ISSN 1339-4762

2percenta

Reklamný prúžok

Problémy človeka v čoraz zložitejšom svete

IFF Bratislava logo resizeHnevám sa na seba, že nedodržím predsavzatie neopakovať stále to isté, ale ako správna recidivistka to urobím znovu. Totiž stále omieľam (iste zbytočne), že festival festivalom robí súťaž a nie sprievodné podujatia. Súťaž udáva tón, dodá festivalu vážnosť, pri sústredenej snaha a dobrom výbere filmov ho posúva na  rebríčku stále vyššie, aby slovíčko „medzinárodný“ rezonovalo nielen na papieri, ale aj v povedomí verejnosti.

Pritom si vážim snahu usporiadateľov 14. medzinárodného filmového festivalu Bratislava (9.11. -15.11. 2012), že sa im podarilo premietnuť pozoruhodné i víťazné filmy z iných festivalov, lebo boli lákadlom pre divákov, oceniť popredné osobnosti svetového filmu ako režisérov Jiřího Krejčíka a Gorana Paskaljeviča, nezabudnúť na ani na Štefana Kvietika (ocenenie za mimoriadny prínos v slovenskej kinematografii) a dať možnosť prezentovať sa aj slovenským filmom. Porôt bolo tohto roku, ak som dobre rátala, až sedem (na môj vkus priveľa), venujem sa však snímkam tej najdôležitejšej, a to dlhometrážnym filmom. O osude desiatich filmov hlavnej súťaže  rozhodovala porota na čele s Goranom Paskaljevičom a mala o čom rozmýšľať, lebo súťaž bola zaujímavá a podľa mojej mienky si pri rozhodovaní ani veľmi nemusela lámať hlavu.

Víťazná La Sirga
La Sirga resizeLa Sirga - názov chatrče pri veľkom jazere v Andách, vraj hostinca, mieste kde si líšky dávajú dobrú noc - a pohnuté osudy jej hrdinov bola jednoznačným favoritom súťaže. Jednoznačným preto, lebo v mnohých filmoch sa neustále hovorí a hovorí, často v riave slov unikne podstata, kamera nervózne pobehuje z jedného hrdinu na druhého, zážitok nijaký, no nie vo filme Kolumbijčana Williama Vegu. Hlavnou hrdinkou je mladé dievča, ktorému vypálili dedinu, prišla o svojich najbližších a jediným jej príbuzným je strýko Oscar, majiteľ rozpadajúcej sa La Sirgy. Starý muž je sklamaný, nedarí sa mu, syn na tejto samote žiť nechce, a preto asi dlho zo začiatku zvažuje či neter pritúli. Dievča je pracovité, skutočný poklad do rozpadajúcej sa domácnosti, robí všetko, aby takzvaný hostinec zútulnila a skrášlila. Alicia hľadá prístav pokoja, kde by zakotvila, ale v nenormálnej dobe a spoločnosti sa, žiaľ, vždy zobudia spodné pudy. Osamelá chatrč je nakoniec presne tak nebezpečná, ako jej bývalý domov, násilie a vraždy tu na ňu rovnako číhajú. Výsledkom je znovu útek – no nevedno kam ju osud zaveje a nie je to ani podstatné. Film je vlastne demonštráciou sily jedinca, žijúceho v krajine kde musí stále čeliť hrozbe násilia, kde La Sirga 8 resizenemá nárok ani na lásku, ani na šťastie, všetko úsilie musí podriadiť snahe prežiť. Krásne sú scény častého rituálu námesačnej Alicie, keď v tmavej noci pochová sviečku, buď v jazere alebo v piesku. Akoby zakaždým pochovala jednu iskierku nádeje, ale vždy ju dokáže ešte vzkriesiť. A tak sa dostávam k tomu najdôležitejšiemu – film je takmer bez slov, všetko je zakliate v obraze, dáva priestor rôznym interpretáciám a možnosti popustiť uzdu fantázie. Vizuálna stránka filmu diváka pohltí, očarí a drží v napätí od začiatku do konca. Mnohé odčítame zo sugestívnych obrazov kameramanky Sofie Oggioni Hatty, ktorá v súlade so zámerom režiséra nevtieravo a v pomalom tempe vtiahne diváka do príbehu o zúfalstve a zároveň nádeji. Pri tomto mimoriadne zaujímavom filme o márnom hľadaní seba a pokoja v rozbúrenej spoločnosti, mám len obavu, že nebude mať takú návštevnosť, akú by si zaslúžil. A ako v mnohých prípadoch mu nepomôže ani Veľka cena (Grand prix) z bratislavského festivalu.

