ISSN 1339-4762

2percenta

Reklamný prúžok

O levoch a mačiatkach

logoPo tom, ako na benátskom Lide davy dievčatiek vzrušene vítali Johnnyho Deppa, Shiu LaBeoufa a Eddieho Redmayna, po odovzdávaní cien za celoživotnú tvorbu Jonathanovi Demmemu i Bertrandovi Tavernierovi, po skončení medzinárodného filmového trhu, po stretnutiach s Alexandrom Sokurovom, Juliette Binoche, Tildou Swinton, Ralphom Fiennesom a ďalšími hviezdami sa 72. medzinárodný filmový festival v Benátkach upokojil a začal plynúť nerušeným tempom, pozostávajúcim z filmových predstavení a tlačových konferencií. A hoci pred sebou ešte máme štyri dni plné zaujímavých noviniek známych autorov, vzrušenie opadlo spolu s príchodom studeného frontu. Na benátske Lido svieti zubaté jesenné slnko: ešte štyri dni, ale ako keby už odznelo všetko napínavé, dôležité a pútavé. Ako keby nastal čas bilancovať.

Black MassJohnny Depp sa do Benátok vrátil v prvej vyložene zápornej role – a v druhej úlohe inšpirovanej skutočnými udalosťami i osobami. Po najhoršom režisérovi všetkých čias Edovi Woodovi z rovnomenného filmu Tima Burtona teraz v dráme Scotta Coopera Black Mass hrá Jamesa “Whiteyho” Bulgera, brata vplyvného senátora Billyho (Benedict Cumberbatch), gangstra z Bostonu, ktorý síce naoko spolupracoval s FBI, ale v skutočnosti si tak len po tri desaťročia upevňoval moc, potláčal „konkurenciu“ a získaval beztrestnosť. Pre postavu gangstra nosil náročné maskovanie s plešinou a ľadovo modrými očami. „Ani Whiteyho však nechápem ako jednoznačne zápornú postavu,“ povedal nám Depp. „Iste, mal v sebe veľa zla a temna, násilie páchal vlastnými rukami, nemal problém zabíjať, ale na druhej strane bol hrdý írsky patriot, pomáhal susedom, ctil si starších a rodinné putá boli preňho posvätné.“ Na otázku, či preňho bolo ťažké presvedčivo stvárniť zlo, Depp odpovedal: „Už roky viem, že ho v sebe mám, ale naučil som sa s ním žiť a zvládam ho. Preto si myslím, že sa mi Bulgera podarilo zobraziť ako ľudskú bytosť.“ Snímku Black Mass uviedol festival mimo súťaž, takže o žiadnu z cien sa uchádzať nebude. Keby mohla, bola by jedným z horúcich kandidátov, prinajmenšom za herecký výkon v hlavnej mužskej role.

The Danish Girl - courtesy of Universal PicturesCenu za najlepší výkon v hlavnej ženskej role si z Benátok môže odniesť 33-ročný Američan Eddie Redmayne. Stvárnil hlavnú postavu v historickej dráme režiséra Toma Hoopera (Kráľova reč) Danish Girl. O ceste dánskeho maliara zo začiatku minulého storočia Einara Wegenera k uvedomeniu si vlastnej transsexuality a vyrovnávaní sa s ňou. Manželia – maliari Einara a Gerda Wegenerovci (Eddie Redmayne a Alicia Vikander) žili v Kodani spokojne, až kým si Einar pre pózovanie na manželkin dokončovaný obraz neobliekol ženské šaty a nezačal zisťovať, že je ženou uväznenou v mužskom tele. Nebolo to ľahké preňho, pre milujúcu manželku ani celú okolitú spoločnosť. „Môj film spája s Kráľovou rečou téma vnútorných prekážok, ktoré z nás robia takých akí sme a nie takých, akí by sme mohli byť,“ charakterizoval snímku režisér. Priznal v nej hrá viacero transgenderových hercov – mužov v ženských úlohách a žien v úlohách mužských. „Je šokujúce, ako málo sa naša spoločnosť zmenila od čias Lili pred sto rokmi,“ povedal Redmayne, ktorý vo filme hrá najmä v prestrojení za ženské Einarove JA, zvané Lili Elbe. „Bola to odvážna žena, zložitá, očarujúca, živelná. Veľmi som ju chcel pochopiť a ponoriť sa do jej vnútra, aby som dokázal vykresliť jej mnohostrannosť. A pri tom som pochopil, že napínavosť hereckého povolania spočíva v tom, čo sa cez stvárňované postavy dozviete sami o sebe.“

Man Down 1 courtesy of MPower Pictures„Vojnové filmy, aj tie z Afganistanu, sa odohrávajú kdesi ďaleko, v inom svete – a preto sú divákovi cudzie. Ja som sa rozhodol priniesť vojnu do Ameriky,“ povedal o svojej snímke Man Down režisér Dito Montiel. Shia LaBeouf hrá príslušníka námornej pechoty Gabriela Drummera, ktorý v zdevastovaných, vojnou zničených Spojených štátoch bojuje o svojho synčeka. Pôvodne ho nasadili do Afganistanu, ale keď jeho jednotka padla do pasce, všetko sa zmenilo. A tak teraz zanedbaný, zarastený a ufúľaný Drummer bojuje doma. Naozaj, alebo len vo svojej posttraumatickým syndrómom mučenej hlave? „Aký je v tom rozdiel? Ja hovorím, že môj film je postapokalyptická science fiction z USA blízkej budúcnosti,“ oponuje režisér. „New York, v ktorom som vyrastal, bol špinavé a nebezpečné miesto. Dnes je čistý, bezpečný, ale život sa v ňom zredukoval na sumy v bankách. Je to možno iná apokalypsa, ako sme čakali, ale o nič menej hrozná.“

