Dve malé dievčatká – kamarátky Anna a Joy - sa hrajú za bieleho dňa neďaleko domu a keď sa po nich po čase začnú zháňať rodičia, zrazu po nich niet ani stopy. Pátranie po nezvestných je márne. Keď polícia prepustí jediného podozrivého pre nedostatok dôkazov, rozhodne sa Annin zúfalý otec vziať spravodlivosť do vlastných rúk. Toto je východisko amerického filmu Zmiznutie (2013), ktorý v týchto dňoch prináša na plátna našich kín spoločnosť Bontonfilm.

Únosy a vraždy detí sú, žiaľ, témou, s ktorou sa stretávame častejšie akoby sme chceli. Či už v realite – o čom nás až na hranici hyenizmu informujú média, prípadne v knižnom, či filmovom spracovaní v podobe detektívok alebo thrillerov. A predsa film Zmiznutie je titulom, ktorý si zaslúži pozornosť najmä pre svoje psychologické prepracovanie jednotlivých postáv. Pôvodný titul Väzni možno nie je natoľko divácky príťažlivý, ale viac vystihuje túto dejovú líniu príbehu. Niečo v tom zmysle, že nielen obete sú väznené, všetci sme  svojím spôsobom väzňami svojich démonov minulosti, slabostí či predsudkov alebo jednoducho emócií, ktoré nedokážeme vždy zvládnuť. Najmarkantnejšie sa to prejavuje na postavách otca Anny -  Kellera Dovera (Hugh Jackman) a detektíva Lokiho (Jake Gyllenhaal). Ich hereckí predstavitelia podali excelentné výkony.

Keller Dover je muž, ktorý chce mať vždy všetko pod kontrolou a ako zdôrazňuje v úvode synovi „byť vždy na všetko pripravený“. Aj preto má v pivnici vybavenie a zásoby pre prípad prírodnej či vojnovej katastrofy. Fanaticky verí vo vlastnú pravdu, nepripúšťa si pochybnosti a pohráva sa s istým etickým alibi – napríklad úprimne sa modlí, ale vzápätí je ochotný mučiť mentálne retardovaného mladíka, ktorý možno vie, kde sú unesené deti. Detektív Loki známy tým, že dovtedy vyriešil každý prípad, je trochu záhadná existencia (tetovania naznačujú možno väzenie, možno gang), vytrvalo sleduje rôzne stopy. Postupne odhaľuje aj príčiny Kellerovho správania (napríklad  alkoholizmus, či samovraždu otca). Obmedzovaný vlastným nadriadeným i zákonitosťami svojej práce, sa snaží potláčať svoju frustráciu, a nevzdáva sa, i keď sa prípad komplikuje. O to pôsobivejší je okamih, keď  „mu prasknú nervy“.

Zaujímavý je však aj  psychologický vývoj ostatných zainteresovaných postáv. Či už ide o starších súrodencov alebo rodičov. Napríklad čierna afroamerická rodina malej Joy – otec Franklin (Terrence Howard) a matka (Viola Davis),  pociťuje, že Keller nekoná správne, ale nezasiahne, veď čo, ak má pravdu  a inak sa nedopátrajú pravdy? Zaujmú aj postavy podozrivého Alexa (Paul Dano) a jeho záhadnej tety Holly (Melissa Leo), či Anninej mamy, ktorá sa utieka k liekom (Maria Bello).

Základom príbehu je scenár. Pod tento - miestami až  príliš  sofistikovaný - sa podpísal Aaron Guzikowski, ktorý  pôvodne pracoval v reklame. Niekoľko rokov trvalo, kým sa mu ho podarilo presadiť. Vraj vďaka Markovi Wahlenbergovi, ktorý sa podieľal nakoniec aj na produkcii. Život mu nakoniec vdýchol kanadský režisér a scenárista Denis Villeneuve (1967). Začínal  nakrúcaním videoklipov a v roku 1996 sa podieľal na kolektívnom filmovom projekte Cosmos. O dva roky neskôr debutoval celovečerným filmom Un 32 aout sur terre(1998). Jeho druhý film Maelstrom (2000) získal viac ako dvadsať festivalových cien, medzi iným i Cenu kritiky v Berlíne v roku 2001. Nasledovali filmy Polytechnique (2009) a Žena, ktorá spieva (2010). Tohtoročné Zmiznutie je jeho piatym celovečerným filmom.

Vo filme ide obetiam únosu o život. Čas sa kráti. Nie však divákovi, lebo i keď je priaznivec žánru, dva a pol hodinové rozprávanie, v ktorom má rozhodujúce slovo krutosť, inšpiruje skôr k depresii, ako k radosti z dobre nakrútenej „špinavej detektívky“. Režisér však  filmom potvrdil  svoje filmárske majstrovstvo, schopnosť vytvárať napätie a pohrávať sa so symbolikou (či už ide o motív bludiska, „vojny s Bohom“, boj zla a dobra, objavenie sa hadov a podobne). Nuž a dodržal aj povestné pravidlo o puške, ktorá, keď sa objaví v prvej scéne na stene, v závere musí vystreliť. Tu sa strieľa hneď na začiatku a potom opakovane, do zvierat i do ľudí. Ale svoju úlohu zohráva hlavne píšťalka. Na začiatku sa stratila a Anna ju hľadá. V závere počujeme jej zvuk. Nevieme však, či si detektív  uvedomil jeho význam  a pôjde za zvukom, alebo si povie, že sa mu iba niečo zdalo. Divák teda rozuzlenie príbehu nedostáva „polopatisticky“, ale si ho domyslí vo vlastnej réžii, podľa toho, či je skeptik alebo optimista a verí v dobré konce. I keď, ktohovie, čo ten dobrý koniec vlastne znamená a pre koho ním je?

Zmiznutie (Prisoners), USA, 2013
Dĺžka: 146 min.
Réžia:Denis Villeneuve
Scenár: Aaron Guzikowski
Kamera: Roger Deakins
Hudba: Jóhann Jóhannsson
Hrajú: Hugh Jackman, Jake Gyllenhaal, Viola Davis, Maria Bello, Terrence Howard, Melissa Leo, Paul Dano
Premiéra v SR: 10. októbra 2013
Foto: Bontonfilm