IGRIC A TVORIVÉ PRÉMIE

IGRIC ZA HRANÚ TVORBU PRE KINÁ:

Mariana Čengel Solčanska za réžiu filmu Legenda o Lietajúcom Cypriánovi

TVORIVÉ PRÉMIE za hranú tvorbu pre kiná:
Martin Štrba za kameru vo filme Občiansky preukaz druhú tvorivú prémiu sa rozhodla porota neudeliť

IGRIC ZA TELEVÍZNU DRAMATICKÚ TVORBU:
Cenu Igric v tejto kategórii sa rozhodla porota neudeliť

TVORIVÉ PRÉMIE za televíznu dramatickú tvorbu:
Ján Ďuriš za kameru filmu Obhliadka z cyklu Filmoviedky Stanislav Párnický za réžiu filmu Hon na legendu z cyklu Nesmrteľní

IGRIC ZA FILMOVÚ A TELEVÍZNU DOKUMENTÁRNU TVORBU:
Ivan Ostrochovský za réžiu filmu Ilja

TVORIVÉ PRÉMIE za filmovú a televíznu dokumentárnu tvorbu
Ladislav Kaboš za réžiu filmu Zmenil tvár Šanghaja
Martin Šulík za réžiu filmu 25 zo šesťdesiatych alebo Československá nová vlna

IGRIC ZA ANIMOVANÚ TVORBU:
Katarína Kerekesová za réžiu filmu Kamene

TVORIVÉ PRÉMIE za animovanú tvorbu:
Mária Oľhová za réžiu filmu Drum and Bass
Vanda Raýmanová za réžiu filmu Kto je tam?

IGRIC ZA HERECKÝ VÝKON VO FILMOVOM ALEBO TELEVÍZNOM DIELE:
Gabriela Dolná za postavu matky vo filme Obhliadka z cyklu Filmoviedky

TVORIVÉ PRÉMIE za herecký výkon vo filmovom alebo televíznom diele
Boris Farkaš za postavu otca vo filme In delirium Lukáš Latinák za postavu Adama vo filme Dlhá cesta domov z cyklu Nesmrteľni

TVORIVÉ PRÉMIE

TVORIVÉ PRÉMIE za ostatnú televíznu a seriálovú tvorbu:
Peter Hledík za réžiu filmu GEN.sk Ľubomír Feldek
Tomáš Hulík za réžiu filmu Návrat rysov

TVORIVÉ PRÉMIE za študentskú tvorbu:
Arnold Kojnok za réžiu filmu Pomsta
Stano Petrov za réžiu filmu In delirium

TVORIVÉ PRÉMIE za DVD a CD – ROM:
Peter Dubecký za DVD 3x Dušan Hanák
Marko Škop, Ján Meliš a František Krähenbiel za DVD Osadné

TVORIVÉ PRÉMIE za audiovizuálnu teóriu a kritiku:
Petra Hanáková za knihu Paľo Bielik a slovenská filmová kultúra
Rudolf Urc za knihu Viktor Kubal

Peter Michalovič, predseda poroty:

Práca na hodnotení sa skončila, porota sa dohodla a tak možno bilancovať. Nebola to ľahká práca, za mesiac každý člen poroty musel vidieť slušné množstvo hraných, dokumentárnych a animovaných filmov, pre seba si musel vytvoriť hierarchiu v každej kategórii, aby si mohol pre záverečné rokovanie pripraviť argumenty pre obhajobu tých najlepších filmov. Aj keď prihlásených filmov bolo takmer sedemdesiat, v každej kategórii boli početne ináč zastúpené.

Tradične silná, tak počtom ako aj kvalitou bola kategória Filmová a televízna dokumentárna tvorba. V tomto prípade porota mala naozaj čo robiť, pretože vybrať to najlepšie prinajmenšom z desiatky pozoruhodných dokumentárnych filmov nebolo ľahké. Každý z porotcov mal svojich favoritov, ktorých vášnivo obhajoval a preto je samozrejmé, že rozhodnutie poroty je kompromisom. Som však hlboko presvedčený, že dobrým kompromisom. Porotcov zaujal nielen výber a aktuálnosť tém, aj aj spôsob ich filmového spracovania, pričom synergia toho, čo chceli a ako to povedať dokumentaristi rečou filmu je práve tým, prečo sú tieto filmy obdivované a uznávané tak doma, ako aj v zahraničí. Skrátka dokumentárna filmová tvorba je v súčasnosti vlajkovou loďou našej kinematografie ako celku.

