ISSN 1339-4762

2percenta

Reklamný prúžok

Benátky naživo 2

benlogo_3Ráčte vstúpiť! Neváhajte. U nás nájdete všetko:

hromady mŕtvol po Pinochetovom prevrate v Čile,

beznádej rumunských gastarbeiterov na talianskom vidieku,

trestancov, ktorých v čínskom koncentráku počas “kultúrnej revolúcie” hlad núti ku kanibalizmu,

talianskych gangstrov a zabijakov,

muža neschopného vyrovnať sa so smrťou milovanej ženy,

mladú Švédku, ktorú na celý život poznačili asociálni rodičia alkoholici

Len ráčte vstúpiť, neváhajte! Benátsky festival ponúka všetky farby beznádeje!

 

post_mortem_actor_alfredo_castro_e_antonia_zegers_-_film_scene_img_5104Čilská dráma Post Mortem scenáristu a režiséra Pabla Larraina sa odohráva roku 1973, počas Pinochetovho prevratu. Hrdinom je päťdesiatpäťročný čudák Mario, samotársky starý mládenec, zamestnaný ako zapisovateľ na patológii. Fantazíruje o príťažlivej susede - kabaretnej tanečnici, no jeho plaché pokusy o zblíženie prerušia krvavé udalosti. Patológia je preplnená telami zavraždených, susedinho otca a brata zatknú pučisti a Mario má zaznamenať nález z pitvy prezidenta Allendeho, ktorý na znieť “samovražda”, hoci ide o zrejmú popravu... Extrémne pochmúrne, znervózňujúce a zneisťujúce kino bez kladných hrdinov.

essential_killing_4Na poslednú chvíľu do súťaže zaradená dráma poľského režiséra Jerzyho Skolimowského Essential Kiling je o strachu, ktorý plodí násilie. Boja sa americkí vojaci v Afganistane. Boja sa Afgánci. Boja sa mučení zajatci aj ich mučitelia. Mohammeda, ktorý v strachu zastrelil amerických vojakov, pošlú na výsluch do Poľska. Počas prevozu sa pri autonehode dostane na slobodu, lenže v neznámej cudzej krajine. Je zima, Mohammed sa ocitne uprostred zasnežených hôr, aké nikdy nepoznal - a reaguje nemilosrdným zabíjaním v mene svojho prežitia. Veľmi pocitový, občas však i trochu ťarbavý film nesúdi, neprikláňa sa na žiadnu stranu - a je i silnou kritikou súčasného Poľska.

detective_dee_and_the_mystery_of_phantom_flame_3Z nepochopiteľných dôvodov sa v hlavnej benátskej súťaži ocitol aj film japonského režiséra Tsui Harka Di Rebjie zhi Tongtian diguno (Detective Dee and the Mystery of Phantom Flame). Čakali sme sudcu Ti, ako ho poznáme z románov Roberta van Gulika. Chyba. Hark pracoval s čínskymi legendami. Spojil snímky typu Tiger a drak s riadnou dávkou digitálneho čarovania i gýča a výsledkom je čosi medzi Jamesom Bondom, Indiana Jonesom, Matrixom a Avatarom. Zlepenec všemožných motívov bombastickým spôsobom rozpráva o rafinovanom sprisahaní, ktoré malo prekaziť korunováciu samozvanej, prvej a v čínskych dejinách jedinej cisárovnej. Bojuje sa tu, lieta, skáče po stonkách bambusov, čaruje, ľudia menia podoby a obete horia záhadným vnútorným ohňom, až kým neohrozený, neporaziteľný sudca Ti neprekazí zákerné úskoky odporných zloduchov. Kino aplaudovalo. Ja som potichu žasol.

Hai_paura_del_buio_Alexandra_Pirici1Pri odchode z predstavenia ma zaujal nezvyčajný dav, čakajúci pred vchodom na ďalší film. Nechal som sa zlákať a pozrel som si debut talianskeho režiséra so slávnym priezviskom Massima Coppolu, nazvaný Hai paura del buio (Bojím sa tmy). Vykľula sa z neho dráma o rumunskej dievčine Eve, ktorá z Bukurešti odcestuje na severotaliansky vidiek, aby našla mamu, ktorá pred deviatimi rokmi odišla za prácou - a hoci dcére posielala peniaze, nevrátila sa. Eva však skoro zisťuje, že Taliansko nie je zem zasľúbená, keď sa v chudobnej robotníckej talianskej rodine začne starať o umierajúcu babičku. Na druhej strane však spoznáva, že všade sa nájdu zlí i dobrí ľudia a že základné city sú univerzálne.

the_ditch_1Pondelok nebolo o nič veselší. Z predstavenia, označeného tajomne ako “film sorpresa” sa vykľula dráma Le fossé (The Ditch) čínskeho režiséra Wang Binga v hongkonsko-francúzsko-belgickej koprodukcii. O koncentračnom tábore kdesi uprostred púšte Gobi, kde príslušníci inteligencie, obvinení z “pravičiarstva” sú prevychovávaní na komunistický obraz - umieraním od hladu a zimy v dierach, vyhrabaných do púštnej hliny. “V rokoch 2005-07 som sa rozprával s mnohými z tých, čo prežili koncentračný tábor Jiabiangou. Ich zážitky, svedectvá a román Janga Tijanhuia Goodbye Jiabiangou ma inšpirovali k tomuto filmu,” povedal režisér. Aj ostrieľaní účastníci festivalov zatvárali oči pri drastických a najmä nechutných scénach (napr. pojedanie zvratkov, čerstvo vyvrátených umierajúcim väzňom). Film so silnou obrazovou stránkou a osobitou atmosférou však z umeleckého hľadiska nepriniesol nič, čo by sme už nevideli. Jeho silnou stránkou je evokácia beznádeje a utrpenia väzňov, no do určitej miery aj politický podtext. Podobné snímky sme videli o koncentrákoch nacistických, stalinských i gottwaldovských, ale o čínskych dosiaľ nie.

