Mittel Cinemafest

Okrem silného zastúpenia rodinných tém je viac krát varírovaná finančná kríza, ktorá hrdinov núti robiť morálne ústupky, či dokonca porušiť zákon. S výnimkou životopisnej drámy Pozoruhodný mladík, v ktorej sa tvorcovia inšpirovali životom známeho talianskeho básnika Giacoma Leopardiho, spája filmy komunikácia s bezprostrednou realitou a súčasnými Pozoruhodnymladik resizespoločenskými problémami. Dramaturgovia sa rozhodli poskytnúť pomerne veľký priestor debutujúcim režisérom. Niektoré filmy majú silný potenciál osloviť diváka i kritiku. Taliansko má výraznú kinematografickú históriu, aj keď v súčasnosti stále čerpá z tradícií a cítiť veľký rešpekt ku klasickej tvorbe, nezaostáva za svetovými trendmi, ktorým dominuje prispôsobovanie sa požiadavkám publika a hľadanie zhodných ciest medzi autorským výrazom a diváckou atraktivitou. Talianom sa to darí šikovne, plasticky a často s osobitým šarmom reagujú na aktuálny spoločenský vývoj bez zbytočného citového ataku, či degradácie diváka na „menej náročného“ konzumenta priemernej zábavy.

 

Festival 3. decembra otvoril v kine Mladosť artový film The Lack a 6. decembra bol ukončený slávnostným premietaním žánrovo príbuzného filmu Glaucocamaleo v kine Film Europe. Obe premietania sa uskutočnili za prítomnosti režisérov. Tieto ťažko zaraditelné filmy oscilujú na hranici hraného, dokumentárneho filmu, či vidieoartu. Ich tvorcovia využívajú film ako výtvarné médium, obraz a emóciu uprednostnili pred klasickým rozvíjaním príbehu, čo vyžaduje vnímavého a trpezlivého diváka.

 

The Lack resizePrvý zo spomínaných filmov, The Lack, je experimentálna filmová esej na tému (mužských) nedostatkov a vyrovnávania sa žien s rôznymi formami sklamania, či bolesti. Autormi tohto výrazne vizuálneho filmu je tvorivé duo video umelcov známe pod pseudonymom Masbedo. Film je feministický, vyzdvihuje silu a zároveň zraniteľnú krehkosť ženstva. V obraze absolútne absentuje mužský protagonista, téma sa dotýka disharmónie medzi pohlaviami, zranené ženy sa vyrovnávajú s údermi svojich mužov. Tvorcovia prejavili umiernenú naráciu, striedmi sú i v dialógoch, no pomerne preexponovane pôsobí film vo významovej rovine. Dominuje nadmiera symbolov, asociácií a metafor, ktoré bez ďalšieho autorského výkladu nadobúdajú len veľmi nejasné kontúry a divák je viac menej odkázaný na vlastné interpretácie, čo dokazuje i stretnutie s režisérom filmu Nicolóm Massazzaom, ktoré po filme pokračovalo živou debatou. Režisér sa vyjadril, že je pre nich, ako tvorcov, dôležité TheLack2 resizepoznať reakciu publika po premietaní filmu a režisérov kontakt s nami, bol akousi súčasťou živej “performance”, bezprostredne dotvárajúcej zážitok z filmu. Nech je prijatie akékoľvek, vážený režisér Roberto Rosselini sa o diele vyjadril nasledovne: "Antonioniovi by sa film páčil". To je pre tvorcov, ktorí dielom vzdali tomuto velikánovi filmu hold, asi najväčším zadosťučinením a v konečnom dôsledku cítiť, že Lhe lack nevznikol kvôli divákovi, ale je slobodným gestom autorskej tvorivej sily. „Nakrútili sme film, ktorý rozpráva obrazom. Nezarobíme síce ani euro, ale sme šťastní, že sme ho mohli urobiť.“, režisér tak nepriamo definoval film ako artový, určený pre menšinového diváka. Ten by sa mal nechať uniesť svojou predstavivosťou, naladiť sa na asociácie a vnímať zmyslami, ktoré sa režisérom, ktorí sa sami označujú za vizuálnych umelcov, skôr ako filmárov,  podarilo zamestnať veľmi obstojne.

 

Mafia resizeŽánrová zmes spájajúca prvky životopisného filmu, krimi i komédie Mafia zabíja len v lete je autorským filmom debutujúceho scenáristu a režiséra Pierfrancesca Diliberta prezývaného tiež Pif. Rodený Palermčan sa obzrel o niekoľko rokov späť, aby pomerne sviežim spôsobom zmapoval pretrvávajúce následky doby nedávno minulej v mekke talianskej mafie, v Palerme. Mafia i politika sú chúlostivé témy a ani časový odstup nezaručí, že tvorcovia zostanú „v milosti“ u tých, ktorých sa zobrazená realita osobne týka… Pif zvolil odľahčený tón rozprávania, cestu komiky a detského sveta hlavného protagonistu, využívajúc jeho naivne milú optiku, s pomocou ktorej sa úspešne vyhýba stúpaniu na pľuzgiere „nesprávnym“. No opatrnosti je v tomto prípade miestami priveľa, filmu by nezaškodilo zaujať kritickejšie stanovisko a posilniť zápletku, ktorá v istých momentoch stráca ťah. Film má popri humornej nadsázke aj faktografickú povahu, okrajovo mapuje politickú situáciu v krajine za posledných tridsať rokov. Jednotlivé epizódky zo života mladého Palermčana sa v konečnom dôsledku roztečú do stratena, no diváci v sále predsa len pristúpili na režisérovu hru a s obľubou sledovali, ako sa príbeh mladých “nezaľúbencov” a iných sympatických figúrok v príbehu vyvinie. Režisér drobnokresbou charakterov odhaľuje typickú taliansku živelnosť, podarilo sa mu, na pozadí intímneho príbehu o dospievaní v najnebezpečnejšom meste Európy, zobraziť neodvrátiteľný dopad fungovania spoločnosti na jednotlivcov.

