Táto otázka ma dokáže dokonale zaskočiť. Za štvrť storočia, čo chodím na benátsky festival, som sa naučil, že poroty sa neorientujú podľa rebríčkov, intenzity potlesku, sily emócií, no ani podľa prapodivných kľukatých zákonitostí festivalovej politiky. Nesedím v hlave tohtoročného predsedu jury Sama Mendesa, jeho ôsmich porotcov a porotkýň. Dnes, po odpremietaní posledného súťažného filmu, ktorým bola dráma Emira Kusturicu Na mliječnom putu, môžem len určiť, čo sa páčilo mne. Čo ma oslovilo, zaujalo, čo mnou zarezonovalo. Čomu dávam svoje vlastné imaginárne festivalové ceny.

Emir Kusturica, Andrej Končalovskij, François Ozon, Terrence Malick, Wim Wenders, Tom Ford, Pablo Larraín, Mel Gibson, Sergej Loznica, Ulrich Seidl… mená režisérov v programe 73. medzinárodného filmového festivalu, ktorý sa od roku 1932 koná v mondénnom letovisku Lido di Venezia sľubujú, že tohto roku nás čaká mimoriadne zaujímavý koniec leta. Ako každý rok, aj tentoraz vám Filmpress ponúkne autentické informácie, hodnotenia a dojmy z prvej ruky.

Týždeň po skončení 72. medzinárodného filmového festivalu v Benátkach nadišiel správny čas na celkom subjektívne vyzdvihnutie toho, čo utkvelo v pamäti, čo sa vyčlenilo z festivalovej šedi a stále žiari v mysli ako výnimočný zážitok - a čo sme v referátoch z benátskeho Lida obišli, zabudli, nevtesnali do textov. V prvom rade je to film, ktorý vlastne na programe festivalu nebol, nevyhľadali ho benátski skauti, nevybrali ho benátske festivalové komisie. Náš posledný film posledného festivalového dňa.

Počas tohtoročného 72. medzinárodného filmového festivalu v Benátkach nám viac ráz zišlo na rozum, že by stálo za to využiť zážitky a zostaviť veľkú príručku Ako trollovať na festivale s dvomi rovnako rozsiahlymi kapitolami: Ako trollovať, keď ste organizátor a Ako trollovať, keď ste divák. Súčasťou talianskej povahy je brať všetko s nadhľadom. Veď svet sa nezrúti. Táto črta prevláda aj nad usporiadateľskou zodpovednosťou. Berlinale je puntičkársky dokonalý chaos. Cannes je chaos s francúzskou nonšalanciou a eleganciou. Benátska Mostra je čistý výbušný taliansky zmätok. Plný kriku, hluku, veľkých gest, ale v podstate neškodný. Lev, ktorý reve, nehryzie.

Nalejme si čistého vína: publikum filmy benátskeho festivalu nezaujímajú. Na jednu z prvých projekcií krátkych snímok prehliadky Orizzonti v jednom z hlavných festivalových kín Casino sme prišli dvadsiati a do konca sme vydržali ôsmi. Na festivale, ktorý sa chce rovnať Cannes a Berlínu! Dnes, na predpremiére drámy Go With Me s Anthonym Hopkinsom, Juliou Stiles a Rayom Liottom nás bola sotva stovka. V kine s kapacitou viac než tisíc miest. Nehrozí, že by sme sa nedostali na ktorékoľvek predstavenie, sály sú poloprázdne. Aj ulice Lida, po iné roky hučiace životom do skorého rána, sú tiché a pusté, ako talianskymi developermi zdevastovaný a opustený hotel Des Bains, niekdajšia pýcha benátskeho Lida.

Po tom, ako na benátskom Lide davy dievčatiek vzrušene vítali Johnnyho Deppa, Shiu LaBeoufa a Eddieho Redmayna, po odovzdávaní cien za celoživotnú tvorbu Jonathanovi Demmemu i Bertrandovi Tavernierovi, po skončení medzinárodného filmového trhu, po stretnutiach s Alexandrom Sokurovom, Juliette Binoche, Tildou Swinton, Ralphom Fiennesom a ďalšími hviezdami sa 72. medzinárodný filmový festival v Benátkach upokojil a začal plynúť nerušeným tempom, pozostávajúcim z filmových predstavení a tlačových konferencií. A hoci pred sebou ešte máme štyri dni plné zaujímavých noviniek známych autorov, vzrušenie opadlo spolu s príchodom studeného frontu. Na benátske Lido svieti zubaté jesenné slnko: ešte štyri dni, ale ako keby už odznelo všetko napínavé, dôležité a pútavé. Ako keby nastal čas bilancovať.

„Spolu s duálnym rozdelením sveta sa vytratil aj filmový monopol alebo duopol – delenie na kinematografiu hollywoodsku, európsku a zvyšku sveta,“ povedal v úvodnom príhovore 72. medzinárodného filmového festivalu v Benátkach jeho riaditeľ Alberto Barbera a pokračoval: „dvadsiate storočie je za nami, otvárame nové sféry, s novými podmienkami, pravidlami a normami. Benátsky festival sa usiluje zachytiť tieto zmeny a dokumentovať ich. Po pol storočí dochádza aj ku generačnému zlomu na poli svetového filmu, keď starí známi majstri odchádzajú pre vysoký vek, stratu tvorivých schopností či finančné problémy a do popredia sa derú noví ambiciózni tvorcovia. Sme svedkami toho, ako hľadajú orientáciu, smer a priestor. Náš festival chce byť svedectvom o tejto zmeny a tohto hľadania.“