Pre filmového kritika, ktorý nezdieľa s kolegami pracovnú každodennosť, spoločné výmeny názorov na ten, či onen film, môže byť snaha o reflexiu aktuálneho stavu českého a slovenského filmu zradná. Nemusí zachytiť to, čo vedia všetci, ale na druhej strane môže vidieť to, čo pri pohľade zvnútra mnohým uniká. Za riziko tento pokus určite stojí.

Išiel som do kina na film Rýchlo a zbesilo 5 (Fast Five, 2011) bez akejkoľvek nádeje, že uvidím dobrý akčný film. Nazdával som sa, že ho zaradím len do svojho rebríčka priemernej zábavy. Piate pokračovanie akčného filmu? Takýto film novinári zvyčajne odpíšu bez toho, aby si ho pozreli. A na projekciu prišlo aj menej novinárov, ako zvyčajne Priznávam, že hollywoodske trháky, akčné naháňačky, na každom kroku zabitie, litre kečupu, efektné výbuchy, hrôza, to ma veľmi nezaujíma.

Na sklonku päťdesiatych rokov daroval Jan Werich vnukom Jiřího Trnku zvláštny vianočný darček: gramofónovú platňu, na ktorú nahovoril rozprávku O rybáři a jeho ženě. „Těm dětem se to líbí. Napiš nějakou další.“ presviedčal ho potom Trnka. Tak v roku 1960 vznikla kniha sedemnástich rozprávok Fimfárum a neskôr aj jej zvuková podoba v autorovom jedinečnom podaní. Príbehy mali základ v ľudových rozprávkach, v Boccaciovi, Dantem i Shakespearovi, ale boli iné. „Jsou pro chytrý děti. A pro chytrý dospělý,‟ vysvetľoval Werich. „Protože, když jsou dospělí chytří, tak se nestydí za to, že je v nich pořád trochu dítěte.“

Nenechajte štátnych úradníkov, aby za vás rozhodli, kam poputujú dve percentá z daní, ktoré ste odviedli za uplynulý rok. Každý platca daní má právo presne určiť, komu pomôže sumou vo výške 2 _ odvedených daní.

Ak by sme filmový hit Kráľova reč zredukovali len na akúsi obdobu príbehu o sympatických úprimných vzťahoch kráľa a bedára, v štýle kníhkupca a filmovej hviezdy (Notting Hill), dopustili by sme sa trestuhodného zjednodušenia a nepochopenia. Štyrmi Oscarmi ocenený film Toma Hoopera je silný najmä svojou komplexnosťou. Iste, prináša prostým vrstvám netradičný a divácky atraktívny pohľad do zákulisia aristokracie, osvedčený príbeh o tom, že bedár i kráľ sú si rovní (viac-menej, ako kedy), ale filmového fanúšika potešia najmä mnohé presahy. Zhodou okolností alebo možno aj zákonite sa viažu na osobu herečky Heleny Bonham Carter, ocenenej za rolu kráľovnej Elizabeth britskou obdobou Oscara – cenou BAFTA.

4 Pátranie po pravde o Kolibe

Vážení čitatelia, tak ako sme sľúbili, pokračujeme v uverejňovaní príspevkov o probléme Koliba. Zatiaľ pokračujeme len s článkami, ktoré boli už publikované. Nasledujú, na tento vleklý a zatiaľ neúspešne objasnený problém, príspevky filmovej publicistky Aleny Gašparovičovej Šafárenie s filmovým archívom a článok kameramana Jána Válka O kolibe inak.
Ak sa v niekom ozve svedomie a zapojí sa do diskusie budeme ich ohlasy uverejňovať pod rovnakým titulom, a to Pátranie po pravde o Kolibe a ako vždy v rubrike MYSLÍM SI.

Príspevky posielajte na:

E-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.

Ukazuje sa, že všetko dosiaľ povedané dokonale popisuje časový priebeh udalostí a hlavne postoje jednotlivých zúčastnených. Ale to rozhodujúce sa odohralo za zatiahnutým závesom, o ktorom veľa nevieme. A nevieme ani dnes objektívne zhodnotiť dôsledky toho čo sa stalo.

Za odmenu Everest

U nás akoby pre mnohých neexistovali zákony a ani rozdiel medzi štátnym či súkromným majetkom. Aj v rezorte kultúry postupne vychádza na povrch rad závažných skutočností o porušovaní zákonov či o finančných machináciách. Na základe uznesenie Výboru pre životné prostredie NR SR z podnetu poslankyne Evy Rusnákovej (DÚ) vykonal Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) kontrolu hospodárenia s finančnými prostriedkami štátneho rozpočtu SR v Národnom centre pre audiovizuálne umenie (NCAVU, od januára 1997, predtým SFÚ-NKC) za rok 1996.

3. Pátranie po pravde o Kolibe

Vážení čitatelia uvedomujeme si, že dĺžka príspevkov o Kolibe vás môže azda aj unaviť a odradiť od čítania, ale kde inde ako na internete sa môžete dočítať, bez necitlivého krátenia, čo si o probléme myslia zainteresovaní. Nasledujúci text od režiséra Dušana Trančíka Na margo kolibského "brejku" bude však posledný objemom taký rozsiahly príspevok. Nasledujúce (dúfame, že ich bude viac) by mali byť podstatne kratšie a zamerané na potvrdenie alebo vyvrátenie konkrétnych faktov.

Sami sme zvedaví aký veľký bude záujem o diskusiu, ktorá možno vnesie viac svetla do zániku Koliby - a takmer i celej slovenskej kinematografie. Ak nebude žiadny alebo bude len minimálny, aj to veľa napovie. Dozviete sa to vždy v našej rubrike MYSLÍM SI.

Reakcia na článok režiséra Eduarda Grečnera k filmu Zuzany Piussi „Film o zániku filmovej Koliby“.

Ad 1) Som vzdialený tomu, aby som kohokoľvek poučoval, že nemožno oddeľovať obsah od formy. V poslednej dobe, pokiaľ ma niekto priamo nevyzve, sklamaný udalosťami okolo seba, radšej mlčím, ctím nepísané pravidlo vyhýbať sa hodnoteniu iného tvorcu, nie je to však možné ak sa v prípade krádeže, rozpráva o tom, že zlodej mal pekné topánky. V tomto prípade to neplatí iba pre autorku, ale aj pre tému, ktorú nakrútila. Môže byť jedno dielo po formálnej stránke dobré, ak je po obsahovej stránke zlé? Citujem z článku pána Grečnera: „hodnotím oddelene film (ako taký) ako dosť vydarený dokument a osobitne, ale už horšie,film a jeho pravdivosť (ako svedka udalostí). Dojemná ohľaduplnosť, s akou sa zmieňuje o prednostných vlastnostiach autorky filmu, jej odvahe, zanovitosti, nie sú na mieste.