Snehovú kráľovnú 2 vyrobili tie isté ruské štúdiá Wizart Animation a Bazelevs ako prvý film, ale réžie sa ujal „kameraman“ prvej časti Alexej Cicilin, ktorý sa spolu s výtvarníkom Alexejom Zamyslovom podieľal aj na scenári. Snehová kráľovná 2 je Cicilinov režisérsky a scenáristický debut. Žiaden div, že všetky necnosti násilných, producentmi vyvolaných pokračovaní sa snúbia s debutantskými chybami. 

Aj na Západe známy ruský režisér Timur Bekmambetov produkoval prvú Snehovú kráľovnú a po jej úspechu sa rozhodol nakrútiť pokračovanie stoj čo stoj. Aj keď nebolo o čom. Hoci sa vo filme opäť stretneme s hrdinami Andersenovej rozprávky Kaiom a Gerdou, ich úloha je bezvýznamná a zanedbateľná. Ústrednou postavou je troll (v slovenskom preklade z neznámych príčin „škriatok“) Orm. Zbabelý, utáraný, slabošský a veľmi otravný nosatý tvor slúžil zlej Snehovej kráľovnej, no dokázal sa jej vzoprieť a rozhodujúcou mierou prispieť k jej koncu.

Stretáme sa s ním v ríši trollov, kde svojou popletenosťou, ťarbavosťou, vystatovačnosťou i klamstvami spôsobuje jednu katastrofu za druhou nielen pri práci v bani, ale aj medzi susedmi, doma s babičkou a najmä na kráľovskom dvore, kam by sa rád votrel. Keď zlý Severák unesie trolliu princeznú, Orm sa vyberie bojovať za jej záchranu proti mocnejúcim temným silám. Netuší, že v skutočnosti je najväčšou hrozbou a najtemnejšou silou on sám.

Snímka si zachováva rovnaký výtvarný rukopis i štýl animácie ako prvá časť i rovnakých hrdinov vrátane komickej bielej lasičky, ale poetikou je z úplne iného cesta. Prvá časť sa viac-menej verne držala známej predlohy H. Ch. Andersena, ktorá je v Rusku oddávna veľmi populárna a dočkala sa tam viacerých dramatizácií i filmových adaptácií. Lenže pokračovanie nemá s Andersenom dovedna nič spoločné. Ani atmosféru. Odohráva sa v bizarnej ríši trollov, ktorú autori – azda v rámci úsporných opatrení – len zľahka, povrchne a chaoticky načrtli, nie je to premyslený a do detailov prepracovaný svet. Príbeh nosatého chvastúňa je tiež lacný, vyrozprávaný kostrbato a ťažkopádne, s mnohými zbytočnými postavami, odbočkami a epizódami, ktoré neslúžia na nič iné, len na naťahovanie času.

Rozprávkové delenie na kladné a záporné postavy tu neplatí, každý je tu čiastočne dobrák a eventuálne aj čiastočne podliak, takže morálne rozprávkové posolstvo sa nekoná. Zlo nemôže byť potrestané a dobro odmenené, nedočkáme sa nijakého zadosťučinenia, žiadnej katarzie. Humor sa od andersenovského melancholického posunul k neviazanému bláznivému grotesknému, občas až násilnému a brutálnemu, čo nevadí tak, ako skutočnosť, že režisér nie je dobrý rozprávač vtipov. Nezvláda ani overené gagy, nedokáže vybudovať komickú situáciu a vyostriť ju k prekvapivej, správne načasovanej originálnej pointe.

Všeobecne: film akoby programovo bojoval proti originalite i proti prekvapeniam. Nájdeme v ňom "vypožičané" prvky z Hobita i Pána prsteňov, Indiana Jonesa a ďalších úspešných filmov. I viacero postavičiek má zjavne výtvarný pôvod niekde inde, napríklad v počítačových hrách. Rozprávanie po celý čas naznačuje, napovedáva a prezrádza všetko už vopred tak, že stráca pútavosť, prekvapivosť, zaujímavosť i napätie. O napätie prichádza aj pre nezvládnuté rozprávanie, ktoré napínavosť nahrádza dynamickými akciami. Lenže keď viete, ako musia dopadnúť, sú bez napätia skôr únavné ako zábavné.

Zámer distributéra je zrejmý: jediný vianočný animák v slovenských kinách musí zákonite byť najlepší vianočný animák v slovenských kinách. Rodičia naň vďačne zoberú deti, lebo nebudú mať na výber. A deťom sa pestré farby, bizarné tvary, drsné a pritom infantilné žarty budú páčiť. Ak na dotvorenie tej správnej vianočnej atmosféry aj vy potrebujete mať pocit, že sa pre svoje deti obetujete, zoberte ich do kina na Snehovú kráľovnú 2. No ak sa chcete v kine predovšetkým dobre zabaviť, alebo si nedajbože odniesť aj zážitok a pôžitok, vyberte si iný film. Našťastie je z čoho.

Snehová kráľovná 2 (Rusko 2014)