Nikita Michalkov: Chcem byť pochopený

15124-nikita-michalkov-mff-karlovy-vary-1999_resizeNa záver premietli na festivale v Karlových Varoch film svetoznámeho ruského režiséra a herca Nikitu Michalkova Unavení slnkom 2: Exodus. Je pokračovaním snímky Unavení slnkom, za ktorú získal Oscara, Je to však len prvý diel – druhý bude mať názov Citadela. Michalkova, ktorý je predsedom Zväzu filmových tvorcov Ruskej federácie, prezidentom Ruského fondu kultúry, prezidentom moskovského MFF a Národnej filmovej akadémie, ocenili na festivale Kryštálovým glóbusom za mimoriadny umelecký prínos svetovej kinematografii. Na tlačovej besede, ktorá trvala striktne pol hodiny, hovoril na úvod predovšetkým prečo sa vrátil k tejto téme.

- Dávno som chcel nakrútiť film o vojne, a to z viacerých príčin. Jednou z nich bola reakcia na skvelý Spielbergov film Záchráňte vojaka Ryana. Pretože, keď som počul v Paríži mladých ľudí hovoriť o filme, zistil som, že nepochopili, že je to tá istá vojna, ktorá priniesla víťazstvo v druhej svetovej vojne. A myslím si, že pravdu o nej aj u nás v Rusku málokto vie, pretože sa vžil istý stereotyp. Nehovorím, že nevznikli krásne filmy, ako Balada o vojakovi alebo Osud človeka, ale mnohé poznačilo klišé – oslobodzujúca víťazná armáda, hrdinskí vojaci, generáli. Nastal však už čas ukázať, aké to bolo v skutočnosti, čo dlhé roky cenzúra nepovoľovala. Skutočná vojna sa totiž odohráva len tam, keď bojujete na svojom území. Nie je to len vojna vojakov, generálov, ale vojna všetkých - žien, detí, starcov, polí, lúk, pastvín, riek. Keď sme narátali, že bojovalo 30 miliónov ľudí , tak som zistil, že každý mal svoju vojnu a vlastné spomienky. Pamätá si vlastné vône, zápachy, obavy, strach, zimu. Preto je v tomto filme veľa metafyzického, na čo nie sme, bohužiaľ, zvyknutí. Myslím si, že veľká časť kritikov nerozpoznala, podľa môjho názoru, nový prístup k tejto téme. Na druhej strane som dostal veľmi zaujímavých listov od ľudí, ktorí sa dostali pod „kožu“ filmu. Jedno ruské príslovie hovorí „niekto má vojnu, niekto rodnú matku“, teda pre niekoho je to vojna, pre iného rodná matka a pre niekoho i záchrana. Som presvedčený o tom, že je to film, ktorý sa bude dlho premietať a tí, ktorí ho uvidia vycítia to, čo som ním chcel povedať.

Ako film prijali diváci v Cannes a Rusku ?
- Reakcie boli, samozrejme, rôzne. Filmu, ktorý naši kritici nazvali prepadákom, canneskí diváci 20 minút, tlieskali¬. Možno zo zdvorilosti, ale možno aj nie. Čo sa týka našich divákov, Exodus je veľmi populárny, ale rozdelil spoločnosť na dva tábory – na tých, ktorí ho prijali a ktorí nie. Pre divákov, ktorých najväčším problémom je farba ich auta, si povie: O čom je, preboha, tento film ? Medzi mládežou však boli pozoruhodné reakcie, mnohí siedmym zmyslom vycítili, že to je metafyzika vojny. Vo filme je veľa metafyziky, úmyselne sa nechcem sa o nej rozširovať, chcem aby to pocítil sám divák. Vyčítali mi aj dĺžku filmu, ktorá vraj unavuje. Únava nezávisí od dĺžky, ale od toho, či film udrží pozornosť diváka. Príbeh Anny Kareniny sa dá zhrnúť nasledovne: Mladá žena si vzala staršieho muža bez lásky, porodila mu dieťa, zamilovala sa do mladého, ten ju nechal a ona skočila pod vlak. Mne ide však o to, aby divák pochopil, čo sa v človeku odohráva. Chcem byť pochopený. Pretože byť zrozumiteľný rovná sa intelektuálny McDonald, robí sa rýchlo, lacno, nevkusne a škodí.

Váš názor na demokraciu ?
- Neviem čo nazývate demokraciou - slobodu slova, vládu ľudu? Pokiaľ ide o slobodu slova, tej je toľko, že sa azda ani nedá uniesť. Keď sa pýtate, ako sa naučiť demokracii, najprv si musíte položiť otázku - akej demokracii ? Je to veľmi dôležité, veď demokracia nie je niečo abstraktné. Demokracia závisí od územia, hustoty obyvateľstva, súvisí s národnými tradíciami. Preto si nemôžeme vziať príklad od českej, francúzskej a anglickej demokracie. Tá sa u nás použiť nedá. Som presvedčený o tom, že výsledky bezvládia v Rusku sú oveľa hroznejšie než výsledky autoritatívnej vlády. Pretože autoritatívnosť a krutá vláda má adresu, viete, kto je za ňou a ľahko vyčítate závery, ale v bezvládí je možné všetko, ako hovoril Dostojevskij, a sloboda sa stáva zlovôľou. Možno sa mýlim, nemusíte so mnou súhlasiť, ale je to môj názor a nehanbím sa zaň. Som presvedčený o tom, že obraz Ruska bol vždy kríž – vertikála vlády a horizontála kultúry a ekonomiky. Keď sa vertikála naruší, obrovská rozloha ruského územia, s rôznorodosťou kultúr, národností a jazykov, nemôže existovať v jednotnom celku. To, že sa mi nepáči ten alebo onen politik je iná kapitola. Pred 30 rokmi som odišiel na lov alebo chytať ryby a bolo mi úplne jedno, kto je na volebných plagátoch. Dnes mi na tom už záleží. Preto si myslím, že učiť sa demokraciu od niekoho iného, nie je správne, musíme sa učiť od seba, ale to je dlhý proces.

Zaznamenala: Emília Kincelová

Vyhľadaj

2percenta

220x220stavoing

Táto webová lokalita používa súbory cookie pre lepšie používateľské prostredie. Ochrana osobných údajov tým nie je dotknutá.