A War 2Potlesku sa dočkal i ďalší film z Afganistanu – dánska súdna dráma Krigen Tobiasa Lindholma (Submarino, Únos, Hon). Obetavý a odvážna veliteľ dánskej jednotky v Afganistane sa so svojím oddielom dostane pod nepriateľskú paľbu. Požiada o leteckú podporu, ale rakety z lietadiel zrovnajú so zemou dom aj s civilnými obyvateľmi a veliteľ čelí obvineniu z vojnového zločinu. Trpká dráma o obetavosti, odvahe, priateľstve, pravde a spravodlivosti sa končí trpko ironickým happy endom. Je však oslobodzujúci verdikt, založený na falošnom svedectve skutočne cestou na slobodu? Film nastoľuje mnoho pálčivých otázok nielen spôsobe boja, do ktorého sa na afganskej strane zapájajú aj civilisti, ženy a deti, ale aj o zmysle a nechcených vedľajších dopadoch pôsobenia medzinárodných síl v Afganistane. Po Sokurovovej Francofonii štvrtou snímkou s vojenskou tematikou v hlavnom programe tohtoročného benátskeho festivalu je dráma L’esercito più piccolo del mondo – prvý celovečerný film vatikánskej produkcie na tomto festivale, ktorý rozpráva o nováčikoch pápežskej Švajčiarskej gardy, najmenšej a najbizarnejšej armády súčasnosti.

Anomalisa 1V utorok sa premiéra dočkal aj nový film kultového  filmára Charlieho Kaufmana (V koži Johna Malkovicha, Zlez zo stromu, Adaptácia, Večný svit nepoškvrnenej mysle) Anomalisa. Snímka, animovaná tradičnou technikou stop-motion, vznikla ako nezávislý projekt za peniaze, získané prostredníctvom Kickstartera v spolupráci s animátorom Duke Johnsonom. Banálny ľúbostný románik zo služobnej cesty sa zmenil na vtipnú a zábavnú existenciálnu drámu, ponor do vnútorného sveta súčasného štyridsiatnika, zmietaného krízou stredného veku. Odborník na telefónny marketing Michael Stone sa vyspí so zakríknutou Lisou Hesselmanovou. Búrlivo sa do nej zaľúbi, ale láska netrvá dlho. Filmoplýva mnohými surreálnymi nápadmi: všetky postavy okrem Lisy, aj detské, majú hlasy dospelých mužov. Všetky realistické, len ľahko štylizované bábky majú nezakryté kĺby, spoje a švy, takže sa môže stať, že pri prudkom pohybe „stratia tvár“. „Milujem obmedzenia a výzvy. Bez rizika zlyhania a nezdaru by ma filmovanie nebavilo. Čím väčšie obmedzenia, čím väčšia výzva pre tvorivosť a nápaditosť, tým je práca pre mňa zaujímavejšia,“ vyhlásil Kaufman. Scenár napísal pre divadelný projekt. Traja herci mali čítať text, sprevádzaný živou hudbou a viditeľnými tvorcami ruchov. Napokon však vznikol najneobyčajnejší animovaný film, aký sme videli. Prostý, realistický, presvedčivý, s decentným civilným humorom, nadhľadom a mnohorakými možnosťami interpretácie.

Rabin the Last Day 5 - Yitzhak RabinPopri Francofonii v hodnoteniach kritikov dominuje aj ďalšia filmová esej, dielo izraelského režiséra Amosa Gitaia, ktorý svoje nové práce uvádza v Benátkach pravidelne. Rabin, the Last Day je 153-minútová snímka, rekonštruujúca posledné chvíle izraelského premiéra Jitzaka Rabina 4. novembra 1995 i samotný atentát, pri ktorom ho zastrelil stúpenec ultrakonzervatívneho judaizmu a odporca úsilia o mierové riešenie palestínskej otázky. Autorská zmes hraných, inscenovaných, autentických i dokumentárnych záberov, výpovedí, analýz a rekonštrukcií, dovedna vytvára emocionálne silný obraz Izraela pred dvomi desaťročiami, ale aj dnes.  „Samého ma zaujímali okolnosti, ktoré viedli k Rabinovej smrti,“ povedal Gitai. „Sily a ľudia, zodpovední za Rabinovu smrť a za koniec nádeje na mier, sú dodnes aktívni. Niektorí dokonca vo vláde. Násilie, hromadiace sa a stupňujúce v židovských náboženských kruhoch – nebezpečná choroba izraelského sekulárneho štátu – vo mne vyvoláva pocit ohrozenia. Môže zničiť podstatu izraelskej demokracie. Som presvedčený, že Izrael má politické a nie náboženské korene.“

 

Share/Save/Bookmark