Úspech filmu je vždy v dobrom scenári, či sa to už niekomu páči alebo nie. Režisér môže čarovať, herci hrať o dušu a výsledok je rozpačitý. A tiež je starou pravdou, že čím je príbeh jednoduchší, neprešpekulovanejší, tým je pravdivejší a má aj väčšiu hĺbku. Keďže režiséra inšpirovala k nakrúteniu filmu poviedka Alberta Camusa, už to samo naznačovalo, že bude o čom uvažovať. Oelhoffen sa hlási k existencionalizmu spisovateľa, obdivuje ho a rozumie mu. Snímka je v podstate konfrontáciou dvoch odlišných morálnych postojov a príbeh vyrozprával vo westernovom žánri. Nenazvala by som ho však klasickým westernom, skôr príbehom s westernovým nádychom.

Doslova ďaleko od civilizácie stojí v krásnej divokej prírode jediná budova, a to škola pre alžírske deti kde ich s láskou vzdeláva Francúz Daru (Viggo Mortensen). Píše sa rok 1954, nepokoje v Alžírsku silnejú a Daru je poverený odniesť do blízkeho mesta Araba Mohameda (Reda Kateb), ktorý podrezal svojho bratranca. Nechce úlohu prijať, ale nemá na výber. Títo dvaja putujú púšťou, nehostinnými horami, bránia sa pred útokmi rozzúrených dedinčanov, ktorí chcú hlavu Mohameda, povstalcami a francúzskou armádou. Spoznávajú sa a začínajú jeden druhému rozumieť. Daru nechápe obeť Mohamada, ktorý si želá smrť z rúk Francúzov, Mohamed zasa má problém porozumieť európskej morálke. Stačí trochu ľudskosti, trochu snahy a aj dva odlišné životne postoje nájdu spoločnú reč. A neposlednom rade sa hovorí aj o tom, že slušný človek, akokoľvek vystavený životným skúškam, vždy ostane slušným človekom. U silných jedincov, vegetujúcich nešťastnou hrou osudu na pokraji spoločnosti, sa to ľudské nestratí ani týraním, ani ponižovaním, ani útrapami.

Osobitnú pozornosť si zaslúžia herecké výkony, vynikajúceho Vigga Mortensena a nemenej zdatného Reda Kateba. A tiež pôsobivá kamera Guillauma Deffontainesa, ktorá je organickou súčasťou deja, dopovedá, čo sa nevypovie, dodá napätie a neopakovateľnú atmosféru. Žiadalo by sa písať aj viac, ale snímka je zaradená do našej distribúcie až na mesiac máj a vrátime sa k nej v rubrike Recenzie. Píšem o filme len preto, aby si diváci pozreli film už v predstihu v rámci Týždňa francúzskeho filmu a keď nestihnú majú možnosť ešte v máji.

Rada by som sa však pripomenula aj iné pozoruhodné filmy Crème de la crème. Nezabudnite na snímku Môj kráľ (o filme píšeme v rubrike Recenzie), Denník komornej Benoȋt Jacquota, ktorému učaroval slávny román Octava Mirabeaua, víťazný film vlaňajšieho festivalu v Cannes Dheepan Jacquesa Audiara, komédiu Rodinka Bélier Erica Lartigaua a tiež známy film bratov Dardennovcov Dva dni, jedna noc alebo detektívka Fréderica Telliera Prípad SK1 a mnoho iných. Takto koncipovaná prehliadka totiž ponúka komplexný pohľad na jednu kinematografiu a tá francúzska je, okrem americkej produkcie, tá najplodnejšia.