Štvrtý semester Filmového kabinetu uvedie desať titulov, ktoré sa dotýkajú filmového média. „Zameriame sa na jednu z najfascinujúcejších tém filmovej teórie, ktorou je spôsob, akým kinematografia zobrazuje a reflektuje samu seba,“ vysvetľujú kurátori cyklu Michal Michalovič a Juraj Oniščenko. „Každý z vybraných filmov sa nejakým spôsobom dotýka aj média filmu, vďaka čomu ponúkaný súbor filmov odhalí rôzne aspekty kinematografickej inštitúcie.“
Cyklus otvorí film Muž s kinoaparátom (1929) režiséra Dzigu Vertova. Ide o prvé dielo v dejinách kinematografie, v ktorom kamera upriamuje pozornosť nielen na seba, ale aj na celý proces vzniku filmu. Vertovov film bol v období svojho vzniku ojedinelým dielom, tzv. autoreferenčné filmy sa začali objavovať až v 60. rokoch minulého storočia pod vplyvom francúzskej novej vlny v čase prehodnocovania dejín filmu. Vybrané filmy sa premietnu chronologicky a väčšina z nich pochádza z neskoršieho obdobia dejín kinematografie. Ich autormi sú významní európski a svetoví režiséri.
Kolekciu filmov tvoria snímky Pohŕdanie (1963) od Jeana-Luca Godarda o úpadku hodnôt „klasického“ filmu, takmer autobiografický film Federica Felliniho 8 a ½ (1963) o útrapách tvorivého procesu, ale aj oslava „remeselnej“ stránky vzniku filmového diela, ktorou je Americká noc (1973) v réžii Françoisa Truffauta. Premietnu sa aj filmy Krzysztofa Kieślowskeho Amatér (1979) o význame média filmu v živote jedinca, Všetko na predaj (1969) od Andrzeja Wajdu s príbehom režiséra, ktorý sa snaží nakrútiť svoj film napriek tomu, že hlavný herec zmizol bez stopy, film Michelangela Antonioniho Zväčšenina (1966), ktorý otvára otázku (ne)možnosti spoznať pravdu prostredníctvom média filmu, či Mulholland Drive (2001) Davida Lyncha o začínajúcej herečke, prichádzajúcej do Hollywoodu s veľkou nádejou, no nachádzajúcou skryté tajomstvá.
Slovenskú kinematografiu v cykle zastupujú dva filmy. Farebná feéria o potrebe zázraku v ľudskom živote Slávnosť v botanickej záhrade (1969) režiséra Ela Havettu. V súvislosti s jeho výberom v dramaturgii cyklu jeho kurátori hovoria, že „je podivuhodné, ako československá nová vlna nemala potrebu reflektovať médium filmu vo vnútri média samotného. Je veľmi málo výnimiek a jednou z nich je práve film Slávnosť v botanickej záhrade. Podobne ako vo Felliniho tvorbe, aj u Havettu je viditeľné zreteľné uprednostňovanie filmového sveta. Je možné ísť však ďalej a vytvoriť nielen fiktívne postavy a miesta, ale pomocou reflexie filmových dejín od Lumièrovcov, cez grotesku, nemý film a jeho titulky je možné dospieť k predvedeniu zázraku“. Premietne sa aj najznámejší reprezentant filmu vo filme v slovenskej kinematografii. Je ním Uhol pohľadu (1984) Vlada Balca, psychologický príbeh mladého študenta filmovej réžie, ktorý pri nakrúcaní absolventského dokumentárneho filmu o slávnom organistovi zisťuje, že i tá najpravdivejšia umelecká výpoveď o skutočnosti je podriadená uhlu umelcovho pohľadu.
Viac: http://www.aic.sk/kinolumiere/filmovy-kabinet/