Na začiatku bol román Americká idyla, ktorý vyšiel v roku 1997 a o rok neskôr zaň jeho autor Philip Roth získal  prestížnú Pulitzerovu cenu. Tento rok  na jeho motívy nakrútil rovnomenný  film uznávaný škótsky herec a producent Ewan McGregor, ako svoj režijný debut a zároveň si v ňom zahral ústrednú postavu Seymoura „Švéda“ Levova.

Príbeh jeho života (odohráva sa hlavne v päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia) je základom knihy i filmu a dozvedáme sa ho akoby sprostredkovane. Rozpráva ho totiž jeho mladší brat - lekár Jerry (Rupert Evans) svojmu spolužiakovi, osamelému 62-ročnému spisovateľovi Nathanovi Zuckermanovi (David Strathairiv) na stretnutí absolventov strednej školy  po 45-tich rokoch. Zhodou okolností práve v predvečer Švédovho pohrebu. Nuž a spisovateľ Švédov príbeh podáva ďalej.

Seymour bol chlapec z dobrej židovskej rodiny, úspešný športovec a neskôr ambiciózny podnikateľ. Pre jeho plavé vlasy, modré oči a vôbec, nordický výzor, ho volali Švéd. Oženil sa s dievčaťom z katolíckej írskej rodiny, pôvabnou Dawn -  víťazkou súťaže krásy Miss New Yersey. Neskôr Švéd prevzal po otcovi Lou Levovi (Peter Riegert) továreń na výrobu rukavíc a Dawn sa po pôrode dcérky Merry začala venovať chovu kráv pri ich dome na vidieku. Nezaujímali sa  o politiku, medzinárodnú situáciu a podobne. Boli jednoducho šťastní  – pravá „americká idyla“ – a zdalo sa, že  ich rodinnú pohodu nemôže nič narušiť. Tobôž nie to, čo sa dialo v krajine i za jej hranicami, napríklad vojna vo Vietname či černošské nepokoje. Lenže dcéra Merry, ktorá medzitým dospieva, ich práve za tú laxnosť začína odsudzovať a odcudzovať sa im. Nechápu jej rebelovanie, ale veria, že ju to prejde. Jedného dňa však jednoducho zmizne a dozvedia sa, že je obvinená z teroristickej činnosti, ba že zabíjala... Rodičia, najmä otec, sú zúfali. Kde urobili chybu pri výchove? Prečo sa z ich sladkého dievčatka, ktorému po materiálnej stránke nič nechýbalo, stal vrah? Zrazu sa ich život sa zmenil od základov. Netušia, kde sa ich dcéra skrýva, FBI ich vyšetruje, sleduje, odpočúva im telefón. Oni však odmietajú uveriť, že ich dievčatko je zločincom. Rovnako, ako sa nevedia zmieriť s tým, že vraj ich už nechce nikdy vidieť, že ich nenávidí. Matka sa nervove zrúti a po tzv.vyliečení  je z nej zrazu úplne iný človek. .Dcéra, ktorá ju odmietla, je pre ňu mŕtva. Len Švéd sa nechce vzdať, miluje svoju dcéru, nech urobila čokoľvek, neprestáva byť jeho dieťaťom. Po rokoch sa mu dcéru podarí na chvíľu stretnúť. Zistí, že sa stala členkou sekty, bola znásilňovaná, je zdevastovaná duševne i telesne, žije v utajení a v hrozných pomeroch, ale definitívne odmieta jeho pomoc, lásku i prítomnosť...

Je to krutý príbeh o vzťahoch rodičov a detí na pozadí  spoločenských premien. Napríklad dospievajúca Merry zažije šok, keď vidí na obrazovke, ako sa vietnamsky mních zapálil na protest proti vojne vo Vietname. Otec ju utišuje slovami, neboj sa, to je ďaleko, to sa nás netýka. Lenže všetko so všetkým súvisí. Naznačuje to aj prelínanie hraných pasáží so známymi  čiernobielymi  dokumentárnymi zábermi dobových reportáží, ktoré ich emotívne dopĺňajú a pamätníci ich dokážu možno aj identifikovať. Hrané pasáže sú akoby ilustrácie, listovanie v albume spomienok, konfrontácia toho, čo bolo a je, a vynára sa otázka: kam sa to podelo, na čo sa to pretavilo? Jednotlivé scény sú psychologicky mimoriadne prepracované. Napríklad Merry kokce a rodičia odmietajú terapeutkino vysvetlenie, že dieťa koktanie využíva ako nástroj na ich trestanie. To je predsa vylúčené. Takisto náznaky túžby dievčaťa po inceste  s otcom, Švéd jednoducho odignoruje, nepripúšťa si, že by jeho nevinné dievčatko mohlo niečo také pociťovať. Na inom mieste zas vyčíta agent FBI Švédovi, že všetko urobil zle. Na to on zareaguje otázkou s hlbším podtextom: Kedy som vlastne začal robiť všetko zle?

