ISSN 1339-4762

2percenta

Reklamný prúžok

Na Filmový chodník slávy pribudne Božidara Turzonovová

IFFBratislavalogo resizeK hereckým osobnostiam Ladislavovi Chudíkovi, Márii Kráľovičovej, Jozefovi Adamovičovi, Štefanovi Kvietikovi, EveKrížikovej, Ivanovi Palúchovi, Emílii Vášáryovej a Martinovi Hubovi, ktorých pamätné dlaždice zdobia bratislavský Filmový chodník slávy, pribudne  pondelok 13. novembra 2017 o 18:00 meno ďalšej výnimočnej herečky – BožidaryTurzonovovej.

Slávna slovenská herečka sa narodila v bulharskej Sofii. Matka bola Srbka, otec Macedónec. Keď mala trinásť mesiacov, jej rodičia odišli za prácou do Bratislavy, kde následne vyrastala. Herectvo ju lákalo už od útleho detstva, preto navštevovala dramatický krúžok Domu pionierov a mládeže, pôsobila v detskom rozhlasovom súbore a recitovala na Penelopa resize 2rôznych súťažiach. Svoje umelecké vlohy neskôr rozšírila aj o hru na klavír. Spolu so svojimi kolegami z dramatického krúžku – Stanom Dančiakom a Petrom a Pavlom Mikulíkovcami – si podala prihlášku na VŠMU, kde sa zoznámila so svojím manželom Jozefom Adamovičom. Štúdium ukončila v roku 1963 a hneď po absolvovaní školy nastúpila do Slovenského národného divadla.

Už v 60. rokoch bola Božidara Turzonovová považovaná za mimoriadne nadanú divadelnú herečku. V divadelných hrách Líšky, dobrú noc (1963), Po páde (1964), Kto sa bojí Virginie Woolfovej (1965) či Salemské bosorky (1966) stvárňovala postavy emancipovaných žien, ktoré túžia naplniť svoj život niečím viac, než len láskou a rodinou. Jej nejednoznačné ženské charaktery boli častokrát podmienené drsnou dobovou realitou a postupne nadobúdali tragickejšie nuansy. V tomto duchu sa niesli inscenácie ako Višňový sad (1967), Matka Guráž a jej deti (1971), Búrka (1972), Platonov (1979), Tri sestry (1984), Krvavá svadba (1987), Rómeo a Júlia (1992), Pomocník (2000), Krajčírky (2005), Fetišistky (2008) a mnoho iných. Herecké výkony BožidaryTurzonovovej neboli jednotvárne. Rovnako výborne sa zhostila aj iných polôh. Či už šlo o postavy tragikomické alebo komediálne, nevadilo jej ani zasmiať sa na sebe samej.

Vo filme debutovala snímkou režiséra Vladislava Pavloviča Most na tú stranu (1961). Na rozdiel od divadelných inscenácií, filmové úlohy pribúdali v jej kariére pomalšie. A ponúk od slovenských režisérov bolo v porovnaní s tými Penelopa resize 1českým o niečo menej. Z jej filmov ako Akce Bororo (1972), 10 percent nádeje (1976), Penelopa (1977), Rusalka (1977) Víkend za milión (1987), Suzanne (1996), Orbis Pictus (1997), Anděl s ďáblem v těle (1983), Marta a já (1990), Prameny života (2000),Vratné lahve (2007) si sama najviac cení film Jiřího Krejčíka Božská Emma (1979) o českej opernej speváčke Eme Destinovej.

Napriek, pre umelcov, neprajnej totalitnej dobe, dokázala slovenská herečka vytvoriť a stvárniť aj množstvo dôležitých postáv v televíznych filmoch, inscenáciách a seriáloch ako Hájnikova žena (1971), Adam Šangala (1974), Vivat Beňovský (1975), Buddenbrookovci (1976), Doktor Jorge (1978), Katka (1979), A čo ja miláčik? (1986), Tajomstvo alchymistu Storitza (1991) či Prstene pre dámu (1999). Rovnako známa je jej rozsiahla práca v rozhlase a dabingu.

Slovenská herečka ovplyvnila a zasiahla aj do iných oblastí kultúry a školstva. Je spoluzakladateľkou filmového festivalu Art Film Fest a čestnou riaditeľkou Filmového festivalu Cinematik Piešťany. Od roku 1984 vychovávala nové generácie hercov na bratislavskej VŠMU. Stala sa prvou dekankou Akadémie múzických umení v Banskej Bystrici, kde dodnes vyučuje. V roku 2007 jej bolo udelené štátne vyznamenanie za významné zásluhy v kultúrnom vývoji Slovenskej republiky a v tom istom roku obdržala aj Cenu literárneho fondu za celoživotnú tvorbu.

Tohtoročná laureátka ocenenia za dlhoročnú umeleckú tvorbu a držiteľka pamätnej dlaždice na Filmovom chodníku slávy na MFF Bratislava osobne uvedie film Penelopa (Penelope, 1977) režiséra Štefana Uhra, v ktorom stvárnila hlavnú úlohu, v pondelok 13.novembra 2017 o 18:00 v kine Lumiére K2.

Share/Save/Bookmark