K jeho vzniku ho  inšpirovala, podobne ako pri filme Koža, ktorú nosím (The Skin I Live In,2011), kniha poviedok kanadskej spisovateľky, držiteľky Nobelovej ceny, Alice Munro Útek (Runaway). Na túto tému hovorí: „Chcel som  preniesť dej do Španielska, vzdialiť sa od predlohy, a predsa jej vzdať hold a hlavne, nakrútiť drámu s nádychom tajomstva: niekto hľadá niekoho, kto odišiel z jeho života bez jediného slova vysvetlenia ... Chcel som vyjadriť, aké je to bolestivé, nepochopiteľné až neprijateľné...“

Úvodná scéna filmu ukazuje našu súčasníčku Julietu (Emma Suarez), ako v madridskom byte dokončuje balenie. Na druhý deň sa má  sťahovať s priateľom Lorenzom (Dario Grandinetti) do Portugalska. Do Španielska sa už nechce vrátiť. Ešte predtým však zájde do mesta. Na ulici náhodne, po rokoch, stretne Beu - niekdajšiu blízku priateľku svojej dcéry Antie. Rozprávajú sa iba niekoľko sekúnd, ale to stačí, aby Julieta zrazu zásadne, bez vysvetľovania, zmenila svoje plány. Rozíde sa s priateľom a zostáva v Madride. Pravda, v úplne inej štvrti, v dome, kde kedysi žila so svojou dcérou, o ktorej dovtedy roky nikdy nehovorila. Teraz však na ňu čaká, lebo verí, že to je jediná adresa, ktorú dcéra pozná, a na ktorú sa jej raz ozve. Kým sa tak stane začne  pre ňu spisovať to, čo jej nikdy nestihla a možno ani nechcela povedať.

Divák sa len útržkovite a postupne dozvedá, že Julieta bola kedysi učiteľkou klasickej literatúry a v nočnom vlaku sa zoznámila s príťažlivým rybárom Xoanom (Daniel Grao), ktorý sa stane otcom jej dcéry. Žijú v domčeku pri mori a zdá sa, že sú šťastní, kým manžel nepríde v búrke o život. Julieta sa nevie so stratou vyrovnať. Presťahuje sa s dcérou do Madridu, kde pracuje ako korektorka. Keď Antia dospeje, má osemnásť rokov, odíde jedného dňa z domu a už sa neozve. Julieta ju márne hľadá. Nepomôže ani polícia, ani súkromný detektív. Po niekoľkých rokoch sa vzdá,  presťahuje sa a začne nový život, v ktorom potláča všetky spomienky na minulosť. Kým neprejde dvanásť rokov a Bea jej pri spomínanom stretnutí neprezradí, že sa náhodne videla s tridsaťročnou Antiou pri talianskom jazere Como. Žije asi vo Švajčiarsku, má tri deti a pýtala sa, či matka ešte žije v Madride... Rozbieha sa kolotoč spomienok, neistoty a bolesti, lebo Julieta si uvedomí, že svoju dcéru vlastne nepoznala a prenasleduje ju pocit viny za udalosti, ktoré im zničili život i za to, že nedostatočne vnímala pocity iných.

Dej je, samozrejme , komplikovanejší. Každá z postáv má svojich tajomstvá a rieši svoje rodinné i sexuálne problémy.  Napríklad Xoan je pri ich prvom zblížení ešte ženatý so ženou v kóme a nie je mu ľahostajná dlhoročná priateľka, sochárka Ava (Inma Cuesta). Julieta sa zas odcudzila rodičom, lebo nevie pochopiť, že otec vymenil učiteľské povolanie za prácu farmára a po smrti ťažko chorej manželky sa znovu oženil. Všetko vnímame cez oči Julietty a je to o to pôsobivejšie, že sa o túto postavu delia dve nové herečky v “Almodovarovom vesmire". Adriane Ugarte ju stvárňuje vo veku 25 až 40 rokov, po štyridsiatke zas Emma Suarez. Tento krok opodstatnil Almodóvar aj tým, že pred kamerou žiadny make up nenahradí vnútorné vyžarovanie päťdesiatničky.

Dôraz na detail, hra s farbou a symbolmi sú pre Almodóvara typické. V propagačných materiáloch napríklad  zdôrazňuje význam symbolu červenej látky v úvode filmu ako srdca protagonistky. Alebo bielej, ktorá zdôrazňuje prázdnotu samoty a túžbu uniknúť. Symbolom sú aj jednotlivé predmety, ku ktorým má režisér špeciálny vzťah. Napríklad socha sediaceho muža od sochára Miquela Navarru patrí k jeho domácnosti. Vo filme ju tvaruje vo svojom ateliéri sochárka Ava, daruje ju Juliete a opakovaný pohľad na malú sochu v jednotlivých sekvenciách akoby zdôrazňoval to, čo vyjadril Almodóvar slovami: „Žena nielen dáva život, ale je silnejšia, dokáže bojovať, trpieť a užívať si všetko, čo život prináša. Len osud je silnejší než ona.“

Pôsobivý príbeh, zaujímavo vyrozprávaný výborným filmárom. Napriek tomu všetkému však diváka necháva akosi chladným. Dívame sa, vnímame, konštatujeme, že sa to všetko mohlo stať, ale pragmatického našinca to nedojíma, skôr irituje tá neschopnosť otvorene hovoriť, komunikovať i to utápanie sa v depresii. Určite, je to neduh dneška, ale  jeho stvárnenie, to čo mala byť podľa slov režiséra dráma, pôsobí v niektorých okamihoch ako melodráma. Sklamanie pre tých, čo očakávali viac? Alebo potvrdenie, že Almodóvar,  jeden z najpopulárnejších španielskych režisérov, je taký, aký je a iný nebude?  

Priaznivci Almodóvara  možno počúvnu jeho radu: „Takmer všetky moje filmy si diváci vychutnajú až pri druhom zhliadnutí, keď už poznajú príbeh. O ľuďoch, ktorých vidíte po prvý raz neviete všetko, dokonca si nemusíte užívať ich spoločnosť. Taká môže byť  i Julieta.“ Bežný divák však sotva chodí do kina  dvakrát na ten istý titul. I keď ktovie?

Julieta, Španielsko, 2016
Dĺžka: 99 minút
Réžia: Pedro Almodóvar
Scenár: Pedro Almodóvar
Podľa poviedok:  Alice Munro
Kamera: Jean-Claude Larrieu
Strih: José Salcedo
Hudba: Alberto Inglesias
Kostýmy: Sonia Grande
Výprava: Antxón Gómes
Hrajú: Adriana Ugarte, Emma Suárez, Michelle Jenner, Inma Cuesta Rossy de Palma, Daniel Grao, Dario Grandinetti,Nathalie Poza, Priscilla Delgado, Blanca Parés, Sara Jiménes a ďalší.
Distribúcia : Magic Box Slovakia
Premiéra v SR: 21. júla 2016
Foto: Magic Box Slovakia