Začnem trochu odboku. Nový film kanadského režisérskeho zázraku Denisa Villeneuva Prvý kontakt je adaptáciou krátkej poviedky amerického spisovateľa science fiction literatúry Teda Chianga Story of your life (1998). Tá vyšla v Čechách v roku 2011 spolu s ďalšími spisovateľovými poviedkami v zbierke Příbehy vašeho života (v origináli, vydanom v roku 2002, Stories of your life and others).

V dobe, keď pri každej návšteve ľubovoľného kníhkupectva tvorí štvrtinu tovaru populárna kniha Dievča vo vlaku, nesporne preto, že máme v kinách jej adaptáciu, by bolo pochopiteľné, ak by sa na pultoch objavila aj reedícia vypredanej Chiangovej knihy. Podobne, ako sa tak udialo prednedávnom s Marťanom Andyho Weira, alebo v roku 2002 s Minority report Philipa K. Dicka. Bohužiaľ, sa tak nestalo a dôvody sú pre mňa podobne nepochopiteľné, ako je pre hrdinku adaptácie Story of your life pod názvom Prvý kontakt Louise spočiatku nepochopiteľná reč mimozemšťanov. Najmä v dobe, keď sú jednotlivé druhy umenia medzi sebou tak pevne komerčne prepojené a tvorcovia sa snažia vyťažiť z jednej látky na viacerých frontoch. K poviedke som sa tak musel dopracovať neželanou cestou.

Krátke poviedky nebývajú príliš jednoduchým materiálom pre celovečerné filmové adaptácie, skôr si tvorcovia v takomto prípade vypožičajú ústrednú dejovú linku a obohatia ju o pôvodné dejové linky vedľajšie. Alebo sa, ako v prípade Spielbergovho Minority report (2002), inšpirujú iba základnou myšlienkou a vymyslia príbeh úplne nový. Podobne na poli sci-fi postupoval aj Alex Proyas v Ja, robot (2004). Scenárista Eric Heisserer však nešiel cestou písania "na motívy", ale scenár poňal ako adaptáciu poviedky. Ich východzia situácia je rovnaká: Na Zemi, respektíve tesne nad jej povrchom, pristanú na rôznych častiach planéty mimozemské lode oválneho tvaru. Reč mimozemšťanov je natoľko odlišná, že je potrebné na jej dekódovanie prizvať lingvistické špičky z celého sveta. V Spojených štátoch amerických toto privilégium dostane sympatická profesorka lingvistiky Louise Banks (Amy Adams) a fyzik Ian Donnelly (Jeremy Renner). To všetko pod dohľadom armádneho generála Webera (Forest Whitaker). Pricháza k prvému kontaktu a divák spoločne s hlavnými hrdinami spoznáva neobvyklý vzhľad mimozemskej rasy, pripomínajúci chobotnice, prípadne kmeň stromu s jeho koreňmi. Mimozemšťania sú nazývaní (aj v poviedke) heptapodmi. Začína sa skúmanie spôsobu ich vyjadrovania, najmä za účelom získania odpovede na tú najzákladnejšiu otázku zo všetkých "prečo ste tu?" Čo na tejto vedeckej misii zistí smrťou dcéry zdecimovaná Louise o mimozemšťanoch, samej sebe a ako sa to prejaví v jej a našom vnímaní sveta?

