ISSN 1339-4762

2percenta

Reklamný prúžok

Pohľadnice z Cannes - 2

cannes_festival_logoPremiéra mimosúťažného filmu Piráti Karibiku 4: V neznámych vodách 3D režiséra Boba Masrshalla sa udiala na festivale z veľkým hurhajom. Hviezdami Cannes sa stali Penélope Cruz a Johnny Depp. Štvrté pokračovanie „pirátov“,  ktoré je po trikovej a technickej stránke najvynachádzavejšie, takmer úplne zatienilo príbeh. Hádam najimpozantnejšou scénou je útok sirén.  Je sa síce na čo pozerať, už menej uvažovať, ale vzhľadom na to, že táto rozprávka  je určená najmä mládeži ( deťom do 12 rokov), nie je to až taká tragédia.

Pirtzi_4-jpg_resizeHerecké obsadenie je skutočne reprezentatívne. Jacka Sparrowa si už po štvrtý raz zahral Johnny Depp,  jeho milú, Angelicu, krásna Penélopé Cruz a okrem Gooffreyho Rusha, Iana Mc Shanea sa objavili aj mladí herci ako  Astrid Bergés –Fissbey a Sam Clafin. Na tlačovej besede bombardovali otázkami novinári najmä Johnyho a Penélope. Johnny, nakrátko ostrihaný  a elegantne oblečený, chválil talent a dobrú spoluprácu s Penélope, čo mu ona takmer tými istými slovami vracala. A nakoniec oboch vychvaľoval aj režisér a tiež celý ansámble. No to, čo sa dialo pre slávnostnou premiérou na legendárnom červenom koberci, sa slovami opísať nedá. To sa musí vidieť. Celá Croisette bola už do polovice paralyzovaná, prejsť bolo nemožné, Johnny rozdával autogramy, ženy, mladé i staré,  jačali, ba dokonca jedna si trhala aj vlasy. To vidieť len na rockovom koncerte, ale na festivale je tento ošiaľ nečakaný. Prosto Johnny Depp je hviezda číslo jeden. Obšírnejšie hodnotiť film prenechám domácim, lebo  čoskoro bude mať premiéru aj na Slovensku.

Papam„Mňa zaujíma, aby v jednom filme existovali  aj komédia,  dráma, register groteskný aj realistický. Novozvolený pápež utečie z Vatikánu, prechádza sa po meste a je konfrontovaný
s realitou, s ktorou sa  už dávno nestretol“, povedal režisér, scenárista a herec súťažného  talianskeho filmu Habemus Papam Nanni Moretti.  Na otázku ako prijala talianska kritika film vyhlásil, že celkom normálne. „Neboli ataky voči môjmu filmu, niektoré nepriaznivé reakcie nereprezentujú svet katolicizmu." Moretti sa tiež priznal: „Moji rodičia boli veriaci, napriek tomu, že som mal katolícku výchovu ja ním nie som“. A dodal:“ Nechcel som do filmu vpašovať politiku, mojim cieľom bol len poukázať na to, že Vatikán nutne potrebuje obnovu, modernizáciu“. Nie som si istá, či skutočne katolícka cirkev prijala len s niekoľkými výhradami Morettiho pohľad na skostnatenosť Vatikánu. To je však už problém cirkvi. Film má  odporcov i zástancov. Komu neprekáža Morettiho humor, nadsázka a do istej miery vždy prezentácia seba samého, nemá s filmom problém. Je vtipný, adresný a výstižný. O čo vlastne ide? Po smrti pápeža zvolajú kardinálov a dovtedy kým nezvolia nového sú zavretí. Konkláve nie a nie zvoliť novú hlavu cirkvi. Zlyhali všetci favorizovaní kardináli, ktorí sa modlia, aby  ich nezvolili. A tak sa vynorí Picolli_resizeúplne neznáme meno a zdanlivo je po probléme. Lenže nová hlava katolíckej cirkvi Melville (Michel Picolli) utečie napriek  tomu, že mu zoženú psychoanalytika (Nanni Moretti), aby mu jeho dilemu vyhovoril. Hlavný manipulátor udalosti hovorca Vatikánu (Jerzy Stuhr)  je bezradný, a keď ho konečne  vypátrajú v divadle sa upokojí, až  dovtedy kým nový pápež neprehovorí k davu a ospravedlní sa, že nemôže prijať túto funkciu, lebo nie je jej hoden. Viem si predstaviť, čo za rozruch vzbudil fakt, že pápež dá prednosť životu a odmietne sa dať zavrieť do vatikánskej klietky. Svojim spôsobom je to aj film odvážny, profesionálne dobre  bezchybne realizovaný, s vynikajúcimi hereckými výkonmi, najmä Michela Picolliho, ktorého pápež je síce starý muž, ale stále má iskru v očiach a dáva prednosť slobode. Zaskvel sa aj poľský herec Jerzy Stuhr, ktorý na otázku, či mu manipulácia nepripomínala časy komunizmu  odpovedal “ To mi ani na chvíľu nezišlo na um, inšpiroval som sa problémami katolíckej cirkvi.“ Ako príjme tento film porota uvidíme, ale rozhodne nemávne nad ním rukou.

Footnote_2_resizeTohto roku sú zatiaľ súťažné snímky mimoriadne zaujímavé a tematicky pestré. S veľkou mierou štylizácie rieši vzťah otca a syna, problémy vedeckej práce, v tomto prípade výskum a preklad Talmudu, izraelský film Hearat Shulayim (prekladaný ako Footnote) režiséra Josepha Cedara. Režisér priznáva, že príbeh je trochu autobiografický a dodáva: „ Som pyšný na to, že o filme možno povedať, že je to komédia. Divák sa môže do sýtosti smiať, ale keď sa hlbšie zamyslí nad komplikovaným vzťahom otca a syna je to zároveň aj tragédia.“ Opäť so smiechom o vážnych veciach – o rivalite otca a syna, podrazoch a neprajnosti vo vedeckých výskumoch a v neposlednom rade aj o vzťahoch v rodine.

Pedofília je témou rakúskeho súťažného príspevku režiséra Markusa 110514_MichaelMain_resizeSchleinzera Michael. I keď režisér tvrdí, že príbeh nemá nič spoločné s aférou Natasche Kampusch, lebo ten je  témou režiséra Bernda Eichingera, ale v mnohom je podobný. „ Príbeh Michaela je originálny a nemá nič spoločného s Nataschou“, tvrdí režisér. Pripusťme, že je to tak, ale nepopierateľným faktom  je, že jeho vzorom je Michael Haneke,  spôsob rozprávania je totožný, len mu chýba Hanekeho hĺbka. Le gamin au vélo (Chlapec na bicykli)  známych belgických filmárov bratov Jean-Pierre a Luc  Dardennovcov o ťažko zvládnuteľnom chlapcovi, ktorý rúži po otcovskej láske, ktorej sa mu nedostáva, nie je najvydarenejším filmom tejto úspešnej a ceny zbierajúcej dvojice. Zatiaľ v súťaži vedie francúzsky film Polisse a taliansky príspevok Habemus papam.

Share/Save/Bookmark