Služobníci nie sú film noir, ani triler, ani horor, ale nájdete v nich zárodky toho všetkého

Ostrochovsky3 resizePresvedčivý a napínavý film noir. Impresionistické dielo ostrej krásy a prenikavého politického náhľadu. Tak písali zahraniční kritici o Služobníkoch, ktorí mali svetovú premiéru na prestížnom Berlinale. Odvtedy ich premietli viac ako tri desiatky festivalov na piatich kontinentov. ,,Teraz sme na on-line festivaleartových filmov v newyorskom Múzeu moderného umenia,“ hovorí Ivan Ostrochovský. ,,Keď začnete na dobrom festivale, organizátori ďalších automaticky chcú dostať film k sebe. Dobrý štart mu zabezpečí festivalovú kariéru,“ pridáva režisér, producent a spoluscenárista.

Po dvoch avizovaných i zrušených premiérach dorazili Služobníci aj do našich kín. Myslíte, že desať mesiacov čakania vyburcovalo zvedavosť divákov či naopak?
Ľudia teraz riešia iné problémy. Ale úprimne – podľa mňa je výhoda nášho filmu v tom, že nie je odkázaný na časovú aktuálnosť ako napríklad Sviňa. Téma Služobníkov je univerzálna, takže by bolo jedno, ak by sme išli do kín hoci až o dva roky. A bude tu stále. Som realista a viem, že svet sa netočí okolo môjho filmu.

Konflikt svedomie verzus pokušenie je večný, prečo ste príbeh zasadili práve do 80. rokov?
Lákalo nás urobiť príbeh z obdobia socializmu. Dlho sme s Marekom Leščákom hľadali tému a morálna dilema kolaborácie kňazov nám prišla filmársky silná. Keď kolaboruje traktorista, nikto sa tým nebude zaoberať, ale keď kolaboruje kňaz, ktorý sa vlastne morálkou živí, to je už iná vec.

Bola na začiatku nejasná téza, alebo vás inšpirovala osobná skúsenosť dnes divadelníka Vlada Zboroňa?
Sluz2 resizePráve cez neho sme prišli na tému bohosloveckej fakulty, na ktorej študoval a odkiaľ ho vyhodili. Pri rešeršovaní sme sa sústredili na obdobie normalizácie a dopátrali sa k protestnej hladovke, kvôli ktorej boli niektorí študenti vylúčení. K tomu vražda kňaza tzv. podzemnej cirkvi... Najväčšou výzvou bolo, aby filmu rozumeli aj ľudia vonku. Učím na VŠMU a viem, že aj ľudia, čo sa u nás narodili v 90. rokoch, s tým majú problém. Pre nich je komunizmus niečo také vzdialené ako pre mňa feudalizmus.

V roku 1989 ste mali šestnásť, čo z normalizačnej atmosféry vám ostalo v pamäti?
Za socíku som bol na vojenskej škole v Martine, zažil som uzavretý režim plný príkazov a ideologických nánosov. Doma sme nemali problém s režimom, otec bol mäsiar, mama predávala v obchode. Štrnásť, pätnásťročný človek nechápal, v čom žije. Slovo eštebák som prvýkrát počul až v 90. rokoch. Vojenská škola mi skôr pripomína to, čo je vo filme – režim inštitúcie, ktorá sa z vás snaží niečo sformovať.

Prečo vás vlastne zaujíma obdobie, ktoré ste dôverne nepoznali?
Diskutoval som o tom s kolegami, ktorí tú dobu zažili, s Martinom Šulíkom... Je zvláštne, že ich generácia s podobnými filmami neprišla. Pre mňa ako filmára je obdobie komunizmu v niečom výhodné. Máme pocit, že mu rozumieme lepšie ako v roku 1988. A divák už pozná z českých filmov zaužívané figúry ako eštebák, ,,padouch“, chartista... My sme chceli robiť film trochu inak ako Česi, ktorí to obdobie reflektujú láskavou veselou formou, hoci osobne si nemyslím, že komunizmus bol taký zábavný ako v českých filmoch. Ale každý pohľad je zaujímavý a čím je ich viac, tým lepšie.

