Kedysi sme o slávnych a ocenených dielach svetovej kinematografie mohli iba čítať, dnes ich vidíme neraz v predstihu alebo „za horúca“.  Napríklad americká rodinná dráma Deti moje prichádza do našich kín len niekoľko dní po získaní  dvoch Zlatých glóbusov (z piatich nominácií), ktoré naznačujú aj  možnosť nominácie na Oscara. Ide o Zlatý glóbus v kategórii Mužský herecký výkon pre  Georga Clooneyho ( jeho obsadenie do hlavnej úlohy si vraj vysnívala  autorka knižnej predlohy Kaui Hart Hemmings) a Zlatý glóbus za Najlepší film pre  režiséra Alexandra Paynea, ktorý sa podieľal i na scenári a produkcii.

Americký filmový režisér  a scenárista Alexander Payne (1961) pôvodne  študoval španielčinu a históriu na Stanfordskej univerzite a v roku 1990 absolvoval filmovú fakultu Kalifornskej univerzity v Los Angeles, kde bol jeho učiteľom aj známy český režisér Jiří Weiss. Kritiku i divákov zaujal už svojím celovečerným  režijným debutom – čiernou komédiou o otázke potratov Občianka Ruth (1996) , neskôr satirou o stredoškolských voľbách do študentskej rady Kto z koho (1999)  a najmä pôsobivým príbehom ovdovelého dôchodcu Schmidtov príbeh (2002) so skvelým Jackom Nicholsonom. Ale  za najvýraznejší úspech možno považovať jeho film Bokovka (2004) o „tragikomickom lúčení so slobodou s príchuťou vína“, za ktorý získal Oscara za najlepší adaptovaný scenár a Zlatý glóbus za najlepší film i scenár.  V roku 2006 sa  ako režisér podpísal pod jednu z poviedok vo filme  Paríž, milujem ťa a v tomto titule sa prezentoval i ako herec, ale  nasledujúce roky sa skôr venoval práci na televíznych projektoch. Film Deti moje (2011) je teda jeho viac ako vydareným návratom  ku kinofilmu po niekoľkoročnej prestávke.

Payne charakterizuje svoj najnovší opus slovami: „Je to príbeh muža, ktorý musí  čeliť hrôzostrašnej správe, príšerným ľuďom a tej najväčšej životnej voľbe. Navyše sa odohráva v nevšednom exotickom prostredí, ktoré tomu všetkému dodáva ďalší význam.“ Viac významovosť si uvedomuje i divák. V úvode hovorí právnik Matt King (skvelý George Clooney) o tom, ako sa mnohí nazdávajú, že žiť na Havaji je niečo ako byť zaživa v raji. Neuvedomujú si, že ani tu sa nikto nevyhne problémom či nešťastiu. Napríklad on sa ponoril  do práce a ani si nevšimol, ako sa mu rodina pomaly rozpadá. Keď jeho manželka Liz (Patricia Hastie) po nehode upadne do kómy musí, zrazu zvládať sám výchovu  dvoch dcér - predčasne vyspelej desaťročnej Scottie (Amara Miller) a sedemnásťročnej rebelujúcej Alexandry (Shailene Woodley). Verí, že všetko dobre dopadne, ale lekári ho varujú, že už nič nebude ako bolo predtým. Navyše  je zaskočený, keď sa od staršej dcéry dozvie, že  ho manželka podvádzala a chcela sa s ním rozviesť. Rozhodne sa nájsť jej záhadného milenca, i keď netuší, čo urobí, ak sa s ním stretne zoči-voči. Spolu s dcérami podnikne zložitú cestu za ním. Zároveň však ako zástupca zvereneckého fondu, rieši komplikované rozhodnutie o predaji pozemkov, ktoré sú dedičstvom ich početnej havajskej rodiny. Získali by milióny, ale ohrozili dedičstvo celej našej planéty...

George Clooney podáva jeden zo svojich životných výkonov. Jeho Matt je v podstate dobrý človek, vyznávajúci isté morálne zásady za každých okolností,  milujúci svoju rodinu, ale zaskočený životom. Čo všetko dokáže vyjadriť bez slov - pohľadom, takmer nebadateľným gestom, mimikou, či obyčajným prehltnutím. Ale i tou jednou slzou, keď sa prihovára manželke. Ťažko by vznikol film bez Clooneyho hereckého majstrovstva, ale dôstojnými partnermi sú  mu  aj ostatní hereckí predstavitelia. Stačí spomenúť scény s priateľom staršej dcéry Sidom (Nick Krause) alebo s neľútostným obchodníkom - bratrancom Hughom (Beau Bridges),  večne útočiacim  svokrom Scottom (Robert Forster). či  scénu o nutnosti odpustenia druhým i sebe s Juliou (Judy Greer).

Režisér Alexander Payne nič neponechal náhode. Je síce sám výborný scenárista, ale prizval si ďalších dvoch kolegov aby  sa nemrhalo slovami a vypovedal obraz. Nepodceňuje diváka, necháva ho domýšľať naznačené.  I keď v niektorých okamihoch a v emočne vypätých sekvenciách sa zdá, že ide až na hranicu istého citového vydierania. Vzápätí však pohladí dušu  celkom civilnou scénou, v ktorej otec s dcérami si pri televízore pokojne vychutnávajú zmrzlinu.

Línia  rozprávania o tom, že vždy striehne niekto, kto by chcel zbohatnúť na premene tichých  krásnych zákutí na rušné obchodne reťazce, hotely alebo golfové ihriská je nie tak  akcentovaná ako citové vzťahy otca a dcér, ale pretrvá v povedomí. Ten film je príbehom o vzťahoch a o rodine ktorá sa opäť zomkla, ale aj  o zodpovednosti za to, čo nám bolo zverené. Bez ohľadu na to, či ide o deti, pozemky, mravné hodnoty alebo celú túto planétu.

Deti moje (The Descendants), USA, 2011
Réžia: Alexander Payne
Scenár: Alexander  Payne, Nat Faxon, Jim Rash podľa knihy Kaui Hart Hemmings
Kamera: Phedon Papamichael
Strih: Kevin Tent
Hudba: Dondi Bastone
Architekt: Jane Ann Stewart
Výprava: Matt Callahan
Hrajú: George Clooney, Shailene Woodley, Amara Miller, Nick Krause, Patricia Hastie, Grace A.Cruz, Beau Bridges, Robert Forster, Judy Greer a ďalší
Foto: Bontonfilm