Hovorieva sa, že nevstúpiš dvakrát do tej istej rieky. Vo filmovej sfére to však úplne neplatí. Hollywood sa pritom ešte kedysi dávno zubami nechtami bránil pokračovaniam, ktoré boli považované za niečo podradné. Lenže časy sa menia a dnes si už mnohí diváci ani nedokážu predstaviť filmovú ponuku bez ďalších dielov svojich obľúbených značiek. K najočakávanejším tohtoročným filmovým pokračovaniam nepochybne patrí aj Deadpool 2.

Je skutočne zaujímavé sledovať, akou radikálnou obmenou prešiel súčasný hollyywoodsky mainstream oproti minulosti. Nákladné originálne diela dostávajú čoraz menší priestor a miesto nich sú producentmi do popredia tlačené osvedčené značky, remaky, či rebooty najrôznejších klasík. Ryan Reynolds, pre ktorého bol Deadpool vysneným projektom, sa o jeho vlastný film snažil poriadne dlho. Podarilo sa mu to až o 11 rokov a 47 odmietnutí neskôr. Deadpool bol skrátka málo zaujímavým a riskantným projektom, ktorý nikomu nestál za výraznejšiu investíciu. Po jeho uvedení v kinách sa však začali diať divy a film s nižším rozpočtom zlomil hneď niekoľko rekordov. Satisfakcia, akú v tých chvíľach zrejme zažíval Ryan Renyolds, sa asi nedá opísať iba pár slovami.

Oproti iným komiksovým hrdinom, ktorí v súčasnosti brázdia multiplexy, je Deadpool iný v tom, že žiadnym hrdinom vlastne ani nie je. Ďaleko viac napĺňa charakteristiku antihrdinu a klasické morálne hodnoty u neho nenájdete. Hoci sa občas snaží pomáhať, jeho konanie nie je vyložene motivované túžbou po lepšom svete. Často navyše reaguje úplne inak akoby ste čakali a pokiaľ práve nekompromisne neporciuje svojich protivníkov, či neuteká pred ich presilou, neváha detinsky, až pubertálne, komentovať okolité dianie. A to aj priamo samotnému divákovi. Fakt, že si plne uvedomuje, že hrá v komiksovom filme, a z toho prameniace povestné búranie štvrtej steny je niečo, čo ho výrazne odlišuje od akejkoľvek konkurencie.

A toto sa ani v dvojke nezmenilo. Chvalabohu. Alebo nanešťastie. Ktoré z toho platí, záleží od vášho vzťahu k prvému filmu a jeho mimoriadne utáranému titulnému charakteru. Ak vás neoslovil pred dvoma rokmi, je nezmysel tentokrát čakať niečo iné. Tvorcovia sú si totiž veľmi dobre vedomí svojich najväčších tromfov a rozohrávajú tak skôr povestnú hru na istotu. Akokoľvek zvláštne to môže znieť pri postave akou je Deadpool, naozaj platí, že tvorcovia buď nemajú odvahu, alebo ani nechcú výraznejšie experimentovať. Miesto toho vsádzajú na klasickú sequelovú šablónu – pribudlo viac postáv, akcie, krvi, humoru a nechýba ani o niečo väčší záber. V konečnom dôsledku to však vôbec nie je škodu.

Moment prekvapenia sa možno vytratil, no dôvod prečo všetko stále viac-menej funguje ako má, je, že autori vedia veľmi efektívne a v rámci možností zmysluplne narábať s tým, čo majú k dispozícii. Príbeh síce trochu trpí pomalším rozjazdom a nie práve najplynulejšími prechodmi medzi vážnejším a humornejším tónom, no kvalita mu rozhodne nechýba. Kadencia humoru je naozaj obrovská a i keď scenáristi občas strieľajú i slepými nábojmi, o to vtipnejšie pôsobia vrcholné momenty. Obzvlášť funkčný je metahumor, či popkultúrne referencie, v rámci ktorého si Deadpool neváha nekompromisne uťahovať nielen z konkurenčných komiksových svetov, ale aj vlastného x-menovského univerza. Tento prístup, ktorý slávil úspech už minule, je rozhodne príjemnou zmenou oproti uhladenému zvyšku superhrdinskej komiksovej produkcie a aj na druhýkrát pôsobí dostatočne sviežim dojmom.

To však nič nemení na tom, že Deadpool 2 neskopíroval zo svojho predchodcu iba klady, ale aj jeho nedostatky. Je škoda, že film skutočne dupne na plyn až od nástupu X-Force na scénu, pričom od tejto chvíle už viac-menej šliape ak švajčiarske hodiny. Ani tých niekoľko hluchších fáz, ktorých je tentoraz asi o niečo menej, našťastie, nedokáže prebiť pozitívne dojmy a film nimi vyložene netrpí. Určitá nevyváženosť je však i napriek tomu citeľná. Nakoniec, David Leitch je podobne ako predtým Tim Miller viac šikovným remeselníkom, ako režisérom s naozaj zaujímavým autorským rukopisom. Akčné scény každopádne zvláda bez najmenších problémov a len naháňačka väzenského transportu ponuka hneď niekoľko oku lahodiacich momentov. V spolupráci s Chadom Stahelskim (John Wick) však už dokázal po tejto stránke ponúknuť aj viac.

O žiadne sklamanie sa však rozhodne nejedná. Aj napriek o niečo klasickejšej výstavbe zápletky, ktorá by bez problémov obstála aj vo vážnom spracovaní, ide o minimálne rovnako vtipnú, ak nie vtipnejšiu, jazdu plnú sympatických a zaujímavých charakterov. Či už ide o starých osvedčených ťahúňov, ktorým jednoznačne dominuje Colossus (Stefan Kapičić), alebo nováčikov, kde si pre seba najväčšiu pozornosť kradnú kybernetický cestovateľ v čase Cable (Josh Brolin), no hlavne mutantka Domino (Zazie Beetz), ktorej superschopnosťou je „šťastie“. Ak teda v budúcnosti vznikne tretí diel, podobne nonkonformný projekt, ktorý sa vymyká bežným hollyywoodskym štandardom, bude iba vítaný.

Deadpool 2 , USA, 2018