Vďaka reklamnej kampani a veľkému "hajpu" nie je tajomstvom, že základnou témou Prvého kontaktu je komunikácia. Villeneuve s ňou pracuje podobne citlivo a filmársky vyspelo, ako s ďalšími nemenej dôležitými témami a motívmi filmu. Neschopnosť porozumieť niekomu inému je rozložená od úrovne medzigalaktickej, cez globálnu medzi politikmi všetkých mimozemšťanmi "okupovaných" krajín až po tú najdôležitejšiu, čiže vzťahovú na úrovni rodiny. V interpretácii môžeme zájsť ešte ďalej a nájsť potrebu komunikovať s vidinou dosiahnutia spoločného cieľa aj na poli vedy. Lingvista si neporadí bez fyzika a fyzik si neporadí bez lingvistu. Osobne vidím zreteľnú komunikačnú paralelu aj medzi prózou a jej filmovým stvárnením. Film sa totiž od nej vo viacerých bodoch odlišuje, mnohé scény sú naopak kópiami celých dialógov z predlohy, ako napríklad kúzelná historka o kapitánovi Cookovi na austrálskom pobreží v 18. storočí. Chiang sa snaží logicky objasniť spôsob myslenia mimozemšťanov na základe exaktnej fyzikálnej a lingvistickej vedy a dosahuje tým patričný efekt čitateľského prekvapenia a najmä dôveryhodnosti. Vedecké vysvetľovanie tvorí spoločne s paralelnými Louisinými flashbackmi s dcérou základ textu. Naopak scenár sa vyhýba natoľko podrobnému ozrejmovaniu zložitej syntaxe mimozemského písma a fermatovho princípu a kompletne vynecháva motív hlasového prejavu návštevníkov z predlohy. Film sa totiž vyjadruje najmä obrazom a Heisserer sa zrejme rozhodol vzdať sa doslovnosti v prospech Villeneuvovej inteligentnej filmovej reči. Základnú otázku, prečo sme dostali túto vzácnu návštevu, poviedka necháva otvorenú, scenár, ale práve v základnej dejovej línii, nachádza priestor pre opútanie sa od predlohy a predkladanie vlastných riešení a myšlienok. Osobne mi na konci filmu chýbal Louisin komentár, ktorý v poviedke mnohé osvetľuje. Tým sa dostávam k onej komunikácii na úrovni predloha-adaptácia. Znalosť predlohy objasňuje niektoré nedopovedané a nevyjasnené myšlienky a motívy vo filme, vzbudzujúce možno miernu frustráciu z nedopovedanosti. Naopak film predostiera v určitých ohľadoch nový pohľad na vec, aktualizuje tému komunikácie do súčasnosti a zároveň dokáže suverénne vytvoriť dojem nadčasového a hlboko filozofického diela. Pokiaľ majú poviedka a film niektoré viac menej objektívne nedostatky, ich fúziou vzniká dokonalé, geniálne dielo science fiction žánru.

Niet pochýb o tom, že okrem Villeneuva zlízne najviac smotany (už sa tak za oceánom dlhšie deje) Amy Adams vo svojej zatiaľ životnej úlohe. Jej postavu, konfrontovanú s javmi presahujúce naše chápanie, možno porovnať s viacerými hlavnými postavami sci-fi filmov posledných rokov, riešiacich rodinné a osobné krízy. Graham Hess zo Shyamalanových Znamení (2002), alebo Joseph Cooper z Nolanového Interstellar (2014) prechádzajú nezvratnou premenou a na konci musia zásadne prehodnocovať predchádzajúce udalosti v nových súvislostiach. Podobne, ako divák. Musia sa podobne ako Louise v určitom momente správne rozhodnúť, pričom na premyslenie im ostávajú iba okamihy. To, čo zistia, navždy zmení ich život a občas možno aj celý svet. Villeneuve sa s týmto "momentom M" vysporiadal pravdepodobne najelegantnejšie, pretože naňho neupriamuje toľko pozornosti a neskĺzne k pátosu. Prvý kontakt sa možno na prvý pohľad javí ako banálna sci-fi historka, hodná spracovania v seriáli typu Black mirror, pod povrchom toho sa však skrýva omnoho viac a niekedy treba hľadať skutočne hlboko. Na záver iba skonštatujem, že Prvý kontakt sa javí v porovnaní s tematicky podobným Interstellar minimálne ako rovnako kvalitné sci-fi, mne je však (zatiaľ) Nolanov opus srdcu o chlp bližší.

Prvý kontakt (Arrrival) USA, 2016
Dĺžka: 116 minút
Réžia: Denis Villeneuve
Scenár: Eric Heisserer
Kamera: Bradford Young
Strih: Joe Walker
Hudba: Jóhann Jóhannsson
Hrajú: Amy Adams, Jeremy Renner, Forest Whitaker, Michael Stuhlbarg, Tzi Ma, Mark O'Brien, Joe Cobden, Russell Yuen, Nathaly Thibault, Pat Kiely, Julian Casey, Larry Day, Shawn Campbell a ďalší
Distribúcia: ITAfilm
Premiéra v SR: 10. novembra 2016
Foto: ITAfilm