Oproti minulým rokom sa rozrástol počet filmov v kategóriách Televízna dramatická tvorba a Ostatná televízna a seriálová tvorba, čo dokazuje, že pôvodnej televíznej tvorbe sa možno blýska na lepšie časy, aspoň čo sa týka kvantity. Dá sa predpokladať, že keď sa bude veľa nakrúcať, tak sa bude postupne zvyšovať aj estetická a umelecká hodnota nakrútených filmov. V tomto prípade však nie som zaslepený optimista, nie som však ani nenapraviteľný pesimista, jednoducho som realista, ktorý len žiada, aby budúcnosť bola lepšia než minulosť a prítomnosť.

Hoci kategória Animovaná tvorba mala pre väčšinu porotcov svojho favorita, teší ma, že mladá generácia chce svoj priestor pre tvorbu a túto požiadavku najlepšie obhajujú samotné filmy.

Žiaľ, kategória Hraná filmová tvorba pre kiná bola veľmi chudobná, mala len jediného zástupcu s majoritnou a ďalšie tri filmy s minoritnou slovenskou účasťou. Je to málo, žiada sa povedať, že až žalostne málo, verím však, že tento stav sa zlepší a rok 2011 toto zlepšenie potvrdí.

Netreba zabúdať ani na kategóriu Študentská filmová tvorba, do ktorej bolo prihlásených viac než desať filmov. Je zaujímavé sledovať, čo zaujíma mladých filmárov, ako hľadajú generačný výraz svojich filmov a v neposlednom rade je užitočná komparácia tvorby študentov filmových škôl v Bratislave a Banskej Bystrici. Všeličo sa dá vyčítať týmto filmom, jedno je však neodškriepiteľné: študenti za málo peňazí urobili niečo, čo zviditeľnilo ich talent a vedenie ich pedagógov.

Významným prostredníkom medzi tvorcami a divákmi sú známe "dévédéčka". Divákovi umožňujú vracať sa k obľúbeným filmom, vychutnávať si niektoré scény alebo podrobne sa zaoberať výrazovou stránkou filmu. Na trhu sa objavuje postupne viac a viac slovenskej produkcie, ktorá sa od tej zahraničnej často odlišuje nápaditým výtvarným spracovaním obalov nosičov a preto je potrebné upozorňovať na ich výnimočnosť. Napríklad aj oceneniami v rámci Igrica, čo porota s radosťou aj urobila.

Oproti umeleckej tvorbe stojí vedecká aktivita zameraná na historický výskum a teoretickú reflexiu filmu. Hoci boli prihlásené len dve knihy, obidve boli ocenené, pretože každá svojim dielom prispela k interpretácii a zhodnoteniu filmovej tvorby dvoch významných osobností našej kinematografie - Paľa Bielika a Viktora Kubala.

Práca poroty sa skončila, a tým sa skončilo aj moje "predsedníctvo" tejto poroty. Ešte predtým, než sa moja funkcia definitívne rozplynie v minulosti, rád by som sa poďakoval všetkým porotcom. Myslím si, že svoju úlohu zvládli nielen profesionálne, ale aj ľudsky, o čom svedčí aj fakt, že nikto z členov poroty nepodpisoval záverečný protokol so škrípajúcimi zubami a na záver netresol dvermi, za ktorými si schuti ponadával. Je to dobré nielen pre porotcov (tí by nakoniec prežili aj prípadný konflikt), ale najmä pre ocenených, ktorí budú vedieť, že jedinou intenciou poroty bolo vybrať to najlepšie z najlepšieho a že okrem toho nebrali nič iné do úvahy. Tým chcem povedať len to, že každý môže pochybovať o tom, či sa nám podarilo vybrať to najlepšie, ale nikto by nemal pochybovať o tom, že sme sa o to v maximálnej miere usilovali.

Bol by som rád, keby sme sa odteraz venovali len oceneným, ktorým patrí naše uznanie a naša úcta.