Jeden z najprovokatívnejších a sexuálne najotvorenejších tvorcov, predstaviteľ tzv.extrémnej súčasnej francúzskej kinematografie. Takéto označenie získal režisér Gaspar Noé vďaka filmom ako napríklad Sám proti všetkým (1998), Zvrátený (2002) či najnovšie Vojdi do prázdna (2009). Posledný z titulov provokuje nielen obsahom, spôsobom snímania, ale i únavnou 162 minútovou dĺžkou. Napriek všetkým výhradám však na medzinárodných festivaloch boduje, zaujal vraj kritiku v Cannes i v Toronte a na Katalánskom MFF získal Osobitnú cenu poroty a Cenu za kameru.

Gaspar Noé sa narodil 27.decembra 1963 v Argentíne - v Buenos Aires. Vo Francúzsku sa presadil v druhej polovici osemdesiatych rokov ako tvorca hudobných videí, dokumentov, krátkych filmov a pôsobil i ako herec. Dnes je hosťujúcim profesorom filmu na európskej Graduate School v Saas-Fee vo Švajčiarsku. Pod film Vojdi do prázdna, ktorý prichádza v týchto dňoch do našich kín vďaka Asociácii slovenských filmových klubov, sa podpísal ako scenárista, režisér i jeden z trojice strihačov.

Mimochodom, i keď som si vopred prečítala, že Noé sa priznáva k inšpirácii dielami Stanleyho Kubricka a je typický striedaním rýchlych až iritujúcich scén s dlhými statickými zábermi, to, čo som videla vo filme Vojdi do prázdna, ma zaskočilo. V každom prípade tempo a blikajúca svetelná hra úvodných titulkov je síce pôsobivá, ale neverím, že ich niekto stihne prečítať a u niekoho by mohol možno vyvolať aj epileptický záchvat.

Na druhej strane ma nadchli obrazové vízie hrdinu po použití halucinogenných látok. Pripomínali pohľad do kaleidoskopu, ktorý nás dokázal očarovať v detstve pestrofarebnou kombináciou sklíčok. Vôbec, celý film je vlastne komponovaný ako svojský kaleidoskop, v ktorom sa prelínajú útržky spomienok, snov a reality.

Príbeh by sa dal zhrnúť do niekoľkých viet: Súrodenci Oskar a Linda sa majú veľmi radi. Sľúbia si, že budú vždy spolu a Oskar bude ochraňovať mladšiu sestru, nech sa stane čokoľvek. Lenže po autohavárii, pri ktorej zahynuli ich rodičia, deti oddelia a vyrastajú v náhradných domovoch. Až ako dospelí sa opäť stretnú v Tokiu, kam ich kedysi chceli vziať rodičia a dúfajú, že budú žiť opäť ako šťastná rodina. Oskara, ktorý sa živí ako dealer drog však zastrelí polícia. Aj ako duch chce ale zostať po boku sestry, z ktorej sa stala tanečnica pri tyči a striptérka...

Druhá časť príbehu i filmu sa hlási k inšpirácii Tibetskou knihou mŕtvych, ktorú hrdina čítal krátko pred smrťou. Jeho duša lieta a hľadá cestu k reinkarnácii. Z jeho pohľadu, z výšky, sledujeme veľkomesto, Lindu i Oskarovych priateľov a známych. Lenže práve to pozorovanie a opakovanie motívov začína byť únavné. Akoby režisér podcenil chápavosť diváka a niekoľkokrát mu zdôrazňuje, čo sa vlastne stalo a čo sa deje. Rovnako unavuje aj bazírovanie na detailoch najmä v sexuálnej sfére. Takže i keď sa v texte hovorí, že tam, kde sa dvaja milujú žiari z nich svetlo lásky, divák má pocit, že v tzv. hoteli Láska je svedkom iba tvrdého sexu a pornografického videa.
Jedna z kolegýň si po premietaní povzdychla, že i keď Noé nie je márny filmár, mnohé scény zobrazuje až priveľmi surovo. Nehovoriac o jednotlivých prvoplánových charakteroch surovo sa správajúcich ľudí. Hoci aj ústrednej svojskej dvojice. Sestra navrhuje Oskarovi, aby si našiel poriadnu prácu, on namieta, že nechce byť otrokom. Ľahšie je peniaze získať ako dealer drog, hoci riskuje, že sa z neho stáva narkoman. Linda aj v dospelosti zostáva akoby na mentálnej úrovni dieťaťa, ktoré chce, aby ho niekto ochraňoval a je hysterické, keď nedostane to, čo chce.

Noé sa pohráva s témou lásky, smrti a aj so slovami. Názvy jednotlivých klubov sú symbolické. Napríklad Linda tancuje v súkromnom klube Sex, peniaze ,moc. Oskar ide na svoju poslednú schôdzku do klubu Prázdno. Netuší, že práve tu urobí svoj prvý krok do skutočného prázdna – do smrti Alebo tu bude krok na ceste k inému poznaniu, ako tvrdí jeho priateľ Alex?

V každom prípade film Vojdi do prázdna je provokujúci kaleidoskop predovšetkým vizuálnych nápadov. Niektoré očaria, iné otrávia.

Vojdi do prázdna (Soudain le vide, Enter the Void) Francúzsko-Nemecko-Taliansko , 2009
Réžia: Gaspar Noé
Scenár: Gaspar Noé
Kamera: Benoit Debie
Strih: Gaspar Noé, Marc Boucrot, Jerôme Pesnel
Hudba: Thomas Bangalter
Hrajú: Nathaniel Brown, Paz de la Huerta, Cyril Roy, Emily Alyn, Jesse Huhn, Olly Alexander, Masato Tanno, Ed Spear, Sara Stockbridge, Sakiko Fukuhara, Nobu Imai, Yemi Takeuchi, Janice Sicotte-Beliveau, Simon Chamberland a ďalší.

Foto: ASFK