Zlatú kameru si prevzal scenárista Marek Leščák, ktorý povedal, že cenu požuje za generačnú, lebo patrí všetkým, ktorí sa podieľali na filmoch, na ktorých pracoval. Zdôraznil, že film je kolektívne dielo a nie výtrvor jednotlivca. Ocenenie Umelcova misia odovzdal Chiare Mastroianni člen Prezídia festivalu Peter Hledík. Tabuľku so svojim  menom si pripevnila na Most slávy vedľa tabuľky svojej mamy Catherine Deneuve. Pri tejto príležitosti uviedli aj  jej film z roku 2011 Milovaní.

Kým sa bližšie venujem hosťovi tohtoročného festivalu žiada sa povedať, že tohtoročné Trenčianske Teplice mali dva vrcholy, a to bol spoločenský večer na vynovenom kúpalisku Zelená žaba, kde ste si okrem príjemného posedenia  mohli pozrieť aj francúzsky film Dáždničky zo Chebourgu, v ktorom Catherine Deneuve hrala so svojou sestrou Françoise Dorléac, ktorá mladá zomrela po autonehode. Druhým ešte väčším vrcholom bol slávnostný večer na počesť vzácnych hostí. Usporiadatelia upustili od záverečnej recepcie a svoje sily sústredili na tento večer. Bolo to za štvrťostoročie trvania festivalu predovšetkým najelegantnejšie (bez trápností!), ale tiež najdôstojnejšie pripravené podujatie. Kursalon sa zmenil na nepoznanie, mali sme pocit, že sa nachádzame niekde mimo Slovenska. Slávnostné udeľovanie cien moderovala Zlatica Puškárová, do programu prispeli Sisa Sklovská a Celeste Buckingham. Sica je výborná speváčka a Celeste bola oživením festivalu. Bola to dokonale pripravená akcia, ktorá sa na Slovensku  len tak ľahko nevidí, ba povedala by som, že sa vydarí raz za uhorský rok.                 

Sľúbené prekvapenie mal byť Karel Gott, ktorý si mal prevziať ako druhý Umelcovu misiu. Možno sa pýtate, čo má spevák spoločné s filmom. Zrejme sme si neuvedomili, že Karel Gott hral takmer v 40 filmoch. Zdravotný stav mu však nedovolil prísť do Trenčianskych Teplíc, teda prevzatie ceny sa odkladá na budúci rok. Maestro sa však prihovoril účastníkom festivalu cez videozáznam a na záver nezabudol zablahoželať Zdene Studenkovej, ktorá si cenu Umecova misia prevezme dnes v záverečný deň festivalu..                 

Tlačová beseda s Chiarou Mastrioanni bola bezprostredná a príjemná. Francúzska herečka, dcéra Catherine Deneuve a a Marcela Mastroianniho, začínala vo filme už ako sedem ročná, a to v diele Claudea Leloucha.“ Bola to náhoda, vo hrala v ňom moja mama a vzala ma na nakrúcanie. Pobehovala som tam a režisér zrazu povedal mame, že aj tak potrebuje zahrať jednu epizódu s dieťaťom, netreba nikoho hľadať skúsi to so mnou, a tak som sa dostala k filmu. Bola to však moja jediná spolupráca s týmto režisérom, lebo viac si ma už nevybral“, povedala Chiara. Na otázku čo od oboch rodičov zdedila konštatovala: „Všetci mi hovoria, že vzhľadom sa podobám na otca. Keď sa pozriem do zrkadla len ťažko môžem oponovať. No napriek tomu si myslím, že som taká miešanina oboch."

Chiara si však nemyslí, že rodičia rozhodli o tom, že sa stala herečkou. Mama vraj vždy bola proti, ten, kto ju podporoval bol skôr otec. „Mnohí si myslia si, že som si preto vybrala túto profesiu lebo moji rodičia boli herci, ale to vôbec nie je pravda. Bolo to preto, lebo som  vnikla do prípravy a priebehu hereckej práce a zapáčila sa mi. Musím však povedať, že sa mi dostala klasická a obyčajná výchova. Ale mala som veľké šťastie, že som bola na rôznych nakrúcaniach a zažila som tú atmosféru. Ale vďaka normálnej výchove mojej matky som bola chránená. Ani môj otec, ani moja mama, ani na mňa, ani na mojich súrodencov zbytočne nevystavovali rôznym tlakom. V Taliansku to bolo trochu komplikovanejšie, pretože tam fenomén paparazzi je veľmi silný. Keď ste dieťa týmto veciam ešte nerozumiete, nechápete ich. No nebolo by z mojej strany úprimné keby som povedala že mám traumatizujúce spomienky na detstvo. Ľudia majú radi hercov a tým pádom majú radi aj ich deti, a preto sú k vám všetci veľmi milí. Vlastne bolo to ideálne, na jednej strane som mala možnosť zoznámiť sa s profesionálnym životom, ale preto, že som nebola zbytočne exponovaná, som bola chránená. Na druhej zasa musím povedať, že bolo pre mňa šťastím, že som vďaka mojim rodičom mala možnosť navštíviť a oboznámiť sa a s mnohými krajinami a mnohými kultúrami. Áno dnes je už táto možnosť, že deťom môžete viac ukázať, a to je to niečo čo človeku pomôže otvoriť sa."

Chiara je spokojná so svojim životom aj výberom povolania.“Počas mojej kariéry som mala možnosť sa stretnúť s rôznorodými filmármi, s rôznorodými pohľadmi na svet a som za to veľmi vďačná. Chcem urobiť maximum preto, aby som mohla pokračovať v tom, ako som začínala. Aby som mala možnosť vyberať si filmy, na ktorých sa chcem podieľať. Naďalej sa stretávam s neuveriteľnými ľuďmi a viem, že s kariérou mojich rodičov sa nemôžem porovnávať. Ani ostatní to nemôžu.  No v tom mojom malom svete ,v ktorom žijem, som spokojná s tým čo robím.  A naďalej chcem pokračovať v tom boji za existenciu  malých nezávislých  filmov, ktoré majú dnes veľmi často existenčné problémy. Ale ja som optimista a verím tomu."