Triumfujúci Epilóg a Ty Kokso !
Epilóg 4 resizePo filme Michaela Hanekeho Láska o starnutí a smrti, navyše takmer hneď po sebe v jednom roku, sme si mysleli, že ho nikto netromfne, ba ani sa k nemu nepriblíži. A veru sa priblížil izraelský film Epilóg (Hayuta ve Berl) režiséra Amira Manora. Snímka nie je až tak vycizelovaná a dokonalá ako Haneho Láska, ale dvaja hlavní predstavitelia Rivka Gur a Yosef Carmon by si to mohli rozdať a Jean-Louis Trintignanom a Emannulle Rivou. Obaja získali ceny za herecký výkon a navyše film Cenu študentskej poroty a Cenu poroty Fedora. V širšom kontexte by sa dalo o Epilóg resizesúťažnej desiatke povedať, že v rôznych formách a žánroch mala akéhosi spoločného menovateľa, a to zaradenie sa ľudí do novovzniknutých situácií podstatne zmenenej spoločnosti. Starší manželia Hayuta a Berl žijú skromne, skoro v biede. Najmä Berl sa naivne drží ideálov, s ktorým pred rokmi prišiel budovať nový Izrael, syn žije v Amerike a starkí sú osamotení. Možno práve pre ich nekompromisný postoj k starým hodnotám sa nedokážu zmieriť s realitou. Lenže film nie je o ich zlyhaní, ale o starobe a nároku na dôstojný život. A práve to sa im nedostáva. Úvodná sekvencia - návšteva sociálnej pracovníčky je síce smiešna, ale aj šokujúca. Toľko hlúpostí, čo si títo slušní ľudia, ktorým ešte mozog funguje na plné obrátky musia vypočuť, je do neba volajúce. Nečudo, že sa po takýchto a iných skúsenostiach rozhodnú pre spoločný dobrovoľný odchod zo života. Nijaké obavy, nič nevidíme, len odchádzajú pokorne tam odkiaľ už niet návratu. Smutný film, plný dezilúzie stavia na brilantných hereckých výkonoch oboch hlavných predstaviteľov.

Oh Boy 3 resizeSvoje miesto v živote si hľadá aj hrdina nemeckého filmu Ty kokso! (Oh Boy!) režiséra Jana Ole Gertnera, oceneného za najlepšiu réžiu. K snímke takisto pribudli ešte Cena FIPRESCI a Cena Fedora. Niko (Tom Schilling), syn bohatého otca nevie čo so sebou. Biedu netrie, len nevie čo chce. Búri sa proti niečomu a sám nevie proti čomu. Keď sa otec dozvie, že nechal školu a dva roky uvažoval za jeho peniaze, čo chce robiť, sa rozhodne, že pre neho bude najlepšie, keď už neurobí nič. Čo si počne Niko bez podpory a peňazí otca ? To je kardinálna otázka. Nuž svojsky hľadá seba. Našťastie, polopatisticky sa nedozvieme ani to proti čomu sa búri a nepríde ani riešenie deus ex machina. Niko je predstaviteľom vzbury jednej generácie, ktorá sa cíti byť stratená, ale zo všetkých síl hľadá riešenie a zaradenie sa do spoločnosti, ktorá je im z akýchsi príčin neprijateľná a nedôstojná. Niko je z radu sympatických hrdinov, ktorí sa neopíjajú, nerozbíjajú výklady, sú slušní, príjemní, vždy ochotní pomôcť, len zo sebou si nevedia rady. Nepovedala by som, že patrí k stratenej generácii, skôr kultivovane sa búriacej voči zažitým normám, egoizmu a predsudkom. Sympatický film mal aj pre svoj nevtieravý humor veľký úspech u obecenstva.
   
