Festival nie sú len filmy, ale aj malé škandály. Tohto roku sa udial na aktuálnu tému - na červený koberec vbehla polonahá žena, pomaľovaná heslami proti znásilňovaniu žien ruskou armádou na Ukrajine. Všeličo som už videla, ale taký bleskový zásah usporiadateľov nikdy. Prišla a o chvíľu už jej nebolo. Akoby sa prepadla pod zem. Málokto to vôbec postrehol, ale fotografia sa okamžite objavila v tlači. Takú pikantnú príležitosť fotoreportéri nemohli prepásť...

Milenci sa hádajú o peniaze, na luxusnej lodi rôzneho osadenstva zastihne pasažierov príšerná búrka, vybuchne granát, loď sa potopí, časť osadenstva sa zachráni na opustenom ostrove. Vzdelaní, ale prakticky nemožní ľudia nevedia nič, nieto prežiť na pustom ostrove. Našťastie, sa zachránila aj upratovačka záchodov, ujme sa velenia, lebo ostatní sú nemožní. Vie všetko, čo potrebuje vedieť, aby na ostrove prežili. Má v tejto situácii právo na úctu a poslušnosť  stroskotancov. Film Rubena Östlunda Trojuholník smútku (Triangle of Sadness) je druhý  film po Chlapcovi z neba, ktorý by mohol byť favoritom na cenu. Čo všetko o komplikovanom svete v širších súvislostiach dokázal režisér vtesnať do jednoduchého príbehu je obdivuhodné.

Inteligentné dieťa chce byť umelcom, konkrétne maliarom. Kreslí všade kde sa len dá a má z toho aj vytriasačky v škole. Na pohľad nežný chlapec je dieťa dosť neprispôsobivé a v rasistickej Amerike 80. rokov sa spriatelí s černošským chlapcom nie najlepšej povesti. Obe deti sú však múdre a nepochopené. Židovská rodina, v ktorej „malý umelec“ vyrastá, je pôvodom z Ukrajiny odkiaľ matka starého otca ušla pred pogromom a nikdy by to viac nechcela prežiť. To sa dozvedáme od deda, ktorého hrá ako vždy bezchybne Anthony Hopkins. Ten jediný chlapcovi rozumie, ale zomrie a dieťa už v rodine nemá spojenca. Možno ešte matku (Anne Hathaway), no tá je trochu neurotická a nerozhodná. Problémy v škole rozhodnú, že chlapec musí zmeniť prostredie a chodiť na noblesnejšiu súkromnú školu, kde je hlavou predstavenstva otec Donalda Trumpa. To je v krátkosti príbeh amerického súťažného filmu Čas Armagedonu (Armaggedon Time) režiséra Jamesa Graya.

Festival v Cannes sa nezačal práve najšťastnejšie, aj keď už píše svoj 75. ročník. Po vlaňajšom komornejšom festivale, keď sa ešte všetci báli Covidu -19, tohto roku prišiel do Cannes hádam celý svet. A technika ten nápor prvé dni nezvládala a navyše sa im zrejme do systému nabúrali hackeri a vedenie festivalu muselo pre novinárov vydať osobitné heslo, aby si mohli rezervovať vstupenky na filmy, lebo inak by to nešlo. Systém sa po spojazdnil a zdá sa už všetko bude v poriadku. Dúfam...

Okrem hlavnej poroty, o ktorej sme už informovali, sú na Festivale v Cannes ešte ďaľšie tri nemenej dôležité. Napríklad porota Zlatej kamery, porota Krátkometrážnej tvorby a jury veľmi obľúbenej súťaže Istý pohľad (Un Certain Regard). Predsedníčkou poroty Istý pohľad bude režisérka, herečka a producentka z Talianska Valeria Golino. Jej porota posúdi dvadsať snímok z čoho osem z nich je debut. Vybrať tú nejlepšiu jej budú pomáhať herečka Denra Granik z USA, herečka Joanna Kulig z Poľska, autor, skladateľ, interpret, producent a herec Benjamin Biolay z Francúzska a herec a poroducent Édgar Ramírez z Venezuely.

Predsedať porote Zlatá kamera bude opäť žena, a to známa španielska herečka a príležitostná modelka Rossy de Palma, ktorú sme mohli vidieť vo filmoch Pedra Almodóvara ako napríklad Zákon túžby, Ženy na pokraji nervového zrútenia, Kika, Kvet môjho tajomstva a Julieta. Členovia jej poroty zastupujú rôzne inštitúcie napríklad Natasza Chroscicki je generálnou riaditeľkou spoločnosti ARRI France. Ponuku byť v tejto porote prijali aj Jean- Claude Larrieu, Éléonore Weber, Olivier Pelisson, Lucien Jean- Baptiste a Samuel Le Bihan.

