Česká režisérka Andrea Sedláčková (1961), ktorá žije striedavo v Prahe a Paríži, nakrútila v produkcii troch krajín film pod názvom Fair Play. Vracia sa ním do 80. rokov minulého storočia, keď vo veľkom ešte „spríjemňovala“ život ľuďom normalizácia a ešte vo väčšej miere boli najvyššou métou, najmä pre ZSSR, NDR, ale aj ČSSR, špičkové športové výkony, neštítiac sa ani zakázaného dopingu.

Dodnes sa tento neduh nevykorenil, ale tvrdo sa trestá a neraz sme svedkami konca sľubnej kariéry nejedného športovca. V 80. rokoch 20. storočia však znamenali medaile získané na špičkových športových podujatiach obrovskú reklamu pre krajinu, a preto sa do športovcov investovali veľké peniaze. Aby však krajiny bývalého východného bloku  triumfovali nad svojimi západnými susedmi investovalo sa mnoho finančných prostriedkov, samozrejme, zo štátneho rozpočtu, na rôzne preparáty zvyšujúce výkony športovcov. Československo v roku 1983 prijalo tajný program (Opatrenie na skvalitnenie československej štátnej reprezentácie – úžasne vymyslené!) na podporu, výskum a používanie zakázaných anabolík. Pochopiteľne tajne, nehladiac na zdravie a škodlivosť týchto prípravkov. Do tohto nastúpeného trendu, štátom riadeného dopingu, musí zapadnúť aj mladá šprintérka Anna (Judit Bárdos), ktorá zo začiatku netuší čo vlastne užíva. Dievča má smolu aj v tom, že jej otec emigroval, matka sľubná tenistka musela prerušiť kariéru a súdruhovia jej dovolili akurát tak robiť upratovačku. To bol trest za vzburu a útek manžela. Irena (Anna Geislerová), osoba tak trochu váhajúca a nerozhodná, však nedokáže odoprieť svojmu priateľovi pomoc. Ide o disidenta a prepisovanie zakázanej literatúry, čo v tých časoch nemusí dopadnúť dobre. Keď dievča po zdravotných ťažkostiach zistí čo užíva odoprie poslušnosť a dopovanie odmietne. Matka, ktorej sny sa nenaplnili, však chce pre svoje dieťa len to najlepšie a tajne jej injekcie dáva. Tlačí na ňu aj tréner Bohdan (Roman Luknár) a jediný, kto jej rozumie je jej láska Tomáš (Ondřej Novák). Anna zmietaná medzi ctižiadosťou uspieť v športe a láskou, jednak k Tomášovi, ale aj k matke a emigrovanému otcovi, sa nakoniec musí rozhodnúť, na ktorej strane barikády je jej miesto.

Andrea Sedláčková sa netvári, že nakrútila bombastický a ohurujúci film, jej výpoveď je skôr komorná, ale o to účinnejšia a viac sa divákovi dostáva pod kožu. Znepokojí ho a dúfam, že donúti aj uvažovať. Snímka je síce o problémoch vrcholového športu, tvrdom a vyčerpávajúcom tréningu, obetiam, ktoré musia športovci priniesť aj na úkor zdravia, a to aj bez dopingu, no rovným dielom aj o dobe. O dobe, na ktorú mnohí spomínajú s nostalgiou. Keď sa nám však pripomenie – sentimentálne spomienky (u normálnych ľudí) padnú rýchlo do smetného koša. Snímka Fair Play pripomenie ako unfair sa hralo s ľuďmi, ako ich zbytočne šikanovali za úplné hlúposti, ako sa ničili a lámali charaktery. Prácu mal síce každý, ale mnohým (nebolo ich málo) sa žilo veľmi biedne. Upratovačka Irena veľmi vyskakovať nemohla. Domy boli ošarpané, ulice šedé, ľudia pasívni a udupaní. Žiaľ, táto pasivita pretrváva u mnohých dodnes a nielen u staršej generácie, ktorá veľa pamätá.

