Piráti z Karibiku: Prekliate Čiernej perly, ako začiatok dnes už päťdielnej ságy, rozhodne neboli žiadnou stávkou na istotu. V tej dobe sa pirátskym filmom príliš nedarilo a za všetky neúspešné pokusy stačí menovať neslávne známy ostrov Hrdlorezov s Geenou Davis a Matthewom Modinom, ktorý doslova potopil produkčnú spoločnosť Carolco Pictures. Lenže Piráti Karibiku nečakane uspeli, Johnny Depp si za kreáciu Jacka Sparrova vyslúžil nomináciu na Oscara a šéfovia Walt Disney Pictures si mohli spokojne mädliť ruky. Prvý diel nespomínam náhodou, práve ten bol totiž podľa slov tvorcov hlavnou inšpiráciou pre najnovší prírastok do série.

Zápletku, v ktorej centre diania je bájny Poseidonov trojzubec, naštartuje mladý Henry Turner (Brenton Thwaites), syn Willa Turnera a Elisabeth Swann, snažiaci sa vyslobodiť svojho otca spod dávnej kliatby. K tomu potrebuje pomoc mladej astronómky Cariny (Kaya Scodelario) pátrajúcej po svojom pôvode pomocou mapy, čo neprečíta žiadny muž. Obaja však potrebujú pomoc Jacka Sparrowa, ktorý si chce akurát zachrániť svoj život. Po krku mu totiž ide dávny nemŕtvy nepriateľ Armando Salazar (Javier Bardem) a Jacka chce nájsť aj starý známy kapitán Barbossa (Geoffrey Rush). A aby toho nebolo málo, svoje má k tomu čo povedať aj britské námorníctvo. Dej síce počíta s tým že ste videli predošlé časti, no ich znalosť nie je vyložene nutná.

Podobnosť s Čiernou perlou spočíva napríklad i v tom, že ide o samostatne stojace dobrodružstvo a scenár Jeffa Nathansona sa nesnaží na pôvodný koncept nasilu nabaľovať komplikovanú mytológiu po vzore Truhlice mŕtveho muža a Na konci sveta. Dej celkovo nepôsobí prekombinovaným dojmom a hoci nechýbajú ani menšie zvraty, zrozumiteľnosť nimi nikdy netrpí. V neposlednom rade, Jack Sparrow bol znova degradovaný na vedľajší charakter, čiže pozíciu, ktorá mu svedčí o niečo viac. V tomto slova zmysle ide skutočne o návrat ku koreňom. Relatívne slušne funguje aj humor a dialógy sú tentokrát v rámci všetkej rodinnej korektnosti až prekvapivo šťavnaté a plné nenápadných sexuálnych narážok. Do sveta pirátov to však bez problémov zapadá.

Nesporným plusom je, že scenár kladie trochu väčší doraz na samotné postavy. Nováčikovia Henry a Carina sú v podaní mladých neopozeraných tvárí aktívnymi hýbateľmi deja s jasnými motiváciami a Brenton Thwaites a Kaya Scodelario im dokázali vdýchnuť potrebný charakter. Kaya Scodelario však z tohto minisúboja vychádza o niečo lepšie už len preto, že ide o prototyp modernej ženy, snažiacej sa presadiť vo svete, čo podobným typom žien nepraje. Zaujímavý je aj vývoj a prehĺbenie charakteru kapitána Barbossu a Jack Sparrow dokonca dostal kratší flashback, ktorý ho konečne ukazuje v inom svetle ako večného opilca s neustále naklonenou šťastenou. Je trochu škoda, že Bardemov Salazar predsa len ťahá za kratší koniec povrazu a jeho zloduch je zaujímavejší hlavne svojou vizážou.

Réžie sa v piatom dieli ujala dvojica Espen Sandberg a Joachim Rønning. Tí na seba v roku 2012 upozornili dobrodružným filmom Kon-Tiki o nórskom moreplavcovi Thorovi Heyerdahlovi, za ktorý sa im následne ušla aj nominácia na Oscara. Ich režijný štýl je nepomerne dynamickejší, ako tomu bolo minule u Roba Marshalla, a pôsobí neučesane, až živelne. Akčné scény sú v ich podaní adekvátne takejto monštróznej produkcii, aj keď sa nedá hovoriť, že by zanechali na filme výraznejší otlačok. V tomto určite strácajú oproti režisérovi prvých troch častí, Goremu Verbinskemu, no vynahrádzajú to aspoň tým, že z času na čas vedia prísť s nejakým zaujímavejším nápadom, či osviežením.

Atmosféru vhodne navodzuje aj hudba a hoci Geoff Zanelli (ktorý sa sčasti podieľal aj na soundtracku V neznámych vodách) často využíva overené motívy svojho predchodcu Hansa Zimmera, dokáže zaujať aj niektorými novými. Pochvalu si však zaslúžia hlavne skvelé vizuálne efekty, ktorý je mnoho, no do celku zapadajú pomerne prirodzene. Určitú zásluhu má na tom nepochybne aj nový kameraman Paul Cameron a v tomto smere filmu pomáha i to, že viaceré kľúčové scény sú zahalené do temnoty. To však dá brať aj ako menšie negatívum. Tak či tak, Salazarova pomsta je patrične veľkolepým a výpravným zážitkom ak im niečo výraznejšie škodí, nie je to využívanie digitálnych technológií. Len omladený Johnny Depp vyzerá naozaj presvedčivo.

Čo teda piatym Pirátom škodí najviac? Zjednodušene povedané to, že sme dostali po piatykrát to isté. To, samozrejme, nie je tak úplne pravda, ale sviežosť Čiernej perly sa skutočne nedostavila. Salazarova pomsta pôsobí napriek viacerým čiastočným úspechom iba ako profesionálne nakrútený blockbuster a pokiaľ nie ste skalnými fanúšikmi, je možné že ani to emocionálne finále vo vás nezanechá výraznejšiu stopu ako len obyčajnú spokojnosť. Na piaty diel to vlastne nie je až tak zlá vizitka, ale poetika skutočných klasík žánru tu skrátka nie je prítomná. Noví Piráti, pochopiteľne, neobstoja ani ako exkurzia do karibskej histórie, ale čo by ste nakoniec čakali od série, ktorá vznikla podľa atrakcie v Disneylande. I tak však ide o obstojné pirátske dobrodružstvo a keď už nič, aspoň sa dá povedať, že stávka na nórske duo Espen Sandberg a Joachim Rønning sa v podstate vyplatila.

Piráti Karibiku: Salazarova pomsta (Pirates of the Caribbean: Salazar's Revenge), USA, 2017