Ostrochovsky4 resizeČím sa vám podarilo získať Rebeccu Lenkiewicz, britskú scenáristku Oscarovej drámy Ida?
Stretol som ju na ktoromsi festivale, na ktorom sme boli ešte s filmom Koza. Rozprávali sme sa, čo ideme robiť a ju téma zaujala. Aj motív so samovraždou, ako keby mala niečo podobné v rodine - neviem. Bolo to rok po tom, čo Ida získala Oscara a myslel som, že s nami ani robiť nebude. Povedala však, že veľmi rada a začala s nami písať. Bola to šťastná náhoda aj zaujímavá skúsenosť.

Ako vyzerala medzinárodná spolupráca?
Marek Lečšák je pracovitý, býva najväčší ťahúň, ktorý splieta príbeh. Ja dodávam do scenára obrazy a vizualitu. Západná dramaturgia je trošku iná, viac dbajú na štruktúru a dôslednosť - kedy má postava začať, kedy má vrchol. Rebecca, ktorá sa v našich reáliách neveľmi orientovala, nám priniesla hlavne zrozumiteľnosť pre západniarov. Keď sme prišli so scenárom na Eurimages, vyčítali nám, že západný divák nebude Služobníkom rozumieť. Nemám rád tento argument, lebo západní filmári sa určite netrápia, či im budeme rozumieť my. Rebecca nám pomohla aj pokiaľ ide o univerzalitu rozprávania a tiež v tom, že sme príbeh nezahltili faktami. Základný konflikt – či a prečo opustí človek svoje predsavzatia a hodnoty – nesúvisí len s komunizmom. Rozumejú mu ľudia všade, aj preto film cestuje po svete.

Okrem hercov ste obsadili znova aj nehercov...
Hercov sa trochu bojím, asi nemám geniálne nápady na herecké finesy, takže obsadenie vyberám typologicky. Ak do postavy sedí herec, obsadím herca. Milan Mikulčík je geniálny typ zlomeného človeka, Vlado Obšil akoby sa do svojej postavy narodil. A Vlad Ivanov, čo hrá eštebáka, je proste geniálny rumunský herec.

Predstaviteľov ústrednej mladej dvojice ste kde vypriadli?
Sluz3 resizeHľadali sme po konzervatóriách, ale typologicky sa mi budúci herci nehodili, pár konzervatoristov je vo vedľajších úlohách. Obchádzal som potom univerzitné pastoračné centrá, kde sme zohnali Samuela Skyvu, čo hrá Juraja. Dlho sme hľadali predstaviteľa Michala. Až sme nakoniec siahli po rodinných kamarátoch, Samuel Polakovič je vyženený syn kameramana Juraja Chlpíka.

Ako sa pracovalo s režisérmi, ktorí vám tiež typologicky sedeli?
Vedia, že režisér nemá rád, keď mu do roboty niekto ,,kafre“. V tom boli možno disciplinovanejší ako neherci. A boli výborní. Martin Šulík si dokonca sám navrhol aj svoj vzhľad. Hovoril som mu, aby sa neholil, že bude celý týždeň ľutovať, ale šiel do toho a vyzerá fantasticky.

A čo divadelný režisér Vladimír Strnisko, ktorý si zahral vo filme vôbec po prvý raz?
Dávno som natočil dokument, ako robili s Robom Rothom divadelné predstavenie. Odvtedy sme kamaráti, páčil sa mu aj môj predchádzajúci film Koza, tak mi asi dôveroval, že ho nezopsujem. A zase, typologicky bol ako vyšitý do postavy šéfa školy. Ide z neho strach. Od jeho študentov z divadelnej fakulte viem, že vie strach vyvolať – a to sa, myslím, dostalo aj do filmu.

Čiernobiely materiál, statické obrazy, monumentalita... Vizualita filmu bola od začiatku jasná?
Spočiatku sme chceli dostať do filmu viac pomalého pohybu, ale v strižni mi to akosi nešlo pod nos. Z predchádzajúceho filmu sme vedeli, že s nehercami nemožno robiť pohybové eskapády. Nevedia ani tak dobre plakať, ani kričať ako slovenskí herci, proste nevedia ,,vyrobiť“ emócie. Tie v Služobníkoch vychádzajú skôr z monumentality priestoru a podivnej sošnosti postáv, ktorá im pristane.

Horor, triler, dráma? Chvíľami diváka doslova mrazí...
Ostrochovský resizeNie je to ani film noir, ani triler, ani horor, ale vo filme zárodky toho všetkého nájdete. Je to hra so žánrami, čo je dnes moderné. Aj študentom som vysvetľoval, že žánrové schémy nemusia byť iba v komerčných tituloch, ale možno ich aplikovať aj do celkom normálneho filmu. Napätie bolo reálne prítomné v príbehu, eštebáci fakt vytvárali tlak na chalanov, ktorí nevedeli, čo s nimi bude, takže sme si nemuseli pomáhať fintami.

