Český film Štyri slnká (2012) mal svetovú premiéru na festivale Sundance v USA v januári. Premiéru v českých a slovenských kinách má až teraz – 8. marca. Cenu si nakoniec z festivalu neodniesol, ale istým ocenením je už samotná skutočnosť, že si ho organizátori vybrali do súťaže.

O svojom najnovšom filme Štyri slnká autor hovorí: „Je to film o rodinných väzbách a o tom, akým spôsobom sa úlety rodičov premietajú do života ich detí. Každý z nás sa vyrovnáva s vlastnými chybami, s tým, ako si udržať manželstvo, vyjsť s vlastnými deťmi a nestratiť pred nimi tvár. A potom je tu tiež zobrazená možno nejaká vyššia moc, ktorá môže ale nemusí niekedy zasiahnuť...“

Opäť privádza na scénu rodinu z malého českého mesta a jej priateľov a opäť ich zachytáva v bezútešnej situácii. Takmer štyridsiatnik Fogi (Jaroslav Plesl) je síce milujúci otec, ale neschopný a nezodpovedný človek. Holduje alkoholu a fajčeniu marihuany, čomu sa nevyhýba ani počas pracovného času, a príde preto o prácu. Jeho manželka Jana (Anna Geislerová), pracuje na pošte, živí rodinu a stará sa o domácnosť a ich spoločnú malú dcérku i manželovho

Všetko sú to postavy i situácie uveriteľné, neraz možno aj s reálnymi predobrazmi. Na internete sa v tejto súvislosti hovorilo i o akejsi filmoterapii, lebo vraj režisér prežil tragédiu s jedným zo svojich piatich synov. Ale na rozdiel od prechádzajúcich Slámových filmov práve tento je, zdá sa, najproblematickejší. Diváka nedokáže vtiahnuť do deja, skôr ho necháva v úlohe pozorovateľa alebo ho irituje tou bezmocnosťou a neschopnosťou protagonistov niečo zmysluplné urobiť pre naplnenie svojich snov. Napríklad Fogi sa aj v štyridsiatke správa ako nezodpovedný puberťák, bez akýchkoľvek výčitiek svedomia voči rodine či priateľom a svojím egocentrickým sebaklamom až lezie divákovi na nervy.

Jedným z kľúčových miest filmu je scéna, keď Fogi ospravedlňuje Vénovo chodenie poza školu a holdovanie „tráve“ a triedny učiteľ mu pripomína, že skôr ako nad synom by sa mal zamyslieť sám nad sebou, lebo deti napodobňujú správanie sa rodičov. No a rodičia na to stále zabúdajú. Rovnako ako na poznanie, že vychováva sa príkladom, nie slovami. Na zaplakanie je Fogi, ale aj Jerry a jeho alkoholická matka, či Vénova biologická matka, ktorá kedysi syna opustila a Jana, ktorá ho opúšťa teraz.

Výborné herecké výkony, dobré filmárske remeslo, ale zdá sa, že najslabšou časťou je scenár. V sprievodnom texte hovoria distributéri o „ľahko humornej dráme o veciach prirodzených a nadprirodzených“. Lenže ťažko sa čo i len usmievať nad premárnenými až zbytočnými životmi. Všetky dejové línie vedú k bezútešnosti. Nuž a slová sú neraz zavádzajúce. Napríklad metafora o slnku v duši a svetle, ktoré by mal človek vyžarovať, alebo o zemi, s ktorou sme spojení nielen prácou v záhradke. Je život zázrak, ktorý ide ďalej, nech sa deje, čo sa deje? Štyri slnká možno vnímať ako akési varovanie. A ak zostanete do posledných titulkov na svojom mieste, možno si uvedomíte aj nádej z refrénu záverečnej pesničky: „Ja vím, někdy to nejde, ja vím, všechno to přejde.“