ZLATÁ KAMERA

 Na 18. Art Film Feste si za výrazný prínos do oblasti kinematografie prevezme Zlatú kameru český režisér Václav Vorlíček a slovenský kameraman Stanislav Szomolányi.vizual_AFF2010_resize



VÁCLAV VORLÍČEK

 

Vorlicek_Vaclav_01_resizePočas otváracieho ceremoniálu 18. Art Film Festu si český režisér Václav Vorlíček (1930) prevezme Zlatú kameru, festivalové ocenenie za výrazný prínos v oblasti kinematografie. Filmár, ktorý patrí k najúspešnejším českým filmovým režisérom a scenáristom, tento rok oslavuje významné jubileum, 80. výročie svojho narodenia.

Vždy ho lákalo rozprávať príbehy. Ešte pred štúdiom na FAMU zbieral skúsenosti ako asistent Martina Friča na Barrandove a vo filmových ateliéroch pôsobil prakticky až do roku 1992, keď oficiálne odišiel do dôchodku. Nakrúca však dodnes. Popularitu a uznanie si získal najmä svojimi komédiami a rozprávkami. Práve so scenáristom Milošom Macourkom vytvorili úspešnú autorskú dvojicu, ktorá stála za mnohými úspešnými filmami. Radi prepájali realitu súčasného života so svetom fantázie. Už ich prvé spoločné dielo, paródia na komiksové sderiály Kdo chce zabít Jesii (1966) zaznamenalo úspech doma i v zahraničí. Pre kiná Vorlíček nakrútil vyše 30 titulov a mnohé sa stali doslova kultovými – napríklad Pane, vy jste vdova! (1970), Dívka na koštěti (1971), Což takhle dát si špenát (1977) alebo Mach, Šebestová a kouzelné sluchátko (2001). Rozprávka Tři oříšky pro Popelku (1973) bola dokonca vyhlásená v diváckej ankete v Čechách za najlepšiu rozprávku minulého storočia. Dodnes má však fanúšikov nielen doma, ale aj v zahraničí a počas Vianoc ju v televízii sledujú aj diváci v Nemecku či v Nórsku.

Vorlíček bol aktívny aj v oblasti televíznej tvorby, kde vytvoril veľa obľúbených seriálov ako Křeček v noční košili (1987) a Létajíci Čestmír (1983). Nielen v Čechách a na Slovensku, ale aj v zahraničí je však známy najmä seriál Arabela (1979).

K Vorlíčkovým najúspešnejším filmom však patrí aj Sokoliar Tomáš, ktorý získal v roku 2000 na festivale pre deti v Chicagu 2. miesto a Čestné uznanie na festivale v Cottbuse.


STANISLAV SZOMOLÁNYI

Szomolanyi-C.Bachrat_resizeNa záverečnom ceremoniáli 18. Art Film Festu, v sobotu 26.júna si prestížnu cenu Zlatú kameru za výrazný prínos v oblasti kinematografie prevezme slovenský kameraman a jeden z najvýznamnejších tvorcov slovenskej kinematografie, Stanislav Szomolányi (1935).

Počas svojej kariéry spolupracoval s významnými slovenskými režisérmi a filmy, na ktorých sa podieľal, patria do zlatého fondu slovenskej kinematografie. Štúdium kamery absolvoval na FAMU v Prahe, neskôr pracoval v Slovenskom filme v Bratislave. Už pri svojom prvom filme, dokumente Niekedy v novembri (1958) sa pracovne stretol s režisérom Štefanom Uhrom, s ktorým potom vytvoril významnú tvorivú dvojicu. Ich spolupráca trvala ďalších 30 rokov. Nesmierne úspešný bol jeden z ich prvých celovečerných filmov Slnko v sieti (1962), ktorý autenticky zachytával pocity súdobej mládeže. K ďalším filmovým dielam tejto dvojice patria aj snímky Keby som mal pušku (1971), Organ (1964), Panna zázračnica (1966), Tri dcéry (1967), Pásla kone na betóne (1982) a Šiesta veta (1985).

Szomolányi je podpísaný aj pod ďalšími významnými filmami iných uznávaných režisérov ako napríklad televízny film Krotká (r. S. Barabáš, 1967) alebo Balada o siedmich obesených (r. M. Hollý, 1968).

Za svoju tvorbu získal viacero domácich i zahraničných ocenení, medzi inými aj národnú filmovú cenu Slnko v sieti, Výročnú cenu ASFK za prínos slovenskej kinematografii, či ocenenie za kameru vo filme Živka Nikolica Čudo nevidjeno na festivale v Pule. Stanislav Szomolányi v súčasnosti pôsobí ako pedagóg na VŠMU. Slovenský filmový ústav vydal jeho profil, ktorého autorom a zostavovateľom je Richard Blech.

Vyhľadaj

2percenta

220x220stavoing

Táto webová lokalita používa súbory cookie pre lepšie používateľské prostredie. Ochrana osobných údajov tým nie je dotknutá.