Esej Georgea Didi-Hubermana o holokauste vyšla knižne

SFUlogo resizeCinestézia je knižná edícia filmologického časopisu Kino-Ikon zameraná na progresívne texty v oblasti filmového myslenia. V týchto dňoch vyšla jej druhá publikácia Vyjsť z temnoty od francúzskeho filozofa a historika umenia Georgea Didi-Hubermana venovaná filmu Saulov syn (2015) Lászlóoa Nemesa. Neveľká knižka otvára zaujímavý diskurz k téme filmového zobrazovania holokaustu.

Publikácia je esej vo forme listu, ktorý francúzsky filozof a historik umenia Georges Didi- Huberman adresuje maďarskému režisérovi Lászlóovi Nemesovi. Prostredníctvom analýzy jeho filmu Saulov syn (2015), oceneného Oscarom za cudzojazyčný film, Veľkou cenou poroty a Cenou FIPRESCI na MFF Cannes, skúma hranice a možnosti Vyjstztermnoty resizezobrazenia jednej z najväčších katastrof 20. storočia – šoa, nazývanej Nemesom aj „čiernou dierou uprostred nás“. Didi-Huberman si vo svojej eseji kladie otázku, či môže fikcia a realistický filmový obraz túto „čiernu dieru“ vyniesť na svetlo.

Film Saulov syn sa odohráva v Osvienčime v roku 1944. Jeho ústredným hrdinom je maďarský žid Saul Ausländer, člen Sonderkommanda, ktoré je v mašinérii vyhladzovacieho tábora pridelené k práci pri plynových komorách a hromadách, na ktorých sa pália ľudské ostatky. Keď apatický Saul zbadá telo svojho syna, prebudí sa v ňom naliehavá potreba obstarať mu riadny židovský pohreb. Bez ohľadu na nebezpečenstvo, všeobecné utrpenie a plánovanú vzburu sa Saul vydáva na delirickú cestu koncentračným táborom s jediným cieľom – nájsť rabína. Didi-Huberman dôslednou analýzou formálnych aspektov filmu dokáže preniknúť do jeho hĺbky a objasniť tak rôzne významy, vychádzajúc tiež z poznania problematiky a režisérových postojov. Názov publikácie Vyjsť z temnoty autor varíruje a používa v rôznych kontextoch, vďaka čomu odhaľuje nové významy a interpretácie, ktoré poukazujú na sugestívnosť, tragickosť a monštruozitu v zobrazení tejto historicky dôležitej témy.

Publikácia Vyjsť z temnoty vo vreckovom formáte vychádza ako druhý titul knižnej edície časopisu Kino-Ikon, ktorú redakcia založila minulý rok pri príležitosti 20. výročia jeho existencie. „Otvorený list Georgea Didi-Hubermana režisérovi filmu Saulov syn Lászlóovi Nemesovi mal byť pôvodne súčasťou tematického bloku Šoa a film v Kino-Ikone č. 1/2017, kde sme sa chceli výraznejšie venovať práve spomínanému filmu,“ hovorí Martin Kaňuch, šéfredaktor časopisu Kino-Ikon. „Nakoniec sme sa rozhodli zaradiť Didi-Hubermanovo vyznanie o tomto filme do knižnej edície časopisu, pretože ide o text, ktorý presne zodpovedá jej nastaveniu. Ide o formu adresného osobného písania a zároveň o veľmi pozorné ponorenie sa do diela. Podobné uvažovanie o zobrazovaní holokaustu vo filme u nás chýba, a teda môže ukazovať cestu.“

Knižná edícia Cinestézia čitateľom ponúka texty domácich i zahraničných autorov presahujúce možnosti časopiseckého publikovania a zároveň vystihujúce súčasné progresívne myslenie o filme. V jej edičnom pláne sú texty otvárajúce nové horizonty uvažovania o kinematografii, a to  o konkrétnych tvorcoch a ich dielach alebo o jednotlivých aspektoch kinematografie. Prvým titulom edície bol Borov abecedár autorskej dvojice Daniel Bird a Michael Brooke, ktorý vyšiel na jar minulého roka. „Ideálna by bola ´periodicita´ jednej publikácie ročne, otázkou je, samozrejme, finančné zabezpečenie,“ hovorí Kaňuch. „V edícii by sme sa chceli venovať aj domácim textom o filme, resp. tvorbe slovenských filmárov, zo svetových máme aktuálne na preklad vyhliadnutý text Jacquesa Ranciera o Bélovi Tarrovi.“

Publikáciu Vyjsť z temnoty vydala Asociácia slovenských filmových klubov (ASFK) v spolupráci so Slovenským filmovým ústavom (SFÚ). Vyšla  na 48 stranách a za 2,50 eur si ju je možné zakúpiť vo vybraných slovenských kníhkupectvách a v predajni SFÚ Klapka.sk (www.klapka.sk) na Grösslingovej ul. 43 v Bratislave.

Vyhľadaj

2percenta

220x220stavoing

Táto webová lokalita používa súbory cookie pre lepšie používateľské prostredie. Ochrana osobných údajov tým nie je dotknutá.