Taliansky kľúč (The Italian Key)

Taliansky kluč 9 resizeNevedno, čím si získal poroty na početných, menej známych filmových festivaloch debut fínskej herečky, scenáristky a režisérky Rosy Karo Taliansky kľúč, keď mu udelili všetky tie ocenenia, uvádzané v propagačných materiáloch distribučnej spoločnosti Film Europe. Iba ak mali vážení porotcovia zmysel pre humor a film vnímali ako paródiu na romantické príbehy, inšpirovanú Bollywoodom.

Obávam sa však, že autorka scenára a režisérka v jednej osobe myslela túto sladkastú zlátaninu vážne, inak by ju sotva uvádzala filozofickým mottom z Proroka a „myšlienky o živote“ vsúvala do deja vždy, keď sa objavila na to príležitosť. Hoci sa rozprávanie začína rozprávkovo „Bola raz jedna dievčina...“, scenár nedodržiava ani princípy Taliansky kluč 13 resizerozprávky, preskakujúc zo žánru do žánru bez logiky a zdôvodnenej motivácie. Prechodník „preskakujúc“ navodzuje pocit svižného pohybu, no film sa únavne vlečie, zrejme aby mal divák čas vychutnať si banálne životné „múdrosti“ a statické „herectvo“ zúfalo jednotvárnych a nezaujímavých hrdinov.

 

Hlavnou postavou príbehu  je devätnásťročná sirota Cabella, ktorej opatrovník odkáže ako jediné dedičstvo starý kľúč, odomykajúci dvere veľkej opustenej vily na talianskom vidieku, v mestečku, ktoré sa volá rovnako ako prekvapená dedička. V Cabelle sa Cabella (Gwendolyn Anslow, ktorá si dokázala počas celého príbehu udržať rovnakú nehybnú tvár s vystrčenou spodnou perou bez ohľadu Taliansky kluč 8 resizena citové poryvy, ktoré ňou zmietali) rýchlo udomácni, získa si ihneď priateľstvo troch miestnych sestier – svojich rovesníčok (hrajú ich Joana, Elisa a Isadora Cartocci, zrejme príbuzné aj v reáli) a obdiv údajne hluchonemého Lea (Leo Vertunni). Vďaka pravidelným nočným návštevám „sto rokov mŕtveho“ deväťročného vševeda Angela, výzorom podobného kučeravému Kupidovi, a opakovaným náhodným odhaleniam rozličných písomností memoárového charakteru Cabella Taliansky kluč 10 resizepostupne odkrýva tajomstvo svojho pôvodu, detstva i rodiny, v ktorej nechýba mníška, slávny klavirista ani nevlastný indický brat. Dej je dostatočne komplikovaný na to, aby postačil ako základ na rozsiahlu telenovelu, no súčasne niet v ňom nič naozaj prekvapujúceho či šokujúceho, čo by udržiavalo divákovu pozornosť. Až na jednu „hlášku“ celkom absentuje humor, čo je len ďalší dôkaz, že predkladaný sladkasto-bôľny nelogický, nemotivovaný a neuveriteľný guláš je myslený seriózne.

 

V spomínaných reklamných materiáloch sa TAliansky kluč 6 resizezdôrazňuje výtvarná a hudobná stránka filmu, no kde nič nie je, tam ani kameraman nevezme. Taliansky vidiek je pekný, má svoju ospalú atmosféru, no kamera, ktorú ovládali Gianni Gianelli a Ville Tanttu, stavala najmä na romantických obrazových klišé, ako je východ či západ slnka, refrénovito opakovaný záber slnečnicového poľa či rovnako častý pohľad na „dedinku v údolí“. Jednoducho samoúčelný gýč. Hudba oceňovaného fínskeho skladateľa Tuomasa Kantelinena svojou ľúbivosťou zdôrazňovala romantický charakter filmu a predznačovala jeho mnohonásobný šťastný koniec, keď neprajníci, ktorí chcú obrať Cabellu o zdedenú vilu, odídu s dlhým nosom a všetky miestne dievčatá vrátane hlavnej hrdinky nájdu svoje životné šťastie. Ešte aj hluchonemý Leo začne rozprávať a ťažko zranený vozičkár  Fabian, priateľ Lorda Jaia (Moose Ali Khan), Cabellinho znovunájdeného indického brata,  rovno tancovať. Ba aj Bronzini, jediná Taliansky kluč 14 resizezaujímavá postava filmu v podaní výrazného Petera O. Almonda, odsúdená na samotu vo vrchoch, zíde do mestečka medzi ľudí. Nuž, nie je to dôvod na ohňostroj?

 

Dá sa predpokladať, že letné publikum nebude posudzovať prvotinu Rosy Karo tak prísne. Pre uvoľnených divákov niekde na pláži je však dej priveľmi komplikovaný, pre návštevníkov náročnejších kín nevhodný. Ambiciózna distribučná spoločnosť Film Europe by mala v budúcnosti možno viac prihliadať na ozajstnú kvalitu diela a menej si všímať počet nedôležitých cien.

 

Taliansky kľúč (The Italian Key), Fínsko, Taliansko, USA, Veľká Británia, 2011
Scenár a réžia: Rosa Karo
Kamera: Gianni Gianelli, Ville Tanttu
Strih: Paul Martin Smith, Pauliina Punkki
Hudba: Tuomas Kantelinen
Hrajú: Gwendolyn Anslow, Joana Cartocci, Elisa Cartocci, Isadora Cartocci, Leo Vertunni, Joeanna Sayler, Andreas Wilson, Richard Ulfsäter, Moose Ali Khan, Mikko Leppilampi, Peter O. Almond, John Shea a ďalší
Premiéra v SR: 25. júla 2013
Foto: Film Europe
    

Vyhľadaj

2percenta

220x220stavoing

Táto webová lokalita používa súbory cookie pre lepšie používateľské prostredie. Ochrana osobných údajov tým nie je dotknutá.