vallanzasca_-_gli_angeli_del_male_3Populárny taliansky herec a režisér Michele Placido nakrútil taliansku obdobu Kajínka, ale - ako je v slušných krajinách zvykom - bez zbytočného politizovania a manipulovania. Jeho film Vallanzasca - Gli angeli del male (Vallanzasca - anjeli zla) s Kimom Rossim Stuartom v titulnej role opisuje “kariéru” skutočného bankového lupiča z Milána, presláveného v 70. rokoch gentlemanským správaním, útekmi z väzenia a schopnosťou získať si médiá i verejnú mienku. Lenže zločin sa nedá robiť gentlemansky a po viacerých nehodách i zámerných vraždách Vallanzasca skončil so štyrmi doživotnými trestmi vo väzení. Skvele zahraný, pútavý a bizarný portrét netuctového zločinca sa nevymyká z prúdu podobných snímok (Roberto Succo, Verejný nepriateľ č. 1 a pod.) a nadväzuje na taliansku filmovú fascináciu postavami organizovaného zločinu.

Veľkou záhadou zostáva súťažný film amerického herca a príležitostne aj režiséra Vincenta Galla nazvaný Promises Written in Water (Sľuby písané vo vode), únavný, do značnej miery nezmyselný, sebestredný až narcisistický. Námet, scenár, réžia, strih, hudba i hlavná rola - Vincent Gallo. Čierno-biely záležitosť, ktorú nemožno nazvať ani experimentom, lebo jej chýba experimentátorstvo a hravosť. O mužovi, ktorý (s najväčšou pravdepodobnosťou) nevie stráviť smrť blízkej ženy. Alebo o čomkoľvek inom. Autor odmietol poskytnúť festivalu akékoľvek vyjadrenie, obsah, noticku, citát ba dokonca i obrázky. Zaujímavé: napriek tomu, že na záver publiku z plných pľúc kričalo odsudzujúce Búúú!, našlo sa veľa divákov, ktorí zaspali tak tuho, že ich nedokázal prebudiť ani krik...

Noomi_Rapace_plays_the_lead_character_Leena

Ak si niekto chcel napraviť chuť filmom zo sprievodnej prehliadky Settimana della critica a nechal sa zlákať celovečerným hraným režijným debutom bergmanovskej herečky a bývalej manželky režiséra Bille Augusta Pernilly August s názvom Svinalängorna (Beyond), mohol vidieť drámu o mladej žene, pre ktorú sa rozlúčka s matkou, umierajúcou na rakovinu pľúc, stane dôvodom k účtovaniu s neradostnou minulosťou. Zdá sa, že Švédi nakrúcajú filmy o nefunkčných asociálnych rodinách, alkoholikoch, narkomanoch, týraných ženách a zneužívaných deťoch aspoň s takou pasiou, ako Taliani filmy o mafiánoch. Poldruhahodiny zručne a sugestívne nafilmovaného trápenia do istej miery spríjemnila predstaviteľka hlavnej postavy Noomi Rapace, ktorú môžeme vidieť ako hackerku Lisbet Salander v kriminálnej trilógii Milenium (Muži, ktorí nenávidia ženy... atď). V kinosále sa jej dostalo nadšenejšieho privítania, ako elegantnej režisérke. "Keď mi producent povedal, že s filmom pôjdeme do Benátok, myslela som si, že sa zbláznil." priznala Pernilla August.

CirkusColumbia3Paradoxne jediný svetlý tón do ináč načisto depresívnej nálady vniesol film o začiatku vojny v Bosne a Hercegovine. Volá sa Cirkus Columbia a nakrútil ho Danis Tanović, tvorca Oscarom oceneného filmu Krajina nikoho. “Môj film,” povedal režisér, “sa odohráva po páde komunistického režimu v Juhoslávii. Boli to posledné dobré časy v mojej vlasti. Verili sme, že už bude len stále lepšie a lepšie. Boli sme veľmi naivní.” Miki Manojlović hrá päťdesiatnika Divka, ktorý z politických dôvodov opustil Bosnu, uchytil sa v Nemecku a teraz sa vracia do rodného mestečka aj s mladou atraktívnou snúbenicou. To, že v jeho dome žije manželka i s dospievajúcim synom, ktorých opustil, nie je prekážka - kamarát, ktorý je starostom mesta, ich nechá okamžite násilím vysťahovať na ulicu. Komunistická vláda síce padla, ale nahradili ich pravičiari. Rozumej: potomkov partizánov nahradili potomkovia fašistov - ustašovcov. A do pestrej, rozmanitej, no mierovo a bez problémov nažívajúcej spoločnosti noví vládcovia umelo vnášajú násilie a vojnu. Keď však dôjde k najhoršiemu a Divkovho syna zatknú ozbrojené jednotky srbských nacionalistov, Divko - sám nadšený a presvedčený srbský národovec - pochopí, čo je jeho povinnosť. Rozprávka? Podobná ako Krajina nikoho? Možno, ale ľudia predsa potrebujú rozprávky ako protiváhu ubíjajúcej reality. Také ovácie po skončení predstavenia ešte Benátky tohto roku nezažili!

Share/Save/Bookmark