Smútok i humor z Balkánu
Deti Sarajeva resizeDeti Sarajeva (Djeca) Aidy Begić o osude sarajevských sirôt je snímka plná smútku a beznádeje. Ústrednými postavami sú súrodenci Rahima a Nedim, deti ktoré všetci šikanujú a vážne sa o ich problémy nikto nezaujíma. Rahima drží zo všetkých síl ochrannú ruku nad bratom a pracuje ako kuchárka. Nemá to ľahké, brata nezvláda a sama má starosti so sebou, lebo ani ona sa nevyhla v minulosti prehreškom voči spoločnosti. Minulosť ju dobieha na každom kroku a brat jej nič neuľahčuje. Deti Sarajeva bol najbezútešnejší film súťaže, adresne pranierujúci rodiacu sa konzumnú spoločnosť, ktorej bohom sú peniaze. Táto amorálna komunita nemá súcit a zľutovanie s deťmi ľudí, ktorí zomreli v boji za slobodu mesta. Ako sa dospievajúce deti z tohto marazmu vyhrabú je vo hviezdach. Belehradský rodák Bojan Vuletić sa v snímke Praktický sprievodca Belehradom so spevom a plačom (Praktičan vodič kroz Praktický sprievodca resizeBeograd sa pevanjem i plakanjem) rozdelenej do štyroch epizód pozerá na súčasnosť cez ružovejšie okuliare. Nadľahčene a s humorom predstaví Belehrad, ktorý sa po rokoch izolácie znovu otvára svetu. Akože inak – cez lásku. Lásku v Belehrade hľadajú cudzinci, iróniou je, že v poslednej poviedke je cudzincom Chorvát, ktorý sa chystá oženiť so Srbkou. Všetky historky sú milé, smiešne i trpko-smutné. Vuletićovi sa však podarilo angažovať do filmu aj známeho francúzskeho herca Jeana - Marca Barra, ktorý sa vyjadril, že je šťastný, že mu úspešné filmy ako Magická hlbočina, Európa, Prelomiť vlny, Tanečnica v tme a iné dali možnosť hrať v nízkorozpočtových filmoch, čo je aj prípad Praktického sprievodcu. A dodal, že bude v tom ďalej pokračovať, lebo ho práca s týmito filmármi napĺňa a baví. Barr hra v jednej z poviedok falošného diplomata, ktorého potešujú zvrátené sexuálne praktiky. No jeho vyvolená a milovaná za tieto „hry“ chce len pas do cudziny. Šokujúce priznanie milenca, že je len poskok na veľvyslanectve, spustí lavínu a náš „diplomat“ sa ocitne za mrežami. Spoločným menovateľom všetkých štyroch poviedok je však predovšetkým láska vo všetkých jej podobách a tiež ironický pohľad na dnešný Belehrad podivne a komicky otvárajúci sa svetu.  

Od rasizmu po liberalizmus
Poddaj sa resizeTému otvoreného i skrytého rasizmu priniesol francúzsky súťažný príspevok Poddaj sa (Rengaine) Rachida Djaïdaniho. Téma výsostne aktuálna. Dej sa odohráva v Paríži kde sa moslimka Sabrina (má len 40 bratov!) zamiluje do černocha Darcyho, navyše kresťana. Podľa moslimskej tradície je to nemysliteľné, aby sa títo dvaja zosobášili. Sabrina je moderná žena trvá na svojom, len jej najstarší brat sa s tým nevie vyrovnať. Škoda, že sa príbeh viac zameral na dvoch mladých, lebo najzaujímavejšou postavou je práve intolerantný brat Slimane, ktorý má najviac masla na hlave. Miluje Židovku, má s ňou dieťa a navyše jeden z jeho bratov je homosexuál, ku ktorému sa nezachoval najférovejšie. Nie milenci sa musia vyrovnať s problémom, ale on. Film, ktorý mohol byť Kraul resizevynikajúcou psychologickou sondou človeka oscilujúceho medzi tradíciou, tmárstvom a zdravým rozumom, sa tak minul cieľa. Navyše bol ešte aj uvravený. Sympatickejší bol druhý francúzsky film, ľúbostný príbeh nadšenej plavkyne a mladého muža, ktorý sa živý malými podvodmi a krádežami Kraul (Crawl) Hervého Lasgouettesa. Dej sa odohráva v Bretónsku v čase hospodárskej krízy a mapuje problémy celej komunity obklopujúcej ústredných aktérov. Jednotlivé postavy príbehu sú napísané a zahrané s citom, s dôrazom na peripetie vyplývajúce zo spomínanej hospodárskej krízy a tiež osobnej. Obaja mladí hľadajú v tomto komplikovanom svete svoje miesto a zdá sa, že keď nájdu cestu jeden k druhému majú to vyhraté. Aspoň vo filme...

