Predloha od Mary Shelley uzrela svetlo sveta už v roku 1818 (áno, skutočne to už budú takmer dva storočia) a v dobe vydania bola vnímaná ako gotický horor.  Pojednávala o pološialenom géniovi, ktorý sa pokúšal o vytvorenie života z neživej hmoty. Victor Frankenstein je navzdory zasadeniu do klasických kulís o poznanie modernejší a dynamickejší a uberá sa v šľapajách nového Sherlocka s Robertom Downeym Jr. Všímavý divák pritom môže postrehnúť, že režisér Paul McGuigan je podpísaný práve pod novým Sherlockom – aj keď iba tým televíznym s Benedictom Cumberbatchom, z ktorého si vypožičiava trio hercov.

Victor Frankenstein je vyrozprávaný z perspektívy Igora. Ide o asistenta, v tomto prípade skôr kolegu, ktorý sa bežne vyskytuje v podobne ladených projektoch alebo paródiách. Igor, v úvode ešte len bezmenný hrbáč (Daniel Radcliffe), slúži ako atrakcia v cirkuse a nepozná ľudský súcit. Vo voľnom čase sa zaujíma o anatómiu a je platonicky zamilovaný do akrobatky Lorelei (Jessica Brown Findlay). Po tom, čo sa pri jednom z vystúpení stane úraz, hrbáč svojou pohotovosťou a znalosťami zaujme neznámeho dobrodinca (James McAvoy). Ten mu na oplátku pomôže uniknúť, zbaví ho hrbu a dá mu nový život. Neznámym dobrodincom nie je nik iný ako vedecký génius Victor.

S pôvodným príbehom to nemá spoločné takmer nič, ale expozícia je bezproblémová, svižná a hneď skraja prekvapí nečakane solídnou výpravou, či atmosférou dobového Londýna. Relatívne skromný rozpočet je vyťažený na maximum, nechýbajú spomaľovačky a iné pôsobivé vizuálne vychytávky. Lenže niekde po cirkusovej scéne film začne pomaly a isto strácať šarm a nadhľad. Nie je vôbec jasné, čím chce byť. Sem tam prihodí čierny humor, chvíľami sa pokúša o dramatický prístup, občas zase skĺzava do jednoduchej romance. Nič z toho však nerobí úplne ideálne.

Rukopis Paula McGuigana nie je zameniteľný a trúfam si povedať, že mnohé scény fungujú aj kvôli nemu. Už menej to platí o „zázračnom dieťati“ Maxovi Landisovi. V jeho hlavne síce skrsol námet na obstojnú Kroniku, lenže okrem nej sa zatiaľ nijak zvlášť scenáristicky nevyznamenal. Problém Victora Frankensteina nie je iba v skratkovitých a logicky nie až tak pútavých dialógoch. Problém je, že okrem nich toho ponúka už len málo. Jediná nápaditejšia scéna sa udeje v spomínanom úvode, dlhšiu akčnú sekvenciu ponúkne až finále a potenciál Frankensteinovho monštra je nevyužitý. A nie je to jediná vec, ktorej potenciálom sa tak sčasti mrhá.

James McAvoy je ako mix Roberta Downeyho Jr. a Leonarda z televíznych Da Vinciho Démonov patrične zábavný, kým umiernenejší Daniel Radcliffe skôr dôstojne podhráva. To nič nemení na tom, že mu rola úplne nesedí. U ostatných postáv je to však citeľne horšie. Jessica Brown Findlay je len obyčajným krovím, Charles Dance sa zastaví na jednu scénu a zmizne zo scény, Andrew Scott, po sľubnom vstupe a la Sherlock Holmes, sa rýchlo stratí v zaslepenosti jeho charakteru. Ale scenár postavám všeobecne hádže pod nohy polená v podobe sporných motivácií. Je pravdou, že bez nich by bol ešte predvídateľnejší, ale originalita za každú cenu nie je vždy k úžitku. Ak teda vôbec môžem hovoriť o nejakej originalite.

Neostáva nič iné, len pristúpiť na pravidlá hry a akceptovať Victora Frankensteina ako jednoduchú béčkovú zábavu. Z tohto pohľadu s prižmúrenými očami funguje, aj keď do veľkej miery za to môže vizuál, hudba Craiga Armstronga, či správne maniakálny James McAvoy. Zdanlivo všetko je na správnom mieste, ale úplne to neladí. A čo je hlavné - chýba niečo, čo by dalo skutočný zmysel jeho existencii.

Victor Frankenstein, USA , 2015
Dĺžka: 109 minút
Réžia: Paul McGuigan
Scenár: Max Landis
Kamera: Fabian Wagner
Strih: Andrew Hulme, Charlie Phillips
Hudba: Craig Armstrong
Hrajú: James McAvoy, Daniel Radcliffe, Jessica Brown Findlay, Andrew Scott, Charles Dance, Louise Brealey, Mark Gatiss, Freddie Fox, Daniel Mays, Guillaume Delaunay, Bronson Webb, Callum Turner, Alistair Petrie, Adrian Schiller, Freddie-Joe Twine a ďalší.
Distribúcia: Barracuda Movie
Premiéra v SR: 26. novembra 2015
Foto: Barracuda Movie