 

Prestanem kedy resizeZ kategórie diváckych filmov je i krimi komédia Prestanem, kedy sa mi zachce, o nevšednej zostave kamarátov, predstavujúcej vyhorenú inteligenciu bez priestoru uplatniť sa. Poznatky a zručnosti sa rozhodnú speňažiť vyvinutím prevratnej drogy, aká nemá na čiernom trhu obdoby. Bizarná zostava je zlepencom veľmi sympatických postavičiek, ktorých imidž  pozadia sú do detailov prepracované a okamžite si získajú publikum. Kinosála praskajúca vo švíkoch sa otriasala skupinovým smiechom, aký sa zažíva len zriedkakedy. Sydney Sibilia zvolil pomerne vynachádzavú cestu, do role gangstrov postavil “nešikovných” intelektuálov, ktorých úspech a peniaze postupne menia. I keď základná premisa príbehu je jednoduchá, narácia sa upriamuje na “vzostup a pád” hrdinu a jeho kumpánov, príbeh je plný prekvapivých zvratov a baví od začiatku až po záverečnú vtipnú pointu.

 

Tmavšia ako noc režiséra Sebastiana Risa je filmom Tmavsiaakonoc resizerozprávajúci príbeh dospievajúceho Davida, ktorý sa nenarodil vo svojej koži a omnoho viac svoj, by sa cítil ako dievča. Utečie z domu, kde sa ho tyranský otec snaží “napraviť” prehnanými a drastickými praktikami. David zapadne do skupinky mladých transsexuálov, s ktorými žije v chudobnej štvrti veľkomesta. Ich situácia je viac ako ponižujúca, kradnú, predávajú sa, prespávajú v parkoch a aj napriek každodenným ranám ich neopúšťa chuť nasávať život… avšak všetko má svoje hranice. David sa sklame v láske, rodine, rúca sa jeho sen stať sa spevákom a jediné, čo mu zostáva je beznádej, z ktorej odrazu niet kam. Tmavšia ako noc sa snaží o autenticitu, zobrazuje neznáme prostredie komunity transsexuálov, no vzťahy a vývoj udalostí sú v mnohých momentoch neuveriteľné, príbeh, aj napriek pomerne novátorskému pohľadu na tému inakosti a neslobody pôsobí vykonštruovane, miestami až pateticky. Negativizmus a beznádej sú vyčerpávajúce, Tmavšia ako noc je krutým a pesimistickým konštatovaním, že spoločnosť aj napriek liberalizmu nepraje tým, ktorí vybočujú z priemeru. Film má aj napriek snahám množstvo medzier, ktoré bránia stotožniť sa s režisérovou výpoveďou.

 

Zbozejmilosti resizeDrámu V božej milosti réžiséra Edoarda Winspearea subjektívne označím za najpozoruhodnejší film festivalu. Ide o príbeh rodiny so silným ženským zastúpením, na pozadí ekonomickej krízy, ktorá dramaticky mení ich zázemie. Rodina prichádza o všetko, jediné, čo im zostáva je nádej a nezlomná viera, akási nehynúca statočnosť, s ktorou čelia problémom. Útočisko nachádzajú na vidieku, v lone prírody, ktorej bohatstvo sa naučia zúročiť. Winspeare zvolil veľmi odlišné charaktery žien, postavy sú “z mäsa a kostí”, majú vlastné túžby a ich motivácie na seba neustále narážajú, no aj napriek konfliktom sú nerozlučné. To ich robí, spolu s božím dozorom a pokorou nezničiteľné. Film sa vyhýba búrlivým dramatickým zvratom, plynie v intenciách skutočného života, ktorý sa vyvíja veľmi pozvoľne, je vyvážený a presne vie, kedy “pritlačiť”, aby nestratil diváka. Režisér je presný v popisovaní vzťahov, z príbehu veľmi prirodzene vyplynie metafora, ktorá vystihuje prostú podstatu ľudského šťastia. Všetko, čo potrebujeme máme priamo pod nosom a vždy sme omnoho bohatšími, ako si sami dokážeme predstaviť. V božej milosti je mimoriadne optimistickým filmom, ktorý jemne naznačuje, že nikdy nie je neskoro a šťastie nechodí len po talianskych kopcoch a olivových hájoch, ale je všade, len je potrebné zmeniť optiku. Podľa Winspearea nejestvuje problém, ktorý by bol fatálny, nejestvuje, pretože sme všetci v božej milosti, stačí sa jej odovzdať.

 

Festival je pestrým obrazom súčasnej talianskej tvorby mladších, pomerne neznámych tvorcov a podarilo sa mu priniesť neobvyklé témy, ktoré svojím spracovaním zaujmú. Talianska nátura sa nenútene vkráda do všetkých filmov, čo je veľmi sympatické a návštevnosť jednotlivých predstavení dokázala, že slovenský divák má na taliansku kinematografiu slabosť, čo je len v jeho prospech.

Vyhľadaj

2percenta

220x220stavoing

Táto webová lokalita používa súbory cookie pre lepšie používateľské prostredie. Ochrana osobných údajov tým nie je dotknutá.