Všetko o ničom, nič o všetkom
V roku 2092 posledný smrteľný človek Nemo Nikto oslavuje 118 rokov. Navštívi ho novinár, aby s ním spravil interview. Lenže Nemove vedomie je plné rôznych zdanlivo nesúvisiacich obrazov, ktoré sú spomienkami nielen na prežitý život, ale i na životy, ktoré prežiť mohol a neprežil. Všetky sa pretínajú v jedinom traumatizujúcom bude z detstva.
Po novinke švédskeho filmára Lukasa Moodyssona Mamut uvádza Asociácia slovenských filmových klubov ďalší film kedysi slávneho tvorcu kvalitných nízkorozpočtových snímok, ktorý sa po rokoch odmlčania pokúša uspieť drahým multikoprodukčným veľkofilmom v anglickom jazyku. Kanadsko-belgicko-francúzsko-nemecká snímka Belgičana Jaca Van Dormaela Pán Nikto vyšla producentov na 60 miliónov dolárov, ale na benátskom filmovom festivale roku 2009 si vyslúžila len cenu Ossella za výpravu.
Do európskych kín sa film začal dostávať prevažne v druhej polovici lanského roka a vykázal tržby vo výške 3 milióny. Belgické, kanadské i francúzske médiá písali o komerčnej katastrofe. O to väčším prekvapením bola cena People's Choice Award na udeľovaní Európskych filmových cien za rok 2010, hlasovanie o ktorých sa končilo 31. októbra 2010, keď film uvádzali len v 13 zo 44 európskych krajín.
Roku 1991 získala Van Dormaelova debutová dráma Toto hrdina Zlatú palmu v Cannes a hneď štyri Európske filmové ceny. Jeho nasledujúci Ôsmy deň z roku 1996 si vyslúžil ocenenie v Cannes i nomináciu na Zlatý glóbus. Po trinástich rokoch mlčania, deviatich rokoch intenzívnej práce a 120 dňoch nakrúcania sa režisér predstavil v Benátkach s filmom v anglickom jazyku Pán Nikto a vyvolal podobné pocity ako Moodysson v Berlíne s Mamutom.
V oboch prípadoch ambície prerástli možnosti i talent tvorcov. Dormael si vybral hneď celú hrsť závažných atraktívnych tém ako otázka nesmrteľnosti, boj osudovej predurčenosti s náhodou, efekt motýlich krídel, ktoré mávnutím na jednom konci sveta vyvolajú búrku na druhom konci, dejá vu, sloboda rozhodovania a manipulácia či plynutie času, veľký tresk, teória strún a realita ako ilúzia vyvolaná ľudským vedomím. Pretože ich spracováva rôznymi spôsobmi, rôzne zdroje snímku označujú rozlične – ako sci-fi, psychologickú drámu, romancu, fantasy, metaforu... Ťažko možno určiť žáner filmu, obsah ktorého sa vzpiera stručnému opisu.
Scenárista a režisér zvolil medzinárodné obsadenie. Hlavnú rolu stvárnil Jared Leto, vo vedľajších účinkujú Diane Kruger, Sarah Polley, Rhys Ifans a ďalší. Herecké výkony však v tomto prípade nie sú podstatné a ani nedostali žiadny priestor. Dominantné sú hudobná a najmä obrazová stránka, bohato využívajúca výtvarnú štylizáciu, masky i digitálne efekty. Vrtuľníky „budujúce“ našu realitu na spôsob skladačky sú určite skvelé – a podobných nápadov je vo filme nadostač. Azda až priveľa.
Z počiatočného chaosu sa v desiatkach epizód síce na spôsob mozaiky postupne vynára zrozumiteľný príbeh i s pointou, ale je príliš jednoduchý – a efektný obraz ho potláča. Presne tak, ako digitálne čarovanie zatlačilo do úzadia človeka a v priehrštiach rôznorodých tém sa stratilo posolstvo.
Van Dormael rozpráva múdro, nápadito, zaujímavo, pekne, efektne a hlučne. Po 138 minútach odchádzame z filmu očarení, omráčení, ohlušení, no citovo nedotknutí a bez toho, že by sme vedeli, čo nám vlastne chcel povedať.
Pán Nikto (Kanada-Belgicko-Francúzsko-Nemecko 2010)
Mr. Nobody
138 minút
Scenár a réžia: Jaco Van Dormael. Kamera: Christophe Beaucarne. Hudba: Pierre van Dormael. Účinkujú: Jared Leto, Diane Kruger, Sarah Polley, Rhys Ifans, Juno Temple, Toby Regbo, Laurent Capelluto, Jaco van Dormael, Chiara Caselli a ďalší.
Premiéra 10. februára 2011
Foto: ASFK