Kde ste hľadali koproducentov? Dlho trvalo, kým ste dospeli k slovensko-česko-rumunsko- írskej koprodukcii?
Čím menej koproducentov, tým lepšie. Menej zmlúv, ,,papierovačiek“, povinností. Kým sa nám nenaplnil rozpočet, museli sme ísť od domu k domu, čo je vždy prácne, komplikované a trvá strašne dlho. Česko je jasné, Rumunsko logicky kvôli hercovi Vladovi Ivanovi a Írsko kvôli Rebecce Lenkiewicz. Pôvodne do bola londýnska firma, ale po brexite ,,presídlili“ do Írska, čo považovali pre seba za výhodnejšie.

Ste takpovediac 3 v 1 - producent, režisér aj scenárista.
Aj upratovačka vo firme. Sme malá produkcia a každý robí, čo momentálne treba, takže kumulujeme funkcie. Zvonko Lakčevič, ktorý hral v Kozovi manažéra, robil celý čas kuchára. Keď nevaril, hral ,,toho zlého“ z partie eštebákov. Navyše na spôsob nakrúcania, ktorý preferujem, by som ani producenta nezohnal.

Čo by vám iný producent nestrpel?
Martin Šulík si napíše scenár a podľa neho ide. Ja mám pocit, že najlepšie nápady dostávam až po tom, keď vidím nakrútený materiál. Ak mám pocit, že situácia, ktorá je dobrá, sa dá urobiť ešte lepšie, tak ju pretočím. Napríklad scénu so zvonom, ktorá je na začiatku, sme vymysleli, až keď bol film skoro hotový. Dokonca som zvon nechal vyrobiť, čo by mi ako extra náklady žiadny producent nedovolil.

Najmenej vraj máte rád post producenta. Prečo?
Pre mňa je produkcia iba čísla a veľká zodpovednosť voči fondom, televíziám. Znervózňuje vás, či sa všetko podarí, ste zodpovední za ľudí, s ktorými robíte a nechcete im dlhovať peniaze, obávate sa nejakého ,,prúseru“... Všetko má svoje výhody aj nevýhody, ale pre mňa výhody prevažujú.

Berlinale premiérovali Zamatových teroristov (dokument režisérov Kerekes, Ostrochovský, Pekarčík), váš hraný debut Koza, teraz Služobníkov. Máte tam vari protekciu?
Sluz resizeTentoraz nás vybrali noví talianski šéfovia. Ale ťažko možno o protekcii špekulovať. Problém celej Európy je v tom, že ročne sa nakrúca strašne veľa celovečerných filmov. A že si v tej mase zrovna váš vôbec všimnú a dostane sa do nejakého výberu, je podľa mňa polozázrak. Prvá liga je ešte stále inde. Všetci veríme na zázrak, že človek urobí film, vyhrá Cannes a dostane Oscara, ale to sú naivné predstavy. Väčšinou je to o práci. György Kristóf a jeho Out sa dostali do Cannes, my do Berlína – meno kinematografie sa buduje pomaly. Veď pred pätnástimi rokmi tu nebolo skoro nič! Veľký úspech raz príde, ale nikto nechce vidieť, že to stojí veľa peňazí a je to prácne.

Služobníkmi ste chceli osloviť najmä mladých, no viete, že minulosť ich nezaujíma. V predpremiére ich uviedol Cinematik, čo je festival pre mladé publikum. Ako reagovalo?
Tajne som zistil, že dobre. Mladých nepripútate moralitou, dokonca sú na to alegrickí. Ale Služobníci sú formálne aj hudobne výrazní – a to ich na filme reálne zaujíma. Message filmu je jasné – mix naivity a idealizmu, konfrontovaný s realitou, či už komunistickou alebo súčasnou. Buď to človek nezvládne a prispôsobí sa, alebo sa stane rebelom. To je večné a zároveň pre mladých môže byť na našom príbehu zaujímavé.

 

Vyhľadaj

2percenta

220x220stavoing

Táto webová lokalita používa súbory cookie pre lepšie používateľské prostredie. Ochrana osobných údajov tým nie je dotknutá.