Jedna z mimoriadne pôsobivých scén je návšteva u ženy, ktorej manžela zabila bomba, čo nastražila Merry. Relatívne  statická kamera Martina Ruhea zaberá Švéda s Dawn na jednej sedačke, vdovu so synom na druhej. Dlhé zábery na tváre. Švéd sa snaží ospravedlniť za to, čo dcéra vykonala. Vdova ho preruší, nech sa neospravedlňuje, veď aj on a jeho manželka sú obete. S tým rozdielom, že vdova so synom budú i naďalej milujúca sa rodina... Švéd až neskôr pochopí, o čom hovorila, lebo už nič nebude také ako bolo. Atmosféru podfarbuje a zvýrazňuje pôsobivá  hudba Oscarového Alexandre Desplata, či vhodne namixované ukážky klasiky i popu.

Najväčším bonusom filmu je však jeho herecké obsadenie. Ewan McGregor je kultovým hercom už od čias, čo vytvoril í cynického novinára vo  filme Plytký hrob a narkomana Marka vo filme Trainspotting (mimochodom na budúci rok je už avizovaný Trainspotting 2). Hovorí sa o ňom, že dokáže vynikajúco kombinovať rôznorodé žánre, aby neutrpela jeho herecká povesť, ale zároveň sa objavil aj v tituloch pre široké publikum. Takže je hoci aj udatný Obi Wan Kenobi z Hviezdnych vojen, spievajúci a tancujúci hrdina z Moulin Rouge, ale aj výborný publicista a najatý autor z Ghost Rider či komorník v rozprávke Kráska a zviera, ktorá príde  do kín  budúci rok. Vo filme Americká idyla zvládol výborne všetky polohy milujúceho a trpiaceho otca. Bulvár by mohol dodať, že k sfilmovaniu tejto témy ho mohla inšpirovať aj skutočnosť, že v súkromnom živote má až štyri dcéry. Výborne mu sekundovali aj jeho herecké partnerky. Predovšetkým Jenniffer Connelly ako manželka Dawn a niekdajšia detská  hviezda Dakota Fanning v postave  už dospelej dcéry Merry. Ale nemožno zabudnúť ani na černošskú herečku Uzo Aduba, ktorá stvárňuje jeho spolupracovníčku v továrni.

Irónia v názve románu i filmu, Americká idyla, je viac než zrejmá. Idylicky sa necíti ani divák. Lebo i keď je príbeh zasadený do  istého historického obdobia, jasne cítiť kontext s dobou, v ktorej žijeme dnes. Kalendár a technika  sú iné, ale  to vo vnútri nás nie. Opodstatnené obavy z terorizmu, ktorý nadobúda neľudské rozmery, stupňujúce sa  nepochopenie rás, tried , generácii rodičov a detí, rozpad rodín a tak ďalej. Nemožno sa na film dívať, ako na výlet do niečoho čo bolo a netýka sa dneška.

Nuž a potom - koľkokrát si o niekom myslíme, že ho čaká len šťastie a úspech, a potom zistíme, ako veľmi sme sa mýlili. Lebo nikto nie je ani taký šťastný, ani taký nešťastný, ako vyzerá, každý príbeh má svoje temné i svetlé chvíle. Ktohovie, ako zareagujú diváci? V móde je predsa zábava, nie uvažovanie. Nezdá sa, že by sa pozornosti tešili práve realistické a klasicky prerozprávané príbehy o problémoch, i keď ide o oceňovaný román významného autora  a schopného scenáristu Johna Romana. Ale film stojí za povšimnutie i za zamyslenie. V každom prípade Ewan McGregor je výborný herec a jeho režisérsky debut dokazuje, že nie je márny ani ako režisér.

Americká idyla (American Pastoral), USA, 2016
Dĺžka: 108 minút
Réžia: Ewan McGregor
Scenár:  John Romano na motívy románu Philipa Rotha
Kamera:  Martin Ruhe
Hudba: Alexandre Desplat
Hrajú: Ewan McGregor, Jenniffer Connelly, Dakota Fanning,Uzo Aduba, Rupert Evans, Peter Riegert, Samantha Mathis, David Strathairiv a iní
Distribúcia v SR: CinemArt Film
Premiéra v SR: 17. novembra 2016
Foto: CinemArt Film