Ďalšia pravdivá historka zo života Lady Di, princeznej z Walesu, je na svete pod názvom Diana. Nakrútili ju Angličania v koprodukcii s Američanmi a Švédmi. Réžie sa ujal nemecký režisér Oliver Hirschbiegel a hlavnú úlohu zveril populárnej Naomi Watts.

Oliver Hirschbiegel (1957) nie je pre našich divákov neznámy. Veľký úspech zožal so snímkou Pád Tretej ríše (2004). Debutoval s filmom Experiment, po ňom nasledovali Môj posledný film, Pád Tretej ríše, Len obyčajný Žid, Invázia, Päť minút v raji, Borgia a teraz prichádza do kín Diana. Sledovať jeho cestu od vychváleného filmu, nominovaného na Oscara za najlepší zahraničný film, až po banálnu telenovelu Diana, je miestami až nepochopiteľné. Je to ukážka, ako sa aj renomovaný tvorca môže poriadne potknúť. Pravdivý príbeh o Diane, vlastne len jej posledných dvoch rokov života, je možno síce poskladaný z mnohých faktov a rozhovorov s ľuďmi, ktorí si ju pamätajú, ale vznikla, žiaľ, taká sentimentálna zlátanina, že sa nečudujem údajnému vyhláseniu Naomi Watts, že sa bojí najmä jej synov. Či je to pravda neviem, v novinách sa všeličo popíše, ale jedno je isté radosť mať nebudú.

Poslaním filmovej kritiky je napísať aký film v skutočnosti je, ale nemyslím si, že v tomto prípade bude veľká väčšina sentimentálneho obecenstva s ňou súhlasiť. Skôr naopak tí blbci budú tí, ktorí majú k filmu svoje výhrady. Nečudujem sa, po potokoch krvi a násilia, sa žiada aj trochu romantiky, lásky aj keď nie s najvydarenejším koncom. No pre súdneho človeka je prirovnanie snímky s príbehmi Rosamunde Pilcherovej priam urážka tejto dámy.

V expozícii filmu sa ocitneme v Paríži, tesne po nehode, potom sa dej vráti dva roky dozadu, keď sa Diana odhodlá zverejniť svoje problémy v manželstve v televíznej relácii. Presne sa pamätám na pôvodný rozhovor a hneď som si pomyslela – no to si trochu prepískla. A nebola som ďaleko od pravdy – nasledoval rozvod a Diana bola slobodná. No čo čert nechcel osud ju zavial na kliniku k blízkemu chorému, a tam zazrela kardiochirurga Hasnata Khana (kde inde ako vo výťahu). Bola to vraj láska na prvý pohľad. Stáva sa, ale ako naívne, ba až smiešne je to vo filme zobrazené, je viac ako humorné. Nasledujú prevleky, tajné schôdzky, prechádzky po uliciach a parkoch Londýna, dokonca prepašovanie milovaného do sídla princeznej. V tomto období sa začína aj charitatívna činnosť Lady Di, čo je v podtexte naznačené, že možno ju k tomu podnietil vzťah s Hasnatom. Absudrné ! Skutočná Diana Spenserová bola všetko len nie hlúpa, vedela čo robí a jej dobročinnosť pramenila z nej samotnej. Označenie „princezná ľudských sŕdc“  je prináleží a nie je výsledkom nerovného vzťahu s pakistánskym lekárom, ale jej snahy zabrániť násiliu a zabíjaniu. Tvorcovia zašli až tak ďaleko, že Dianu stretávane v pakistánskom Láhore v rodine Hasnata, kde ju síce príjmu srdečne, ale matka nevie odpustiť Angličanom, že sa zamiešali do sporu s Indiou a nesúhlasí, aby sa vzali. Ani neviem čo to chcelo byť, zrejme konfrontácia dvoch svetov, dvoch nezlučiteľných ideológii, čo nakoniec viedlo k rozchodu dvojice. Keby tento motív bol hodnovernejšie rozpracovaný, veľa sa mohlo zachrániť. No bez toho nedokážem uveriť, že pakistánsky lekár, lebo si to mamička nepraje, opustí Dianu. Vlastne ani neopustí, len cúvne pred rozhodným krokom. A potom z neba spadne Dodi Al-Fayed a Diana je na jeho jachte, odkiaľ si tajnými telefonátmi sama organizuje publicitu. Žeby chcela vyprovokovať Hasnata ? Zrejme, veď mu stále vyvoláva.

