fonyó) – príjemné osvieženie, hlavne pre tých, čo majú radi muzikál. Tento sa odohráva ešte v času komunizmu, keď bol rokenrol, nielen pre Maďarsko, tabu
Drobný zločin (réžia Christos Georgiou) - ospalé, grécke prímorské mestečko a v ňom začínajúci, energiou nabitý nudiaci sa mladý policajt. Ešte šťastie, že nájdu mŕtvolu miestneho ožrana. Fantázia pracuje na plné obrátky, a tak sa divák občas aj príjemne pobaví.
Tu a tam (réžia Darko Lungulov) – mladý srbský imigrant v Ne w Yorku... Návrat do Belehradu. Chystanie fingovanej svadby. Má sa oženiť s prijemnou dievčinou, ale on sa zaľúbi do jej matky...
Deti (réžia Tom Shankland) – stále si myslím a som o tom presvedčený, že režisér by mal debutovať filmom, osobnou výpoveďou o rovesníkoch. Mal by mať ruku na tepe súčasného života. A preto zásadne neprijímam tento horor o vraždiacich deťoch svojich rodičov počas víkendu v opustenom dome ďaleko od hlučného davu. Priznám sa, že horor nemám rád.
Zatmenie mysle (réžia Pieter Van Hees) – kaleidoskop životných situácií mladíka, ktorý si vymýšľa kaskadérske kúsky, nás zaviedol do filmárskeho prostredia. Tragikomédia s čiernym humorom. Príbeh ma príliš nezaujal
Dievčatko ( réžia Frederik Edfeldt) – je príbeh o detskej samote. To je skutočne vážny problém. Dievčatko, asi desaťročné, odmietne odísť s rodičmi do Afriky a potom sníva na vidieku s chlapcom, s ktorým nájde spoločnú reč.