Predsedom poroty krátkometrážnej tvorby sa stal egyptský režisér Yousry Nasrallah. Do poroty zasadne aj kanadská herečka a režisérka Monia Chokri, belgická režisérka a scenáristka Laura Wandel, francúzsky herec a režisér Félix Moati a francúzsky novinár a kritik Jean-Claude Raspiengeas.

Dnes (26.apríla) prišla správa, že predsedom hlavnej poroty dlhometrážnych hraných filmov na 75. Festivale v Cannes bude popredný francúzsky herec Vincent Lindon. Vlani sme jeho zrelé herecké majstrovstvo mohli vidieť vo víťaznom filme Julie Ducourneau Titán.

Deň pred veľkonočnými sviatkami vedenie 75. Festivalu v Cannes (17. – 28. máj), riaditeľ Pierre Lescure a umelecký riaditeľ Thierry Frémaux, na tlačovej konferencii oznámili výber celovečerných filmov do hlavnej súťaže ako aj snímky ostatných sekcií. Osemnásť filmov sa bude v hlavnej súťaži uchádzať nielen o Zlatú palmu, ale aj o niekoľko ďaľších dôležitých cien - Veľká cena, Cena za réžiu a ďalšie, lebo aj tie majú svoju váhu. Nebudú chýbať známe mená ako bratia Dardennovci z Belgicka, švédsky tvorca Ruben Östlund, ukrajinský režisér Sergej Soznica a mnohí ďalší. Niektoré tituly preložíme do slovenčiny s upozornením, že v distribúcii budú mať celkom iný názov. Festival slávnostne otvorí mimosúťažný film francúzskeho tvorcu Michela Hazanaviciusa Coupez !  Pozrite si výber filmov.

Pomaly klasika – vyhrávajú takmer vždy filmy, ktoré premietnu v Cannes až na záver festivalu a sem-tam niečo medzi tým. Neustále hádanie, kto bude víťaz je do posledného momentu úplne zbytočné. Ešte zbytočnejšie je dať sa ovplyvniť rôznymi anketami, lebo nezodpovedajú realite. Dobrá rada – nečítať prosím. Na 74. medzinárodnom filmovom festivale v Cannes sme netušili čo prichádza do úvahy na Zlatú palmu kým nepremietli film Titane Julie Ducournau. Aj vtedy sme ešte váhali, lebo odhadnúť odvahu poroty sme nedokázali. Našťastie, nedala sa ovplyvniť verejnou mienkou. V jednej ankete až vyše 83 percent Francúzov nie je ochotných si film pozrieť, len 23 percent ho nezavrhlo. A je to francúzsky triumf, režisérka je druhou ženou, ktorá získala Zlatú palmu po Jane Campion.

Keď zlyhá technika a pomoc je v nedohľadne tak sa potom stane, že sa čitateľ dozvie o víťazoch 74. ročníka medzinárodného filmového festivalu v Cannes s krížikom po funuse. A nemám možnosť ani nikomu vynadať, ani sa za čo ospravedlniť. Už od včera večera vieme, že predseda medzinárodnej poroty dlhometrážnych filmov Spike Lee sa poponáhľal a vyhlásil víťaza predčasne. Aspoň bol humor. Po tomto prešľape už išlo všetko po poriadku. Ceny neprekvapili, dostali ich prevažne filmy, ktoré sa premietajú takmer na záver festivalu a po konečnej bilancii víťaz bol takmer istý, aspoň pre tých, ktorí videli celú kolekciu – 24 súťažných filmov. Býva ich najviac 18 až 19. Tento rok bol však po všetkých stránkach výnimočný, a tak sme to usporiadateľom nezazlievali. Pozrite si zoznam víťazov.

Dnes vyhlásia víťazov na 74. ročníka medzinárodného filmového festivalu v Cannes. Udalosti bolo neúrekom, ale nie je v silách jedného človeka všetko zachytiť. Najväčšiu smolu mala Léa Seydoux, ktorú neobišiel covid, našťastie mala len slabý priebeh, ale neodvážila sa na festival prísť. Hrala v štyroch filmoch, z toho tri boli v súťaži – Príbeh mojej manželky, Francúzska depeša a France o francúzskej investigatívnej novinárke. No možno to ešte riskne, ak sa dozvie, že sa ocitne na listine víťazov.  Priala by som jej to. Už sa stalo, že Wes Anderson nemal tu byť, ale na poslednú chvíľu sa zrazu objavil a všetci sme a písali, že nám bude ľúto ak nepríde. Stáva sa všeličo. Radšej však ešte niekoľko slov o filmoch.