Hollywoodski filmári sa nás usilujú uzabávať na smrť čoraz absurdnejšími príbehmi plnými efektov. Slovenskí filmári cítia potrebu bojovať, odhaľovať pravdivé histórie, prinajlepšom chcú byť "len prostými básnikmi obrazu", čo publikum vôbec nezaujíma. Francúz Julien Leclercq vezme skutočnosť, zostane jej verný, nakrúti ju prosto, skromne, s minimalistickým rozpočtom – a dokáže, že takto môže vzniknúť pôsobivé, silné, divácky atraktívne dielo s hĺbkou antickej drámy.

V prvej polovici 90. rokov bolo Alžírsko v stave občianskej vojny. Na Štedrý deň 24. decembra 1994 unieslo teroristické komando, hlásiace sa k najväčšej alžírskej teroristickej organizácii Islamská ozbrojená skupina, francúzske lietadlo linky Air France 8969, pripravené na let z hlavného mesta Alžír do Paríža. Pištoľami, samopalmi, granátmi a výbušninami vyzbrojení únoscovia žiadali, aby alžírska vláda prepustila na slobodu väznených bojovníkov Islamského frontu spásy a pre dosiahnutie cieľa neváhali ohroziť ani francúzske hlavné mesto. Trojdňovú rukojemnícku drámu prostredníctvom médií sledoval celý svet. Únos ukončil až rázny a krvavý zásah francúzskej špeciálnej jednotky.

Udalosti, ktoré sa nás týkali len okrajovo, čoskoro zatlačili do úzadia iné katastrofy. Oživil ich až teraz mladý francúzsky filmár Julien Leclercq, ktorý svoj zámer formuloval skromne: „Chcel som nakrútiť súčasný vojnový film s dôrazom na hrdinstvo, lebo sa nazdávam, že príslušníci francúzskej zásahovej jednotky by pre francúzske publikum mohli byť tými pravými hrdinami.“

Snímka už v roku 2010 získala dve ocenenia na festivale vo francúzskom meste Sarlat, no do francúzskych kín sa dostala až vlani. Od sklonku roka 2011 ju zaraďujú do distribúcie aj v ďalších krajinách a vo februári ju majú uviesť aj v USA.

Scenárista a režisér Julien Leclercq sa v roku 2007 predstavil s debutom v podobe pochmúrnej sci-fi drámy Temná pravda (Chrysalis), vizuálne pôsobivým kriminálnym thrillerom z blízkej budúcnosti. Kritika vyzdvihovala silnú atmosféru, no vyčítala nepôvodnosť a slabý scenár.

Predloha Prepadnutia sa neopiera o špekulácie a fikcie, ale úplne dôveruje sile faktov. Rekonštruuje známe, autentické udalosti a podáva ich v strohej, obrazovo štylizovanej, mimoriadne pôsobivej podobe. Pretože rozuzlenie únosu je všeobecne známe, rozprávanie nepracuje s pointou. Neprináša prekvapivé zvraty ani šokujúce odhalenia. Dokonca i katarzný účinok je zámerne oslabený záverečnými titulkami, ktoré dopovedajú osudy niektorých postáv.

Leclercq sa sústreďuje predovšetkým na nálady a atmosféry. Ich prostredníctvom nám umožňuje spoznať a precítiť hrôzu teroristického útoku. Hoci voči únoscom si zachováva chladný odstup, nie je jednostranný, nepokúša sa nás o niečom presviedčať. Nerezignuje však ani na racionálnu stránku. Vykresľuje zmätené, chvíľami priam naivné myslenie teroristov, ale i cynický pragmatizmus politikov a jeho film občas pôsobí ako dokument zo života členov jednotky špeciálneho nasadenia.

Film má tri dejové línie. Prvá sa odohráva v unesenom lietadle a sústreďuje sa najmä na únoscov a pilotov. Druhá rozpráva o krízovom štábe a o politickom riešení situácie. Tretia je o živote špeciálnej zásahovej jednotky. S ňou sa spája i motív súkromného života Thierryho, jedného z členov jednotky. Priestor dostáva i jeho milujúca manželka a malá dcérka. Súkromie štvorice islamských teroristov ostáva však len jemne načrtnuté.

Emocionálna pôsobivosť je podčiarknutá dobrým výberom a režijným vedením málo známych no presvedčivých hercov. Napriek tomu, že scenár im nedáva veľa možností, postavy nie sú plochými figúrkami, ale za každou cítime jej vlastný príbeh. Obraz kameramana Thierryho Pugeta (skvelé Vengo Tonyho Gatlifa) sa vyznačuje detailmi a polocelkami, potlačenými farbami a kontrastom. Čierna a biela s občasnými náznakmi červenej či modrej aj bez digitálneho čarovania skvele, ale nie prvoplánovo, navodzujú a zdôrazňujú napätie, tragiku, osudovosť. Podobne strohá no účinná je i filmová hudba Jeana-Jacquesa Hertza a Françoisa Roya.

S rozpočtom 4 milióny eur vznikol film, ktorý je vítanou zmenou a osviežením kín, obsadených takmer bez výnimky veľkorozpočtovou hollywoodskou komerčnou zábavou.

Prepadnutie (Francúzsko 2010)

pošli do vybrali.sme.sk