Je hádam zbytočné zdôrazňovať, že o tlačovú besedu bol záujem mimoriadny. Antonio neprepadol hviezdnym manierom, ostal skromný a ochotne odpovedal na zvedavé otázky novinárov. Príbeh filmu Letný dážď je o dospievaní, ale podľa Banderasa nie je to film o typickom dospievaní a toto obdobie je pre všetkých adolescentov dramatické. „Sú to spomienky a tie sa prezentujú ako nejaká skladačka myšlienok. Ako režisér som sa v istom zmysle snažil vcítiť do ich postáv, oslobodiť od všetkých skúseností, ktoré som mal, dokonca aj od komerčného života v Amerike, aby som sa, ako nepopísaná stránka pustil do tohto projektu. Išlo mi len o výsledok a nezaujímalo ma, či to zaplní pokladnice kín.“ Na film neboli práve najlepšie kritiky. Čo na to režisér. “Film mal v Španielsku vcelku úspech, ale očakával som aj negatívny ohlas , nebolo to pre mňa prekvapenie. Keď sa pustíte do nakrúcania, verte mi, niektorým sa to páčiť nebude. Z môjho pohľadu som o tomto projekte nepochyboval, robil som ho s veľmi mladými hercami, pre väčšinu z nich to boli prvé úlohy a hovoril som im, aby neočakávali, že ich tento film vynesie na dráhu filmových hviezd.“

Banderas o svojich režijných začiatkoch: „Keď som začal nakrúcať filmy povedal som si, že prvý vklad do vytvorenia filmu pôjde od hercov, pretože to je svet, z ktorého pochádzam. Potom ma však zaujala kamera, presnejšie jej použitie. Použitie čočiek, farieb, všetko čo súvisí s obrazom. Netušil som, že mi na tom bude tak záležať. Čo sa týka hercov chcem vždy vytvoriť priestor, v ktorom je dovolené neuspieť, v ktorom budú mať pocit úplnej slobody. A potom príde na rad kamera, ktorú musíte rozkrútiť a vyrozprávať dej. Vždy sa snažím všetko precízne naplánovať, ale nechávam otvorené dvere pre improvizáciu. Robil som s mnohými režisérmi, ktorí sa ma snažili vmanévrovať do niečoho, čo sa nedalo urobiť, a vtedy sa hrá skutočne veľmi zle, iba ak je režisér génius sa to dá akceptovať. Takým je napríklad Pedro Almodóvar. V jeho prípade viem, že je to veľmi silná osobnosť a vtedy urobím čo odo mňa chce. Ako režisér však musíte byť trochu pokorný o to viac keď to robíte po prvý raz. Dať si aj poradiť, ale mať svoj plán. Než sme začali nakrúcať mal som každý záber premyslený a vedel som čo chcem.“

Z toho čo povedal vyplynulo, že si Almodóvara dodnes váži a považuje ho za veľkého režiséra. Preto nás zaujímalo, čo spôsobilo takú dlhú prestávku v ich spoločnej práci. A tu je odpoveď: „Almodóvar mi ponúkol úlohy v dvoch filmoch, ale som ich odmietol. Myslím si, že sa mu to veľmi nepáčilo. Toto je moja úprimná odpoveď.“

Na otázku či má ešte nejakú úlohu, ktorú by rád zahral reagoval nasledovne: „Čo mi ponúkli to mám, teda mám čo mám, a to čo nemám to nie je moje. Nepatrí mi to a nechcem žiť vo frustrácii A to čo mám alebo to čo mi navrhnú je filmový i osobný plán môjho života. Nemám rád hercov, ktorí frflú, že tá alebo oná postava bola pre nich, že ju mali hrať oni. Ja také veci nikdy nepoviem. Zaváňa to závisťou, a to sa mi nepáči.“

Prvý film, ktorý Antonio nakrútil s Pedrom Almodóvarom sa volal Sila túžby a u nás sa nepremietal. Ako si spomína na túto úlohu: „ Mám na ňu pekné spomienky. Spomínam si však najmä na strach. Vtedy sme porušovali všetky pravidlá, ktoré boli vžité. Keď prídete s iným jazykom , ktorý nie je kodifikovaný ,ľudia potrebujú čas, aby ho kodifikovali. Hral som homosexuála a mal som na škole výborného profesora, ktorý mi povedal, že predsudky nie sú dobré, treba ich dať dole ako kabát. Skôr som sa však bál maminky ako verejnej mienky, že ma zabije. A skoro ma aj zabila. Ale nešlo len o to , že to bola téma tabu. Hral som vo filme zločinca, ktorý zabíja. To bolo v poriadku, ale že som sa miloval to už v poriadku nebolo. Ten film bol zrejme prelomový a odvtedy sa veľa zmenilo."

Banderasa sme videli vo filmoch aj tancovať, teda neobišla ho aj otázka či vie tancovať flamenco: “Neviem. Možno na pätnásť sekúnd uveríte, že to viem. Tento tanec je prísna disciplína a ja mám veľký rešpekt pred skutočným flamencom . Predstieram ho rád. Tancoval som ho v divadle a pretože v budúcom roku sa vraciam do divadla, možno to zasa skúsim.“

A ako si zvykol na svoj hollywoodsky imidž ? “Hrám tú hru, ale aký je môj imidž medzi ľuďmi to nechám na nich. Pracujem v Hollywooode 20 rokov, robím to čo som vždy chcel robiť a nemal som a nemám potrebu zo seba robiť hviezdu. Takú hru nechcem hrať, Je unavujúca a zničí vás.“

Pre úplnosť dnes v karlovarskom Mestskom divadle si prevezme Krištáľový glóbus – Cenu za za mimoriadny umelecký prínos svetovej kinematografii český tvorca Ján Švankmajer.