Reprezentantom slovenskej kinematografie v hlavnom festivalovom programe je nový film režiséra Ivana Ostrochovského Koza (2015), ktorý od svojej svetovej premiéry na tohtoročnom Berlinale úspešne putuje po zahraničných festivaloch. Film o bývalom olympionikovi, boxerovi Petrovi Balážovi a jeho ceste za poslednou prehrou, získal už mnohé oceneni.

Ohňostroj - ten chýbať nemohol, ulice plné hostí a domácich, akoby sa celé mesto presťahovalo na ulicu. Všade ruch, stánky s občerstvením a všetci veselo v uliciach hlboko do noci. Také bolo slávnostné otvorenie 50. výročia usporiadania Medzinárodného filmového festivalu Karlove Vary. Organizátori dali jasne na vedomie, že festival patrí všetkým a predovšetkým mestu. Predrať sa davom ľudí bolo umením, ale atmosféra bola úžasná.

Významný americký herec Richard Gere, převezme na 50. MFF Karlovy Vary nejvyšší ocenění - Křišťálový glóbus za mimořádný umělecký přínos světové kinematografii.

Mezi sedmi světovými a šesti mezinárodními premiérami festival představí nové filmy Dietricha Brüggemanna, rumunských tvůrců Anci Damianové a Florina Serbana či debut talentovaného italského tvůrce Ferdinanda Cita Filomarina.

Po úspešnej svetovej premiére na Berlinale a po úrode cien na zahraničných filmových festivaloch vo Wiesbadene, Vilniuse, Lisabone a Görlitzi mieri slovensko-český film Koza na Medzinárodný filmový festival do Karlových Varov, ktorý sa uskutoční od 3. do 11. júla 2015. Á-čkový festival premietne hraný debut Ivana Ostrochovského v sekcii Hlavný program - Mimo súťaž. Film príde do českej festivalovej metropole osobne uviesť delegácia tvorcov a protagonistov na čele s bývalým olympionikom, rómskym boxerom Petrom Balážom, prezývaným Koza, ktorého návrat do ringu tvorí jadro filmu.

Nová znělka pro 50. ročník MFF KV je už natočena. Jejím hlavním hrdinou je herec a režisér Mel Gibson, loňský držitel Křišťálového glóbu za mimořádný umělecký přínos světové kinematografii. Premiéru znělky uvidí diváci na slavnostním zahájení 3. července.

Od 3. do 11. července 2015 proběhne 50. MFF Karlovy Vary.  Zahájení jubilejního ročníku festivalu by se mělo stát oslavou filmu, otevřenou širokému publiku. Tradice festivalu sahá až do roku 1946, kdy se v Karlových Varech a Mariánských lázních konal první, nesoutěžní ročník filmové přehlídky. Novodobá historie se pak začala psát s příchodem organizačního týmu, sdruženého kolem prezidenta MFF Karlovy Vary Jiřího Bartošky a umělecké ředitelky Evy Zaoralové.

Sekcia Na východ od Západu, ako jedna z emblematických kolekcií  MFF Karlové Vary, zameraná pôvodne na bývalé komunistické krajiny, postupne mení svoju tvár v priamej závislosti od reality, ktorá najmä v Strednej Európe vykazuje štandardy stabilizovaných demokratických spoločností. Tieto okolnosti zrejme viedli k jej rozšíreniu o kinematografie Grécka a Turecka, obohacujúce doterajší záber v smere Balkán a okolie. Aj keď tohto roku vo výbere turecký film chýbal a Grécko reprezentoval film Nórsko Yiannisa Veslemesa, konfrontácia východu a juhu, bude v budúcnosti viac než zaujímavá.

Karlovarský filmový festival ponúkol aj tohto roku popri súťaži hraných filmov, v ktorej, ako už vieme, zvíťazil film Kukuričný ostrov gruzínskeho režiséra Georgeho Ovašviliho, aj tri ďalšie súťažné sekcie (Na východ od Západu, Fórum nezávislých, Súťaž dokumentárnych filmov), deväť nesúťažných sekcií a sedem pôct, tematických prehliadok a retrospektív. Štatistické čísla sú impozantné – celkovo bolo uvedených 245 filmov, z toho 216 hraných (173 celovečerných a 43 krátkych) a 29 dokumentárnych (23 celovečerných a 6 krátkych). Celkový počet predstavení bol 478 a navštívilo ich 130 987 divákov. Pochopiteľne, úbohý novinár môže aj pri najlepšej vôli stihnúť len zlomok z toho, čo sa na festivale deje.

Nebolo prekvapením, že sa film gruzínskeho režiséra Georgea Ovashviliho Kukuričný ostrov stal víťazom tohtoročného festivalu v Karlových Varoch. Snímky hlavnej súťaže vo veľkej miere odrážali tri trendy súčasnej svetovej kinematografie. K vychyteným snímkam o ľuďoch na pokraji spoločnosti porota zrejme neinklinovala i keď ich bolo najviac. Priklonila sa však k dielam vyrozprávanými v pomalom tempe, bez veľkých slov, nabádajúcich k pokore, zamysleniu sa nad zmyslom života a preferovala tiež tretí, divákmi nie veľmi akceptovaný trend, kde sa tvorca k problémom postaví svojsky, rebelantský a šokujúco.