Americké  divácke filmy sú povinne optimistické a bez happy endu, šťastného konca neprejdú ani prvú klapku. Táto posadnutosť šťastím sa svetom šíri ako lavína už desaťročia, z receptov ako dosiahnuť vnútornú i vonkajšiu harmóniu sa stal výnosný biznis.

Cez ozdravujúcu optimistickú sprchu prechádza tentokrát svet handicapovaných mužov. Scotty (Grant Rosenmayer), Matt (Hayden Szeto) a Mo (Ravi Patel) zdieľajú osud, oklieštený o mnoho potešení, tých sexuálnych určite. Prvý sa nemôže pohnúť a sedí pripútaný na vozíčku, podávať k perám mu treba i pohár s pivom, druhý je paralyzovaný, tiež na vozíčku a umiera. Mo je slepý. Ani jeden z nich nie je šťastný, aj keď sú zahrnutí rodičovskou láskou a starostlivosťou. Chýba im vlastný život a do toho mužského patrí ako inak, sex. Túto potrebu ozvučuje hlavne Scotty. Jeho predstavivosť je živá, svoje denné sny trávi na plážach s kráskami v minimálnych bikinách a dobre vie, kde v obchodoch ležia časopisy pre  “dospelých”. Túži po tejto telesnej skúsenosti a je to on, kto vymyslí výlet kdesi do Kanady, kde sa nachádza “raj” pre pánov so slabosťami, ako sami seba označujú. Matt ho spočiatku vysmeje a odmietne sa angažovať, keď ho však sklame jeho priateľka, je pripravený zúčastniť sa dobrodružnej púte za sexom. Mo sa pridá zo solidarity. Traja panici sa tak vydajú na cestu. Za volantom sedí mohutná černoška Sam (Gabourney Sidibe) a podozrieva chlapcov, že sa rozhodli kdesi ďaleko spáchať hromadnú samovraždu.

Napriek skvelému nápadu, vypraviť za telesnými pôžitkami troch invalidov, tvorcovia dosť rýchle strácajú dych. Nie je vôbec jednoduché vytlačiť humorom smútok pri pohľade na roztúžené telá, ktoré nedokážu bez pomoci realizovať svoje prirodzené fyziologické potreby, nehovoriac o emocionálnych. Scotty to pochopí veľmi rýchle, nikdy nebude môcť zažiť príbeh lásky, s postupným poznávaním a budovaním pevného vzťahu, takého aký má byť medzi mužom a ženou. Preto sa potrebuje dopraviť tam, kde mu pomôžu dostať aspoň to, čo zvládne. Mo na prahu luxusného bordelu zaradí spiatočku a vráti sa k Sam, hádať hmatom, čo má vytetované na ruke. Je mu úplne jedno ako vyzerá, v jej prítomnosti sa cíti dobre a znamená preňho viac ako krásavice za peniaze.

Budovanie príbehu je predvídateľné, scenáristi sa zrejme nedopracovali k žiadnym odvážnym zvratom, a tak sa cesta i návrat odohrajú v opatrnom mode, očistenom od vulgárnych narážok a všetkého, čo by v súvislosti so sexom mohlo  zaváňať humorom. Niet tu ani originálnych situačných nápadov. Jediným je moment, keď Sam omdlie kvôli hyperglykémii, odvezú ju do nemocnice a Scott zistí, že potvrdenie ich ubytovania na ceste do Kanady asi prišlo na jeho e-mail. Okamžite im dôjde, že si ho určite prečítala jeho matka, zorganizovala ostatných rodičov a za chvíľu im môžu zabúchať na dvere. Pobalia sa, nasadnú do mikrobusu a svojpomocne  chcú odísť od hotela čo najďalej. Za volantom sedí slepý Mo a naviguje ho Matt. Ďaleko však nedôjdu. Rodičia na krátkej naháňačke nakoniec pochopia, že výlet synom musia dovoliť a podporiť ich sympatickú snahu nepodľahnúť diktátu krutého osudu.

Vypätá snaha o rasovú vyváženosť je ďalším diskutabilným momentom filmu. Scott je beloch, Matt Aziat a Mo Ind. Takáto zmeska je síce zaujímavá a iste by sa na najrôznejších kultúrnych stereotypoch dalo kúzliť veľmi plodne a efektívne, ale strach, že sa podarí čosi, za čo by sa museli kdesi pred kýmsi zodpovedať, čo dnes nie je nič zložité, vygumovala zo scenára (ak to tam vôbec bolo) všetko, čo by sa týkalo kultúrnych rozdielov. Tieto hygienické úpravy filmu ani v najmenšom neprospeli, absencia je citeľná a diera viditeľná.

Film je americkým remakom belgického filmu Hasta la vista z roku 2012 režiséra Geofreya Enthovena a z Medzinárodného filmového festivalu Karlove Vary si odniesol cenu publika, rovnako triumfoval i na MFF Montreal. Vo Varoch bol uvedený v sekcii Desať európskych filmových režisérov vo výbere filmových kritikov z časopisu Variety. Z najväčšou pravdepodobnosťou bol  teda vydarenejší než jeho americký súper.
 
Pri čítaní nadšených komentárov na filmovej imdb.com sa nedá ubrániť dojmu, ktorý nemusí byť objektívny, ale stiesňujúca je už pravdepodobnosť javu akéhosi kolektívneho odobrenia súboru správnych myšlienok. Kolujú verejným priestorom ako nástroj presadzovania liberálnej agendy, kážucej toleranciu k odlišnostiam, súcit s postihnutými a zároveň právo na slobodné rozhodovanie každého rozumného indivídua. Sú ťažko kritizovateľné, ale fakt, že sa stali  kritériami nielen morálnymi, ale aj estetickými, je pozoruhodný. Komusi sa akosi podarilo zariadiť to tak, že pre väčšinu sú veci správne i veci krásne. O tom, že to vôbec nesedí svedčí i kvalita tohto filmu.

Nedotknutí (Come As You Are), USA, 2019
Dĺžka: 106 minút
Réžia: Richard Wong
Scenár: Erik Linthorst
Kamera: Richard Wong
Hudba: Jeremy Turner
Strih: Richard Wong
Scénografia: Amy Frazzini
Kostýmy: Vivian Pavlos
Producenti: Jacqueline E. Ingram, Grant Rosenmeyer, Barrett Stuart
Hrajú: Grant Rosenmeyer, Hayden Szeto, Ravi Patel, Janeane Garofalo, Gabourey Sidibe, C.S. Lee, Marika Engelhardt, Christine Vrem-Ydstie, Jennifer Jelsema, Asta Philpot, Delaney Feener
Distribúcia: Continental film
Premiéra v SR: 23. júla 2020
Foto: Continental film