Dávno som si nekládla toľko prečo a odpovede som sa nedopracovala ani v jednom prípade. Znovu môžem len zopakovať, že je to možno všetko do istej miery pravda, ale v tomto prípade príbeh  Diany pochoval nedostatok citu a predovšetkým absencia filmového remesla. Aby nevzniklo nedorozumenie, evidentné chyby v záberoch, kamere, hereckých výkonoch nie sú, len dohromady to nehrá. Orchester, tak ako vedel odohral svoj part, len buď mu chýbal dirigent alebo ten nepoznal partitúru.   

Princeznú Dianu si zahrala britská herečka Naomi Watts, nominovaná na Oscara za filmy 21 gramov a Nič nás nerozdelí. Či sa pôvabná Naomi podobá alebo nepodobá na Dianu ma vôbec nezaujíma. Diskutuje sa o tom až priveľa. Dôležité je to, či sa jej podarilo aspoň trochu priblížiť jej osobnosť. Osobne si myslím, že áno, ale podarilo sa jej to len do tej miery, čo jej dovoľoval scenár. A ten jej veľa priestoru na manévrovanie nedal. Dovolil jej s citom zahrať vypjaté scény rozhodovania, ľúbostné vzplanutie a srdcervúci rozchod. Viac priestoru nemala, ale aj to čo jej úloha ponúkla zvládla so cťou. Kardiochirurga Hasnata Khana si zahral Naveen Andrews, ktorého poznáme z filmu Anglický pacient a seriálu Stratení. Ani Andrews si nepočínal zle, len bol podľa mojej mienky menej výrazný ako jeho partnerka. Ostatní v epizódnych úlohách len dokreslili obraz snímky, ktorá osciluje na hranici medzi telenovelou a absolútnou stratou tvorcov pre cit, vkus a umenie.

Nakoniec je takmer nutné položiť si otázku prečo vznikajú ako huby po daždi životopisné filmy o známych osobnostiach, dokonca aj o tých, ktorí ešte žijú. V poslednom čase to bol Jobs, ktorý ma síce ďaleko od dokonalosti, ale nie je až taká prehra ako Diana. Diana Spenserová je skutočne najznámejšia osobnosť 20. storočia, obdivovaná celým svetom. Neublížilo jej ani nešťastné manželstvo s princom Charlesom, ani mnohé v novinách pertraktované ľúbostné aféry. Dianu zrejme podcenili, bolo v nej viac, ako si kráľovská rodina dokázala uvedomiť. Kritika na film došla až tak ďaleko, že sa konštatovalo, že ju pochovali touto snímkou po druhý raz. No to je trochu prehnané. Nepochovali ani jej nepošramotili povesť. Tvorcovia vraj odhalili jej tajnú láska k Hasnatovi Khanovi, jedinému mužovi, ktorého milovala. Ako odhalili, veď je to už dávno notoricky známe, dokonca aj fakt, že jeho rodina nebola za legalizovanie tohto zväzku. Nič neobjavili, len nakrútili film s neduživými a banálnymi dialógmi, s ktorými si aj dobrí herci často nevedeli rady. Patrí sa však odpovedať na otázku na čo sa takéto filmy nakrúcajú ? Na odvedenie pozornosti od skutočných problémov v dnešnom rozorvanom svete, na kazenie vkusu už veľkej časti zdevastovaného publika a na prilákanie do kina po sentimentalite túžiaceho diváka. Našťastie, zobrazeným osobnostiam veľmi neuškodia, len do dejín kinematografie sa svojim veľdielom nezapíšu. A to je do istej miery pozitívum.

Kto sa však v kine rád pozerá na pekné ženy, túži zažiť veľkú lásku vystavenú nepriazni okolia a trochu sa mu žiada aj poplakať, tomu ďalšia pravdivá historka (nerátala som ich, ale možno už ôsma) o nešťastnej Diane prekážať veľmi nebude.

Diana, Veľká Británia, USA, Švédsko, 2013
Réžia: Oliver Hirschbiegel
Predloha: Kate Snell (kniha)
Scenár: Stephen Jeffreys
Kamera: Rainer Klausmann
Hudba: Keefus Ciancia, David Holmes
Hrajú: Naomi Watts, Naveen Andrews, Douglas Hodge, Juliet Stevenson, Geraldine James, Charles Edwards, Laurence Belcher, Art Malik, Michael Byrne, Raffaello Degruottola, Lee Asquith – Coe, Mar Stockley, Andy Zelary, Harry Holland
Premiéra v SR: 19. septembra 2013
Foto: Bontonfilm