Na začiatku bola kniha. Presnejšie román Kanaďanky Sary Gruenovej Voda pre slony. Autorka sa začala literatúre venovať až po presťahovaní do USA a pri hľadaní témy pre tretiu knihu ju zaujal článok o fotografovi, ktorý v dvadsiatych a tridsiatych rokoch dvadsiateho storočia cestoval s potulnými cirkusmi po celej Amerike. Začala študovať materiály o prvých cirkusoch a učarovali jej natoľko, že sa úplne ponorila do ich sveta a svoj román ilustrovala ich fotografiami. Vydavateľstvá však jej nadšenie nezdieľali a odmietali román vydať. Keď však konečne v roku 2006 vyšiel, udržal sa dvanásť týždňov na špičke rebríčka bestsellerov denníka New York Times a zaujal aj svetovú verejnosť. V roku 2008 sa vďaka vydavateľstvu Tatran dostal jeho preklad aj k slovenským čitateľom. Od mája tohto roku (svetová premiéra bola v apríli) sa môžeme stretnúť aj s  jeho filmovou adaptáciou.

 Réžie sa ujal Francis Lawrence (1970). Rodák z Viedne, ktorý však od troch rokov vyrastal v USA, začínal ako tvorca úspešných videoklipov. Dnes je známym režisérom a producentom, ktorý v roku 2005 debutoval celovečerným filmom Constantine a neskôr sa podpísal pod film Ja, legenda. Pri svojom treťom opuse Voda pre slony sa obklopil radom uznávaných tvorcov. Napríklad kameraman Mexičan Rodrigo Prieto je známy svojou spoluprácou s režisérom Alejandrom Gonzalesom Iňárritu, ale na Oscara bol nominovaný za film Skrotená hora. Nomináciami na Oscara sa môžu pochváliť aj tvorkyňa kostýmov Jacqueline West (za film Podivný prípad Benjamina Buttona) či autor hudby, ktorý je tvorcom napr. zvučky televízneho seriálu Pohotovosť a bol osemkrát nominovany na Oscara za filmovú hudbu – James Newton Howard.

Príbeh rámcuje spomínanie deväťdesiatnika Jacoba Jankowského, Američana s poľskými koreňmi. Jacob – študent veterinárstva – sa tesne pred záverečnými skúškami dozvie o tragickej smrti rodičov pri autonehode, ale aj o tom, že je bez prostriedkov, lebo rodičia si na jeho štúdium požičali od banky. Je hospodárska kríza a on sa zrazu ocitne úplne sám, bez rodiny, domova, možnosti dokončiť štúdium či nájsť si prácu, Náhoda z neho urobí poskoka a neskôr veterinára v treťoradom cirkuse bratov Benziniovcov, ktorý sa Amerikou presúva po koľajniciach. Tu stretne svoju veľkú lásku, krasojazdkyňu Marlenu, ktorá je však partnerkou tyranského cirkusanta Augusta, spriatelí sa so svojhlavou slonicou Rosie a spoznáva svet s vlastnými iracionálnymi pravidlami, vášňou a bolesťou.

Román nemilosrdne odhaľujú temné stránky ľudskej duše, ale aj bezmocnosť staroby a neschopnosť okolia pochopiť človeka, ktorý je odkázaný na pomoc iných. Lenže keď už človek nič nečaká, objaví sa niekto alebo niečo, čo mu pomôže prežiť, ba čo viac: dá mu nádej do budúcnosti

Na rozdiel od knihy sa film vzdal sociálno-kritickej roviny, tvorcovia ho posunuli do romantického žánru a ako správna romanca sa sústreďuje na príbeh a vzťahy troch hlavných postáv: Jacoba, Marleny a Augusta. Scenárista rozšíril ich zázemie, aby boli charaktery čitateľnejšie, navyše v podobe toho posledného spojil hneď dve knižné postavy: hlavného drezéra zvierat a násilného majiteľa cirkusu. Pôsobivosť dodáva príbehu však v prvom rade výborne zvolené herecké obsadenie.

Krásnu Marlenu stvárňuje Reese Witherspoon. Držiteľku Oscara za postavu partnerky speváka Johnnyho Casha vo filme Walk the Line poznajú naši diváci možno viac vďaka filmom ako Pravá blondínka či Trh márnosti. Menej sa vie o jej práci producentky a o charitatívnej činnosti. Jej snaha o hereckú perfektnosť je však známa. Keďže vo filme jazdí nielen na koňoch, ale aj na slonovi, už tri mesiace pred začiatkom filmovania začala komunikovať s predstaviteľkou slonice Rosie – štyri tony vážiacou, dva aj pol metra vysokou, 42-ročnou hereckou veteránkou Tai, ktorá žije so svojím zvieracím trénerom Garym Johnsonom v Južnej Kalifornii. Tu sa nakrúcali mnohé scény aj s ohľadom na dostupnosť exotických zvierat. Vlakové scény sa zasa nakrúcali v okolí mesta Chattanooga v Tennessee.

Mimochodom, ochranári zvierat vraj môžu byť spokojní. Cirkus je svet ilúzií a tvorcovia vizuálnych efektov sa postarali o to, aby sme síce videli scény, kde August slonicu bije a ona reaguje, v skutočnosti sa jej však nikto ani nedotkol.

Miláčik tínedžeriek vďaka postave upíra Edwarda zo ságy Súmrak či Cedrica z filmu Harry Potter a ohnivá čaša Robert Pattinson ako predstaviteľ Jacoba dokazuje, že nielen zmužnel, ale objavuje aj nové herecké polohy. Bude zaujímavé vidieť, ako si poradí s titulnou postavou v pripravovanej adaptácii Maupassantovej novely Bel Ami.

Ale najväčším diváckym zážitkom je i tak sledovať Christopha Waltza v postave Augusta. Táto európska herecká hviezda na nebi svetovej kinematografie, držiteľ Oscara i Zlatého glóbusu za postavu nacistického plukovníka Hansa Landu vo filme Quentina Tarantina Nehanební bastardi, má za sebou v Nemecku už aj režijný debut podľa vlastného scenára. Vo Vode pre slony majstrovsky stvárňuje šarmantného a charizmatického otcovského patriarchu, vzápätí však bez varovania prechádza do polohy tyranského šéfa cirkusu a čo viac, duševne nevyrovnaného násilníka, ktorý nemá zábrany vraždiť, ak ide o jeho prospech alebo o niečo, čo považuje za poníženie.

Kniha Voda pre slony má istý metaforický presah: náš svet v ochromení konfliktami a krízami je svojským cirkusom a nádej je stále úzkoprofilovým tovarom. Aj preto môže byť pre vnímavého čitateľa dúškom pre dušu. Jej filmová podoba takéto ambície nemá. Je to však pekne urobený príbeh o láske, porozumení a druhej šanci, na pozadí sveta cirkusu a hospodárskej krízy tridsiatych rokov dvadsiateho storočia. Záleží len na divákovi, či sa ním nechá osloviť.