Tibor Biath (12.05.1925 Prešov – 05.05.2012 Bratislava) patrí k prvým absolventom odboru kamera na pražskej FAMU (1946-49).Počas svojej tvorivej činnosti nakrútil takmer 70 krátkometrážnych a 50 dlhometrážnych filmov. Po skončení školy nastúpil do Štúdia krátkeho filmu v Bratislave, kde pracoval ako asistent kamery a neskôr ako samostatný kameraman. Nakrúcal inštruktážne, osvetové, populárno-náučné a dokumentárne filmy. V roku 1960 debutoval v Štúdiu hraných filmov stredometrážnym filmom pre deti Ivan (r. D. Plichta, 1960) a o rok neskôr nakrútil dlhometrážny poviedkový film Tri razy svitá ráno (r. J. Medveď, 1961). Nasledovala spolupráca s režisérom Petrom Solanom na medzinárodne úspešnom filme Boxer a smrť (1962), poviedkovom filme Tvár v okne (1963) a satirickej tragikomédii Prípad Barnabáš Kos (1964). V rokoch 1965-89 nakrútil na Kolibe 15 hraných filmov, v ktorých sa prejavila nielen jeho zručnosť pri nakrúcaní exteriérových a interiérových scén, ale aj zmysel pre realitu detailu a kompozíciu - Nylonový mesiac (r. E. Grečner, 1965), Vreckári (r. Ľ. Filan, 1967), Ďaleko je do neba (r. J. Lacko, 1972), detektívne filmy režiséra Andreja Lettricha Prípad krásnej nerestnice (1973) a Šepkajúci fantóm (1975), Úsmev diabla (r. J. Zeman, 1987) a iné.

Venoval sa aj televíznej tvorbe. S režisérom Martinom Ťapákom spolupracoval na televíznych filmoch Roztrhla sa hudáčkovi struna, Živý bič (oba 1966), Rok na dedine (1967), Môj vienok zelený (1968) a Rysavá jalovica (1970), s Andrejom Lettrichom na televíznych seriáloch Červené víno (1972), Povstalecká história (1984), Alžbetin dvor
(1986) a Roky prelomu (1989). V Štúdiu hraných filmov pôsobil do roku 1989. Pri príležitosti svojich 80-tych narodenín získal v roku 2005 významné ocenenia - Zlatá kamera, Igric za celoživotné dielo a štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra III. triedy. Režisér Peter Hledík nakrútil televízny dokument o jeho práci pod názvom Celky a detaily Tibora Biatha
(2005). 17.apríla t.r. získal národnú filmovú cena Slnko v sieti Slovenskej filmovej a televíznej akadémie  za „výnimočný prínos slovenskej kinematografii“. Pre ochorenie sa na odovzdávaní ocenení  nezúčastnil, sošku Slnko v sieti prevzal jeho syn.