Prítomný čas resizeV dnešnom Istanbule hľadá svoje miesto pod slnkom aj mladá a osamelá Mina, čerstvo rozvedená a bez práce v snímke Prítomný čas (Şimdiki Zaman) režisérky Belmin Söylemez, debutantky v celovečernom filme. Minin osud tiež nie je uzavretý, mladá žena  po trpkých skúsenostiach vie len to, že to čo dovtedy robila nie je tá správna cesta. Nevie si nájsť zamestnanie (téma aktuálna vo všeobecnosti), a preto prijme prácu vo vešteckej kaviarni. Vypráva báchorky naivným ženám, ktoré nechcú počuť pravdu, len samé pozitívne správy. Mina možno zo začiatku aj verí v správnosť svojho konania, nakoniec, našťastie, príde k rozumu. Snímka je rozvláčna, miestami až nudná, veľavravný je však záver filmu, konkrétne sekvencia, keď hrdinka hádže do vody všetky šálky s kávovými usadeninami, a tak symbolicky uzatvára jednu kapitolu svojho falošného života.

Prekliatie klietok resizeRežisérska dvojica Paula Fabiana a Adrian Steinway z Brazílie film Prekliatie klietok (Essa maldita vontade de ser pássaro) nakrútili doslova na kolene so super 8 kamerou. Snímka mala pôsobiť nedorobene, surovo, a tak vykúzliť autentickosť. Nestalo sa. Pôsobila diletantsky neupravene, miestami bol obraz tak tmavý, že som nerozoznala hrdinov. Mám rada experimentátorov, ale všetko má svoje hranice. Inak obsahom zapadá do rámca celkovej koncepcie súťaže – hľadania seba a uplatnenia sa v dnešnom svete. Problém tvorcovia demonštrujú na príbehu Clary, ktorá je fanaticky oddaná baletu. Je citlivá a zraniteľná a keď neuspeje ako profesionálka, začne sa predvádzať v striptízovom bare. Symbolické vypustenie kanárika z klietky bolo na záver tiež zbytočné.

Lotos resizeV idylickej dedinke na severe dnešnej Číny žije mladá liberálne uvažujúca učiteľka Xiao He. Jej nekonvenčné prístupy k výučbe žiakov je tŕňom oku nadriadených. Deti ju však milujú a dali by za ňu ruku do ohňa. Do akej miery si v súčasnej Číne môže človek dovoliť ten luxus túžiť po slobode a nezávislosti prezentovala režisérka Liu Shu vo filme Lotos (Xiao He). Hrdinka, ktorú politika a politici nezaujímajú, veľa číta, zaujíma sa len o literatúru, sa nutne musí dostať do konfliktov. Jedeného dňa príde o zamestnanie, z čoho si ťažkú hlavu nerobí, veď v Pekingu sa uplatní. Až život v hlavnom meste jej ukáže pravú tvár krajiny, v ktorej žije. Nemyslím si však, že to chcel byť film s výrazným politickým podtextom, skôr osobná tragédia ženy, ktorá stratila kontakt s realitou. Problémy má všade aj ako učiteľka, aj ako novinárka. Na to, aby si mohla robiť čo chce a ísť vlastnou cestou má síce guráž, ale nijaké zázemie. A ako osamelý bežec nikam nedobehne. Myslím si, že režisérka vedela, čo chce povedať, ale realita jej nedovolila veci dotiahnuť do konca. Záver filmu je chaotický a podsúva otázku: Vyberte si a myslite si svoje. Myslela som si, že som už videla aj lepšie a odvážnejšie čínske filmy.

Tohtoročný bratislavský festival sa skončil jednoznačným víťazstvom troch filmov - La Sirga, Ty kokso! a Epilóg. Víťazstvom dramaturgicky dobre premysleného výberu filmov a z toho vyplývajúceho „víťazstva“ preplnených kinosál. Diváci chodili nielen na overené mimosúťažné filmy, ale kinosály boli plné aj na súťažných snímkach. A to je pre budúcnosť viac než zaväzujúce.


 
 

Share/Save/Bookmark