Ako sme už informovali, týždeň pred festivalom sa cez Cannes prehnala víchrica a tamojší 63. medzinárodný filmový festival (Festival de Cannes) bol ohrozený. Riaditeľ festivalu Thierry Frémaux správne predvídal, že dobrí ľudia z Cannes pomôžu. Stalo sa a takmer nič nie je badať po vyčíňaní prírodných živlov, ale na toto obdobie je na Riviere i tak nezvyčajne veterno a zima.

Festival odštartoval mimosúťažný film Ridleyho Scotta Robin Hood, o ktorom sme už podrobne písali. V Cannes ho prijali vlažne a veľa sa o ňom nehovorí. Herci, najmä Russell Crowe a Cate Blanchett, mali však u obecenstva veľký úspech. Nazdávam sa, že hviezd je tu pomenej ako po iné roky, ale mohli sme stretnúť decentnú Kristin Scott Thomasovú, ktorá konferovala slávnostné otvorenie, Salmu Hayek, Kate Beckinsale, Evu Longoriu, Giovannu Mezzogiorno, Gaela Garciu Bernala, Benicia del Tora a mnohých iných.

Dnes sa to „rozhviezdilo“ vďaka mimosuťažnému filmu Olivera Stonea Wall Street: Peniaze nikdy nespia. Predstavili sa herci Michael Douglas, Shia LaBeouf, Frank Langella, herečka Carey Mulligan a, samozrejme, režisér Oliver Stone. Ako vždy, keď príde taká silná zostava, je umenie dostať sa na tlačovú konferenciu Fotoreportéri, aby získali čo najoriginálnejšie obrázky, hulákajú krstné mená aktérov, vraj sa vždy pozrú tým smerom a vydarené foto je isté. Otázky padali jedna za druhou, ale väčšinou sa vracali prvému úspešnému filmu Wall Street, keď ešte aj Michael Douglas bol mladý. Nechcem predčasne súdiť, ale ten sa aj mne zdal lepší, tento treba pre objektivitu vidieť asi dva razy, najmä pre priveľké množstvo dialógov. Oliver Stone na otázku prečo práve teraz Wall Street 2, povedal: „Pre finančnú krízu, ktorá nadobudla obrovské rozmery. Od roku 1929 sa nič také nestalo. Šíri sa ako rakovina. Pozrite sa na Grécko. Nie vlády riadia krajinu, ale nitkami poťahujú banky. Film však nie je celkom o financiách, ale o vzťahoch v rodine.“ Michal Douglas tiež zdôraznil, že druhý diel je príbehom rodiny. „Neviem prečo sa stále vraciate k prvému filmu aj tento je veľmi zaujímavý a pracoval som navyše s výbornými hercami. Moja postava Gordon Gekko nebol v prvom filme práve anjelik, v druhom sa vracia z väzenia a tiež nie je svätec, ale všetko sa okolo neho zmenilo, čo však zbadá len na konci filmu. Vo väzení prehodnotil svoje činy a otupil hrany hnevu voči ľuďom. Išlo nám v prvom rade o zmenu postojov ľudí na hraničné situácie. A pozreli sme sa na finančnú krízu z inej perspektívy. Pýtate sa ma tiež, či by som svoje peniaze investoval na Wall Street. Odpoveď: Áno, prečo nie?“ Keď sa už dlho krútili otázky okolo zmien, Frank Langella, ktorý má len epizódnu, ale veľmi podstatnú rolu, poznamenal: „Ľudia sa vôbec nezmenili, zmenili sa len pravidlá hry.“ A to bude asi najväčšia pravda. Sme rovnakí, stále nepoučiteľní.

Súťažné filmy, ktoré posudzuje medzinárodná porota pod taktovkou amerického režiséra Tima Burtona, zatiaľ veľkú radosť neurobili. Ako prvý uviedli francúzsky film Tournée (Turné) Mathieu Amalrica, ktorý sa podieľal aj na scenári a zahral si aj hlavnú postavu, bývalého úspešného parížskeho producenta, ktorý spáli za sebou mosty, odíde do Ameriky a odtiaľ dovezie striptízovú show New Burlesque, pozostávajúcu z obéznych tetovaných žien. Dámy sa vyzliekajú, trasú sadlom, obrovskými vnadami a obecenstvo šalie. Kým show beží ,hrdina rieši svoju situáciu v rodine, najmä vzťah k deťom po rozvode. Film je na hranici porna, dve línie nesplývajú, ba čo viac - prekážajú si a dojem je veľmi rozpačitý. Ani čínsky film režiséra Wang Xiaoshuia Chongqing Blues (Chongqiongske blues) asi nebude kandidovať na Zlatú palmu. Snímka hovorí o vine a výčitkách svedomia otca – námorníka, ktorý sa po šiestich mesiacoch plavby vracia domov a zistí, že mu zavraždili 25-ročného syna. Vydá sa do mesta, kde sa tragédia stala, aby sa o svojom potomkovi niečo dozvedel. Po rozvode opustil jeho matku a veľmi sa oňho nestaral. Výčitky svedomia však prídu už neskoro. Snímka je zdĺhavá, miestami až nudná. PNo pedsedovi poroty Timovi Burtonovi sa vraj páčila. Ak budú všetky podobné, čo sa dúfam nestane, o prekvapivé verdikty poroty nebude núdza.

Juhokórejský režisér IM Sangsoo snímkou The Housemaid (Slúžka) aspoň oživil filmové plátno novými neopozeranými a talentovanými hercami (na obrázku vpravo dole). Téma je však stará a sto ráz napísaná i sfilmovaná. Nič objavné, guvernantku v bohatej rodine zvedie pán domu. Klasické kino, až na záver, keď sa odkopnutá žena, donútená na potrat, obesí na luster a pred očami zdesenej rodiny aj vznieti a zhorí. Myslím si, že som sa neprevinila voči pravidlám, keď som prezradila pointu, lebo film sa do našich kín sotva dostane.