Režisérka hlavnú úlohu zverila talentovanej a sympatickej Judit Bárdos, ktorú si pamätáme z filmu Zuzany Liovej Dom. Za svoj výkon v spomínanom filme dostala cenu Slnko v sieti. Mladú šprintérku, prijatú do Strediska vrcholového športu, zahrala tak vierohodne, že by nás ani náhodou nenapadlo, že mala, samozrejme, aj dablérku. Veríme jej, že sa na vysnívanú olympiádu skutočne dostane. Talent na to má. Veríme jej aj úprimné vzplanutie k Tomášovi  (Ondřej Novák), ktorý sa svojej role zhostil sympaticky, ale vzhľadom na malý priestor nemal možnosť veľa ukázať. O to väčšiu možnosť dostala Anna Geislerová v úlohe matkyhlavnej hrdinky. Rozporuplnú Irenu, ktorá tak dlho váhala, či má ísť za manželom do zahraničia, kým tú možnosť prepásla, osobu, ktorej chýba trochu aj pud sebazáchovy, lebo nevie nič odmietnuť, no dokáže však tajne dávať dcére anaboliká, pre vidinu víťazstva a lepšieho života, zahrala bravúrne. Irena v jej podaní je milujúca matka, poddajná a manipulovateľná osoba, ale zároveň aj tvrdý a nezlomný človek. Aňa Geislerová opäť potvrdila, že okrem nevšedného zjavu je aj dobrá herečka. Sympatickou postavou bola aj súperka Anny, Martina, v podaní Evy Josefíkovej. Romanovi Luknárovi sa konečne tiež ušla rola kde mal čo hrať. Tvrdého, nekompromisného trénera, ale aj človeka podriadiaceho sa okolnostiam, zahral s prehľadom a dostatočnou dávkou antipatie. Nesympatického eštébáka s nadhľadom zvládol Igor Bareš a črty bezcharakterného športového lekára dobre vystihol Ondřej Malý. Sympatická komorná dráma teda vyniká najmä dobre zvládnutými hereckými výkonmi. Dali by sa vytknúť aj menšie chybičky, no nemám v úmysle ich zbytočne zdôrazňovať, lebo celkový dojem neoslabia.

Scenáristka a režisérka filmu, Andrea Sedláčková, nie je nijakou začiatočníčkou. Vedela o čom a prečo tento príbeh nakrúca, veľa zrejme na vlastnej koži aj zažila. Najprv študovala scenáristiku na pražskej FAMU a potom v roku 1969 emigrovala do Paríža. Tam na filmovej škole FEMIS študovala réžiu a strih. Vo Francúzsku uspela najmä ako strihačka celovečerných filmov. Napríklad zostrihala film Veselé Vianoce (Noyeux Noël) nominovaného na Oscara v kategórii najlepší zahraničný film. Na Césara, najvyššie francúzske ocenenie, bola nominovaná za strih filmu Welcome. Pre Českú televíziou nakrútila niekoľko dokumentárnych filmov, napríklad Lidé, kteří nás také soudí, Poslanecké tance, Rychlé starty a realizovala tiež niekoľko bakalárskych poviedok. Ako scenáristka a režisérka debutovala filmom Oběti a vrazi a podľa vlastného scenára nakrútila ešte hraný film Ze života pubescentky.

Na margo jej zatiaľ posledného filmu sa žiada povedať, že nejde tak do hĺbky a netne tak do živého ako nemecký film Životy tých druhých, neprekročí ani úroveň českej snímky Kawasakiho růže, ale patrí do radu málo filmov, ktoré sa tak erudovane a pravdivo vyrovnávajú s našou nedávnou minulosťou. Hrdinovia snímky Fair Play nie sú karikatúry, ale  ľudia omylní a hriešni, tápajúci a hľadajúci zmysel života a v neposlednom rade pravdu o sebe a svete, v ktorom žijú. Bodaj by bolo podobných filmov viac. Verte – neverte  sú mimoriadne potrebné.
 
Fair Play, Česko, Slovensko, Nemecko, 2014
Dĺžka: 100 minút
Réžia: Andrea Sedláčková
Scenár: Andrea Sedláčková
Kamera: Jan Baset Střítežský
Strih: Jakub Hejna
Hudba: Miro Žbirka, David Solař
Zvuk: Daniel Němec
Hrajú: Judit Bárdos, Anna Geislerová, Roman Luknár, Eva Josefíková, Ondřej Novák, Roman Zach, Igor Bareš, Taťjána Medvecká, Jiří Wohanka, Ondřej Malý, Zuzana Mistríková, Michaela Pavlátová, Pavel Langer, Šárka Kavanová, Slávek Bílský, Vlastina Svátková
Premiéra v SR: 13. marca 2014
Foto: Saturn