Hlavnou témou aktuálneho čísla časopisu pre vedu o filme a pohyblivom obraze Kino-Ikon je tvorba priekopníckeho tvorcu svetovej kinematografie, amerického režiséra Orsona Wellesa.  Časopis pokračuje tiež v kľúčovej téme slovenskej kinematografie, ktorou je druhá svetová vojna a Slovenské národné povstanie. Záujemcovia v ňom nájdu aj tradičné rubriky a viaceré filmové a literárne reflexie.

Hlavná téma časopisu Kino-Ikon 1/2015 pripomína okrúhle výročie narodenia jedného z najvýznamnejších filmových tvorcov minulého storočia, režiséra Orsona Wellesa (1915 – 1985). Autori štúdií nehodnotia chronicky známe Wellesove filmy, zameriavajú sa skôr na témy či diela u nás celkom neznáme. Filmový kritik Jonathan Rosenbaum rekapituluje esejistické a dokumentárne fikcie Orsona Wellesa a riaditeľ Filmového múzea v Mníchove Stefan Droessler zasa upriamuje pozornosť na množstvo fragmentov z Wellesových neskorších nedokončených filmových a televíznych projektov. Slovenskú filmovo-kritickú obec zastupujú v bloku textov filmový teoretik Martin Ciel, ktorý si všíma Wellesove reklamy na japonskú Nikka Whisky, alebo František Gyárfáš s analýzou jedného z najmagickejších Wellesových mokumentov F ako falzifikát (1973). Kino-Ikon sa v aktuálnom čísle zaoberá aj komédiou. Otvárací blok textov je venovaný talianskej komédii („komédia po taliansky“) od 50. rokov minulého storočia, komédii v maďarskej kinematografii alebo témam súčasnej romantickej komédie v Číne.

V kľúčovej téme slovenskej kinematografie, ktorou je  druhá svetová vojna a Povstanie, nadväzuje Kino-Ikon na obe minuloročné vydania. Tretie pokračovanie štúdie Evy Filovej s touto tematikou v oblasti non-fiction produkcie rokov 1945 – 1989 sa venuje filmom koncentrovaným do kategórií: kľúčové osobnosti a pocta internacionalizmu. Po roku 1948 boli niektoré osobnosti vymazané z národnej histórie, iní si zasa prisvojili zásluhy na Povstaní. Až v 60. rokoch po politických rehabilitáciách a v rámci revidovania historických faktov začali vznikať filmy o povstaleckých generáloch, bývalých aj aktívnych politikoch a o zastúpení ďalších národov v Povstaní. Súčasťou rubriky Studium je aj rozsiahla analytická štúdia Moniky Lošťákovej, venovaná histórii slovenských medzinárodných filmových koprodukcií po roku 1989. Vyplývajú z nej zaujímavé závery o vývoji produkčného prostredia slovenskej kinematografie. Rubriku uzatvára štúdia estetika a filmového teoretika Petra Michaloviča o zatiaľ poslednom filme Miloslava Luthera Krok do tmy (2014).

O metódach tvorby francúzskeho režiséra Françoisa Truffauta hovorí v rubrike Rozhovor, ktorého prvá časť vyšla v poslednom minuloročnom vydaní Kino-Ikonu, režisér a pedagóg Arnaud Desplechin. Na peripetie Truffautovej tvorby i premeny jej recepcie sa ho pýtajú filmoví kritici Anne Gillainová a Dudley Andrew. Záujemcovia v aktuálnom čísle nájdu aj dlhodobo rozvíjaný e-mailový rozhovor so známym talianskym historikom a teoretikom filmu Gianom Pierom Brunettom, ktorý realizoval český kritik a znalec talianskej filmovej kultúry Ján Švábenický.

Súčasťou časopisu sú pravidelne literárne a filmové reflexie. Venované sú režijnému debutu slovenského kameramana Martina Štrbu vlna vs. breh, tvorbe japonského režiséra Jasudžira Ozua i talianskeho režiséra Roberta Rosselliniho. Domácu tvorbu režiséra Stanislava Barabáša v časopise kriticky rekapituluje filmový publicista Pavel Branko a recenziu publikácie Atomy věčnosti. Český krátky film 30. – 50. let od filmovej historičky a kritičky Lucie Česálkovej publikuje filmový publicista Tomáš Hudák. Rubrika Dvojdotyk tematizuje krátky a amatérsky film i vybrané ukrajinské diela. Súčasťou aktuálneho čísla časopisu je tradične filmový občasník študentov umeleckej kritiky a audiovizuálnych štúdií FTF VŠMU Frame, tentoraz s podtitulom Študentské konfrontácie.