Roku 2005 Acker nakrútil jedenásťminútový animovaný film o handrovej bábike, ktorá zápasí s monštruóznym strojom o svoju dušu. Snímka utŕžila viacero ocenení, vrátane študentského Oscara – a nominovali ju aj na toho skutočného, „veľkého‟. Popri zaujímavom výtvarnom riešení bola jej najväčšou devízou nedopovedanosť, nástojčivosť, s ktorou otázky viac kládla, ako by na ne odpovedala. Provokovala, nútila divákov premýšľať, domýšľať, dotvárať si príbeh podľa svojich skúseností a daností. Pravdaže, tých kultivovanejších a rozhľadenejších. Napokon – iní ju asi ani nevideli.

Teraz sa i vďaka dvom T. B. do kín dostáva takmer osemdesiatminútový film s klasickým, tradične vyrozprávaným príbehom, zbaveným tajomstva. Popri príbehu o boji proti zákernému vraždiacemu stroju ysvetľuje, prečo a ako sa skončil svet ľudí, čo viedlo k vytvoreniu číslovaných panáčikov z handier a aký je ich zmysel. Všetko formou tradičného, ba až schematického rozprávania.

Hrdinovia, handroví panáci číslovaní od 1 do 9, sú milí a prevažne i sympatickí, postkatastrofický svet má silnú atmosféru, márne však čakáme na niečo nové, na prekvapenie. Vidíme dobre, kvalitne a poctivo urobenú komerčnú snímku, strednoprúdovú zábavu pre deti aj ich rodičov. So zaujímavými akčnými scénami, silne pôsobiacou výtvarnou stránkou, minimom humoru a maximálnou dávkou nostalgie, smútkom za čímsi, čo sa pominulo. Nenáročný divák, ktorý tento druh filmu (animovaný pre dospelých) bežne nevyhľadáva, sa možno uspokojí aj so zopár prostými pravdami a posolstvami.

Skutočnosť, že bábky si za svoje útočisko vybrali polozbúraný chrám, môže spolu s motívom prenosu duší na prvý pohľad vyvolať dojem, že Číslo 9 šíri náboženské idey či je priam cirkevnou propagandou. Rozpráva však o slobode a zodpovednosti jednotlivca, ktorý sa dokáže vzoprieť i kolektívne vyznávaným hodnotám, len aby našiel odpovede na základné otázky: Kto sme? Kam smerujeme? Odkiaľ prichádzame?

S tým kontrastuje skutočnosť, že deväť panáčikov nemá osobité charaktery, predstavujú skôr isté zovšeobecnenia či priam prototypy. Kontraproduktívne je i vysvetlenie, že príbeh sa odohráva niekedy v budúcnosti, po tom, ako sa v ničivom globálnom konflikte bojové stroje obrátili proti ľuďom. Skutočne autor chcel vsadiť svoj film do sveta Terminátorov či sladkého robotického upratovača Wall-E?

Jedenásťminútový originál možno pre jeho tajomnosť a mnohoznačnosť nazvať legendou. A kultom. Celovečerný film je omnoho plytkejšou, oveľa menej osobitou ale zato všeobecne dostupnejšou akčnou zábavou. Z komerčného hľadiska to môže byť dobré: tradičné rozprávanie a znížená náročnosť priláka viac divákov, viac divákov prinesie viac peňazí. No ak si uvedomíme, aký potenciál má námet, neostáva nám iné, len ľutovať premárnenú šancu a pýtať sa, o čo Bekmambetovovi a Burtonovi vlastne šlo.

Zázraky sa síce možno dejú, ale je len málo pravdepodobné, že by Číslo 9 zopakovalo oscarový úspech svojho predobrazu.

Číslo 9 (9)

USA 2009, 79 minút

Scenár: Pamela Pettler. Námet a réžia: Shane Acker. Výtvarník: Christophe Vacher. Strih: Nick Kenway. Hudba: Deborah Lurie. Účinkujú: Christopher Plummer, Martin Landau, John C. Reilly, Crisipn Glover, Jennifer Connely, Elijah Wood a ďalší.

Foto: Continental film