Herec, ktorý je z polovice Chorvát, zo štvrtiny Škót a zo štvrtiny Francúz, žil dlhé roky v Európe a vždy sa na starý kontinent rád vracia vyhlásil: „ Nemyslím si, že divadelné a filmové herectvo úzko súvisia. Sú to vzdialení bratranci. Rád robím oboje. Táto činnosť však nie je veľmi podobná. Herectvo mám preto rád, lebo mám možnosť i príležitosť predstierať, že žijem iné životy, pretože, pokiaľ viem, údajne máme len jeden život.“ John Malkovich nakrútil podľa jeho slov v Európe 30 až 40 filmov. Aj v súčasnosti tu má zo päť projektov, ale väčšinu filmov hodlá nakrútiť v Amerike. Karlove Vary nie sú pre neho neznáme, už tu bol dva razy, pretože nakrúcal film v Plzni a tiež v Prahe.“ Moje dojmy z festivalu ? Je nesmierne dobre organizovaný a svojim obsahom obrovský. Prečítal som si program a mám pocit, že je veľmi zaujímavý, teda filmy. A tiež si myslím, že jednotlivé sekcie sú veľmi dobre zvolené.“ Malkovich si myslí, že nikto nemal väčšie šťastie ako on, aspoň nikto s kým sa stretol, a to preto lebo pracoval s výbornými režisérmi a hercami. Je spokojný na oboch kontinentoch, ktoré sú veľmi odlišné, ale to mu neprekáža. Učí aj na škole a na otázku či odovzdáva skúsenosti aj svojim deťom povedal: „Jedno moje dieťa má 17, druhé 18 rokov, a to čo robím ich nezaujíma. A či sa ich snažím učiť? Nie. Myslím si, že najlepší spôsob, ako sa niečo naučiť, je robiť to, samozrejme, neplatí to v každom odbore, ale platí to v tom mojom. A možno jediný možný spôsob ako vyučovať, alebo niekoho viesť, je mu byť príkladom, aspoň podľa mňa." Predsudky Američanov voči nám a naopak charakterizoval nasledovne: „Myslím si, že na to nebude stačiť vymedzený čas, je to diskusia na hodiny a veľmi zložitá. Európania majú tendenciu viac vedieť o Amerike, ako Američania o Európe. Mnohé však, čo Európania hlásajú o Amerike, je nesprávne. Amerika je zem, ktorá sa do veľkej miery založila preto, aby ľudia unikli Európe. Aby unikli jej histórii, tomu o čo sa usiluje, jej zápasom a čiastočne dajme tomu, aby trošku unikli Ázii a v poslednom čase i Mexiku, Strednej a Južnej Amerike. Nazdávam sa, že hovoríme o zásadnom zakladajúcom princípe. Amerika je veľká, teda nie je prekvapením, keď toho o Európe veľa nevie. Niekedy je mi smutno pri akejkoľvek téme, keď vidím málo zvedavosti ostatných o históriu a prajem si, aby tomu tak bolo. Skutočne si želám viac skúseností, osobitne keď sa pýtate na posledných desať rokov. Aby Američania pochopili aspoň čiastočne Európu mali by vedieť niečo o európskej histórii 20. storočia. Keď ju nepoznajú tak Európanov ťažko pochopia. Ja žijem v oboch svetoch a nerád všeobecne niečo prehlasujem. Žil som 15 rokov vo Francúzsku, ale neodvážil by som sa napísať článok o Francúzsku. Mohol by som popísať len svoje skúsenosti. Prosto nemôžem zovšeobecňovať. Veľa sa však vypytujem, radšej sa informujem než by som niečo hlásal. Všetky krajiny, ktoré som navštív majú iný jazyk, inú kultúru a inú históriu. Nie vždy sa mi to podarí, ale kým niečo poviem musím sa nad tým zamyslieť, a nie až roky potom.“

Posledné dva filmy hlavnej súťaže asi veľa vody nenamútia. Kórejský režisér Jeon Soo-Il vo filme Himaláje hovorí o mužovi, ktorý do týchto veľhôr ide odniesť rodine popol jedného robotníka svojho brata. Jeho putovanie je pomalé a snímka vyniká najmä krásami hôr. Americká režisérka Sophia Barthesová vo filme s veľavravným názvom Duša Paula Giamattiho prezentuje kupčenie duší medzi USA a Ruskom. Ponaučenie z tejto komédie je, že s dušou sa nehodno zahrávať, lebo z požičovne, kam si ich najmä celebrity odkladajú, sa môže aj stratiť a problém je na svete. Film zabaví, poteší, ale to je asi všetko.

Roky bola slovenská kinematografia takmer zabudnutá. O to viac poteší, že sa o dokumente Osadné Marka Škopa hovorí ako o horúcom kandidátovi na hlavnú cenu v Súťaži dokumentov. Originálna téma traja občania maličkej dedinky Osadné – starosta, ktorá je ním už skoro 40 rokov, pravoslávny kňaz a rusínsky aktivista sa vyberú riešiť svoje problémy do Bruselu. Marka Škopa inšpirovala reportáž z Európskeho parlamentu, kde si raz do roka môže každý poslanec pozvať ročne na exkurziu zhruba sto návštevníkov. Upozornila ho na to reportérka rusínskeho televízneho magazínu. „ Hneď, ako som tam prišiel ma zaujal zrejme rekordman v starostovaní a veľmi agilný mladý kňaz. Oni sú dvaja hlavní hrdinovia, ktorým pomáha rusínsky aktivista. Teší ma, že sa režisérke Třeštíkovej film veľmi páčil, ale my sme neprišli súťažiť, mám stačí už to, že sme na festivale.“ Skromnosť nadovšetko, ale všetkých nás poteší, keď sa predpovede splnia.
Mimo súťaže sa uvádza aj ďalší koprodukčný česko – slovenský film režiséra Juraja Herza T.M.A. Majster hororu sa nezaprel a opäť siahol po svojom obľúbenom žánri. Mnohí si iste ešte pamätajú jeho filmy ako Spaľovač mŕtvol, Morgiana a môžu sa tešiť, že režisér Herz divákov zasa pekne postraší. Film čoskoro uvidíme aj v našej distribúcii.