Prvý kreslený film podľa komiksovej predlohy Asterix a Galovia nakrútil Ray Goossens v roku 1967. Celkom do roku 2006 vzniklo desať kreslených filmov o Asterixovi a Obelixovi, do kín sa ich dostalo deväť. Po 55 rokoch sa francúzsky fenomén vracia ku koreňom, ale nanajvýš moderným spôsobom. Digitálne animovaný 3D film Asterix a sídlo bohov, podobne ako prvé komiksy z konca 50. a začiatku 60. rokov, nemá v názve obézneho Obelixa a hlavnou témou je pôvodný konflikt agresívnej rímskej kultúry s domácou galskou. Potreba ochrany národnej identity pred cudzími nepriateľskými vplyvmi ustúpila v minulosti multikulturalizmu. Jej návrat je dôkazom zmien v náladách a postojoch celej spoločnosti.

Cézar nie je bezradný komický starec, ale rafinovaný nepriateľ s ešte rafinovanejšími poradcami, ktorí dobre vedia, že ak sklamú postupy tradičného vojnového konfliktu, je tu vždy účinná propaganda, manipulácia verejnej mienky, rozklad protivníkovej ekonomiky, jeho spôsobu života, tradičných hodnôt – skrátka hybridná vojna. Ak nemôžete zdolať nepriateľa silou, rozoštvite ho, aby sa zlikvidoval sám. Alebo ho asimilujte.

Prefíkaný rímsky cisár prikáže chorobne ambicióznemu architektovi s príznačným menom Ostrouhlus, aby vedľa odbojnej galskej osady narýchlo postavil štvrť „mramorákov“ (dobová obdoba panelákov) a vyženie tam bývať prostých Rimanov. Proti jednoduchým a v podstate dobráckym civilistom sú Galovia bezmocní. Nepomôže im ani zázračný druidský nápoj. Stávajú sa turistickou atrakciou, ale i hlavnými zásobovateľmi božských sídlišťanov. Začínajú si závidieť, vadiť sa, upadať, ich jedinou túžbou sa stáva zbohatnúť a žiť ako Rimania. Ruch vyženie z lesov zver a cena rýb narastie do astronomických výšin, takže aj Obelix trpí hladom. A čím je lačnejší, tým menej má síl...

Lenže film nemieri len do vlastných radov. Riadna porcia kritiky sa ujde i rímskemu konzumnému stádovitému poňatiu moderného života. Narýchlo postavené domy zdobené monumentálnymi propagandistickými mozaikami sú nekvalitné. Novousadlíkov určuje žreb a oni odchádzajú z hlavného mesta do vyhnanstva na nevľúdnej divokej periférii ríše s radosťou, presvedčení, že ide o výhru v lotérii. Rozmaznaní zbabelí legionári zavádzajú do armády demokraciu: odmietajú poslúchať veliteľov, o každom rozkaze dlho diskutujú, hlasujú, podávajú námietky, až sa napokon celé vojsko stane neschopným boja. Rímski otroci si síce vydobyjú slobodu i byty v božskom sídlisku, ale práve to im privodí ešte väčšiu závislosť: strava a ubytovanie, ktoré si ako slobodní musia platiť, ich stoja viac, ako zarobia.

Prvý digitálne animovaný film podľa obľúbeného komiksu Goscinnyho a Uderza je po upotených posledných hraných snímkach príjemné, vítané a vernými fanúšikmi netrpezlivo očakávané oživenie. Námetom sa stal rovnomenný komiks z roku 1971. Pravda, tvorcovia sa ním inšpirovali len voľne, aktualizovali ho a rozvinuli, obohatili o mnoho ďalších dejových línií. Napriek neveľkej dĺžke 85 minút sa však snímka nevyhla viacerým hluchým miestam (hoci je možné, že svojou troškou k tomu prispel i slovenský preklad a dabing, pretože mnoho slovných hračiek je zaiste nepreložiteľných). Len málo vtipov možno pokladať za svieže, nové a originálne. Napospol ide o asterixovskú, už tak trošku ošúchanú klasiku. Výtvarné riešenia do trojrozmernej digitálnej animácie prevádzajú tradičnú Uderzovu kresbu pomerne verne. Fungujú aj komiksové skratky, zjednodušenia, lakonické repliky a bizarné situácie, ktoré v hraných filmoch vyznievali až príliš umelo. Animácia sa radí medzi európsku špičku.

Oddané publikum síce bude navždy uprednostňovať prvé kreslené filmy, najbližšie komiksovému originálu, ale trojrozmerná digitálna animácia oslovuje i nových divákov. Hoci, úprimne, snímka rozhodne necieli na deti útleho veku, je ústretovejšia práve k dospelým fanúšikom, komunikuje najmä s nimi a aj väčšina tradičných detinských gagov je skôr úctivou poklonou klasike ako bláznivou mládežníckou zábavou s nádychom anarchizmu.

Asterix: Sídlo bohov (Francúzsko-Belgicko 2014)