ISSN 1339-4762

2percenta

Reklamný prúžok

Novinky z festivalu v Karlových Varov II.

KV 2 logo resizeNa 46. medzinárodnom festivale v Karlových  Varoch nechýbala ani slovenská kinematografia, Okrem slovensko – českého koprodukčného filmu Ivety Grófovej Až do mesta Aš,  ktorý zaradili  do súťaže Na Východ od západu, si vyslúžilo pozornosť  uvedenie zreštaurovaného filmu  Štefana Uhra Slnko v sieti (1962). Slávnostná projekcia filmu, ktorý sa považuje za začiatok československej novej vlny, sa premietal pri príležitosti 50. výročia jeho vzniku. Film prišiel uviesť jeho kameraman Stanislav Szomolányi.

Súťažné filmy sú také, aká je celosvetová produkcia, zdá sa, že viac depresívna ako ducha povznášajúca. Japonský film Obchod na konci sveta režiséra Tacuja Jamamota rozpráva pomalým tempom príbeh ženy, ktorej zomrela Obchod na konci sveta resizematka. Čijo sa s jej smrťou vyrovnáva veľmi ťažko aj preto, že matka piekla vynikajúce pečivo, jej obchod prekvital a dcére sa nedarí pokračovať v jej diele. Do obchodu na mieste, kde si aj líšky dávajú dobrú noc, chodia už len samovrahovia, ktorí si pred týmto rozhodnutím kúpia pečivo a vypijú mlieko. Nakoniec sa šťastnou náhodou žena vzchopí a pokúsi sa začať odznovu. „ V Japonsku je veľa miest, kam ľudia chodia spáchať samovraždu. Navštívil som ich niekoľko. Veľa som o tom čítal a zistil som, že si skutočne na mieste odchodu z tohto sveta nechávajú topánky. Na základe týchto informácii som potom začal pracovať na scenári tohto filmu“, povedal Jamamoto.

Pravda, o ktorej sa povráva, všetci vedia Román o masakri resizevšetko, ale nič sa nikdy konkrétne nepovie – to je ústredná téma talianskeho filmu Marca Tulia Giordana  Román o jednom masakre. Študentské hnutie odporu v 60. rokoch minulého storočia v Taliansku vyústilo do  terorizmu, ktorého vrchol bol 12. december 1969, keď v Miláne pri bombovom útoku v Poľnohospodárskej banke zomrelo 17 ľudí a ďalších 88 bolo zranených. Vyšetrovaním prípadu poverili milánskeho komisára Luigiho Calabresiho. O komplikovanej situácii, keď sa zo začiatku podozrievali teroristi, potom neonacisti a všelikto iní, zahaľuje dones tajomstvo, lebo prípad mal medzinárodný rozmer a podozriví sú aj ľudia z vládnych kruhov, hovoril na tlačovej besede scenárista Sandro Petraglia. U nás známy ako autor televízneho seriálu Chobotnica. Na scenári spolupracoval s režisérom Marcom Tulliom Giordanom. Na otázku, či Taliani chcú ešte počuť o svojej neslávnej minulosti, majú záujem o politické filmy povedal: „Áno chcú. Tri týždne sa v Taliansku  o ňom veľa diskutovalo, názory boli rôzne a dostalo sa nám veľkého uznania tak od pravice, ako aj ľavice. O našej korupcii sa filmy nakrúcajú, lebo vzťah medzi korupciou a zločinom je politický problém.“ Ústrednou témou filmu, doplnenom množstvo historických faktov, je korektný vzťah komisára Calabresiho s anarchistom Guiseppem Pinellim, ktorý údajne vyskočil počas vypočúvania z okna. Neverí tomu ani Calabresí, ani manželka Pinelliho. „ Dva roky sme skúmali materiály a bolo ťažké rozhodnúť sa, čo z toho Román o masakri 2 resizepoužiť vo filme. Nakoniec sme sa rozhodli, že najlepšie bude ak sa sústredíme na Calabresiho a na dva roky jeho života. Ten zo začiatku podozrieval z atentátu anarchistov a je tiež pravda, že sa s Pinellim stýkal, ale keď dospel k pravde, čo sa vlastne stalo a kto je za tým, zavraždili ho.“ Do akej miery je film rekonštrukciou udalosti ? „ Nie je to dokumentárna dráma, ako som dočítal. V zápisoch z polície nevieme, o čom a ako hovorili jednotliví aktéri medzi sebou, museli sme si dialógy napísať sami. Sú teda naše, ale vyplývajú z analýzy, čo by si asi boli mohli povedať. Celkom sa vymýšľať nedalo.“ Je v Taliansku politická cenzúra ? „Teraz sú plné noviny, že sa štát v roku 1992 dohodol s mafiou, že masakre a vraždy už prestanú. To je hrôza, že štátna moc o tom vedela. Neviem, či je to pravda, ale sú toho plné noviny. Teda posúďte sami, či je ju nás cenzúra.“ Keď sa scenáristu opýtali aký námet pripravuje vyhlásil:“Som v štádiu detoxikácie od politického filmu. Chcel by som napísať zábavný a odťažitý námet.“

Z Mexika nás „potešili“ príbehom patologického vzťahu dcéry k otcovi vo filme Dovidenia, otec v réžii Lucíe Carreras. Hrdinka sa nikdy nezmieri so smrťou otca, ide až do takých krajností, že vo svojich fantáziách má s mŕtvym otcom incestný vzťah. Okrem toho, že to bolo zdĺhavé a nudné, Pilar je jednoznačne Zabit bobra resizepsychiatrický prípad. Aj v poľskom filme Jana Jakuba Kolského Zabiť bobra je v centre pozornosti vyšinutý jedinec. Démoni, ktorí Eryka (Eryk Lubos) prenasledujú má však svoje opodstatnenie. Je to vojnový veterán, ktorý  sa pomiatol a jeho šialené spomienky vedú k šialeným činom, čo režisér  detektívnym spôsobom pozvoľna odhaľuje. Film, plný odvážnych erotických scén i nezmyselného zabíjania, sem-tam letmej nežnosti, je krutý, žiaľ, pravdivý. Mnohým vojnovým veteránom „preskočilo“, v lepšom prípade sú stálymi pacientmi psychiatrických kliník, v horšom vraždia a ničia svoje okolie. „Pri odvážnych erotických scénach neboli problémy na úrovni excesov, ale skôr profesionálne a ľudské, no preklenuli sme ich.“ Prečo režiséra zaujala práve táto téma.  „Nakrúcam námety, ktoré  ma musia zaujať a vychádzam z toho, ako sa na svet pozerám v danej chvíli.  Chcel by som často zostúpiť až na dno, aby som sa dozvedel v akom štádiu sa nachádzam. Keď to totiž zistím mám už menej obáv.“ Uvidíme, ako sa k týmto príbehom o  postvojnovom syndrome, stotožnia diváci a karlovarská medzinárodná porota.
 
 

Share/Save/Bookmark