Ako filmový herec je Miroslav Krobot zvláštny úkaz. Absolvent brnenskej JAMU (nar. 1951 v Šumperku) je kultúrnej obci známy ako uznávaný a cenený divadelný režisér (Realistické divadlo, Národní divadlo). Od roku 1990 pôsobí ako pedagóg na katedre alternatívneho a bábkového divadla pražskej DAMU. V roku 1996 so svojimi žiakmi odišiel do Dejvického divadla a vybudovali tu nový súbor. Jeho členmi sú aj Ivan Trojan, Tatiana Vilhelmová a Jiří Macháček. Pre Dejvické divadlo napísal hru Sirup. Na domovskej scéne debutoval ako divadelný herec v inscenácii Petra Zelenku Příběhy obyčejného šílenství a za svoj výkon v roku 2001 získal Cenu Alfréda Radoka ako „Talent roku“. Rolu si zopakoval aj v rovnomennej filmovej adaptácii. Výsledkom bol Český lev 2005 za najlepšiu vedľajšiu mužskú rolu.

Postupne sa stal vyhľadávaným filmovým hercom (Účastníci zájezdu, Venkovský učitel, Tajnosti). V roku 2007 vybrali na festival v Cannes film maďarského režiséra Bélu Tarra Muž z Londýna, kde hral po boku populárnej britskej herečky Tildy Swinton. Účinkoval v dráme o Egonovi Bondym 3 sezóny v pekle i v Odcházení Václava Havla.

Vo februári mal na berlínskom filmovom festivale premiéru debut slovenskej scenáristky a režisérky Zuzany Liovej Dom, kde Miroslav Krobot presvedčivo stvárnil výraznú postavu prísneho, neústupného otca.

S hercom sme sa stretli nad Jadranským morom, na terase hotela Excelsior, teda na miestach, kde sa pred 79 rokmi konal prvý benátsky filmový festival. Hoci už v roku 2007 v Benátkach uviedli jeho film Venkovský učitel, Miroslav Krobot tam pricestoval až tohto roku, ako predstaviteľ titulnej postavy adaptácie kultového českého komiksu Alois Nebel. Film, zhotovený technikou rotoskopie, sa zakladá na hraných záberoch, dodatočne upravených do kreslenej podoby.

FILMPRESS: Väčšina ľudí vás pozná skôr z komických úloh, ale teraz hráte veľmi tragickú, smutnú postavu. Otca vo filme Dom ste stvárnili tak presvedčivo, akoby ste mu nielen rozumeli, ale aj stotožnili sa s ním – alebo s ním aspoň súcitili.

KROBOT: Priznávam sa, že som mu dobre rozumel. Aj preto, že mám tri deti a sám cítim rodičovské nutkanie ovplyvňovať ich, prerábať na svoj obraz. Rodič spravidla má pocit, že vie čo je správne, čo je pre jeho deti najlepšie. A z toho pramení aj smútok tej postavy: najlepšie úmysly vedú k hlúpym koncom.

FILMPRESS: Podobné patriarchálne, kruté, ale svojím spôsobom čisté typy otcov možno dnes nájsť vari len na vidieku. Mali ste osobnú skúsenosť s podobným typom človeka?

KROBOT: Celý môj starý otec! Bol to človek, ktorý žil podľa prísnych pravidiel a vyžadoval ich dodržiavanie aj od ostatných. Ale ja som ho aj napriek tej prísnosti, alebo možno práve pre ňu, mal veľmi rád. A keď sme nakrúcali Dom, často som si naňho spomenul.

FILMPRESS: V skutočnom živote máte dcéru Lenku – dokonca hráva v Dejvickom divadle, aj vo vašej réžii – a stretli ste sa spolu už aj ako herci. Aký dom jej staviate?

KROBOT: Nebol to síce akurát dom, ale vo chvíli, keď povedala, že chce žiť sama,  robili sme všetko pre to, aby sa tak čo najskôr stalo. (Smiech.) To nebolo proti nej, práve naopak. Takže k nejakej tej garsónke sme jej pomohli. Myslím si, že je to správne, ak sa deti rýchle osamostatnia, naučia stáť na vlastných nohách.

FILMPRESS: Ako filmový herec máte za sebou čo do počtu síce nie veľkú, zato výraznú sériu postáv vo filmoch režisérov ako Petr Zelenka, Jiří Vejdělek, Bohdan Sláma, Alice Nellis, Béla Tarr či dokonca Václav Havel. Aký typ režiséra máte ako herec najradšej?

KROBOT: Je to veľmi ťažké a nedá sa na to odpovedať jednoznačne. Najskôr treba režiséra spoznať, trošku ho dešifrovať, akým spôsobom pracuje, porozumieť mu a skúsiť naplniť jeho predstavy bez toho, že by som zľavil z toho, čo si o stvárňovanej postave myslím ja. Vlastne nemám žiadny presne vyhranený názor na obľúbený typ režiséra. A ani si nemyslím, že by bolo dobré mať ho.

FILMPRESS: Filmov, v ktorých ste účinkovali, nie je veľa, ale premietali ich festivaly v Cannes, Berlíne, Venkovského učitela a teraz Aloisa Nebela uviedol benátsky festival. Zdá sa, že máte šťastnú ruku. Podľa čoho si vyberáte z ponúknutých postáv?

KROBOT: Pracujem v divadle a učím aj na DAMU, preto sa usilujem všetko zladiť a som obmedzovaný časom. Veľmi rád robím s poslucháčmi FAMU, majú nové, zaujímavé nápady. Z ponúk na filmovanie, ktoré dostávam, si vyberiem jednu, nanajvýš dve do roka. Je to viac vec nutnosti, ako nejakého cieľavedomého výberu. Nie som herec, ktorý čaká pri telefóne a vyberá si.

FILMPRESS: Dom nakrútila podľa vlastného scenára debutujúca slovenská režisérka Zuzana Liová. Čo rozhodlo, že ste prijali rolu v jej filme?

KROBOT: Postava sa mi zapáčila už keď som čítal scenár, nadobudol som pocit, že to môže byť veľmi zaujímavé. A definitívne ma presvedčila Zuzana, keď sme sa spolu o filme a úlohe otca rozprávali. Aj tým, že bola otvorená, prístupná, ochotná o tej role diskutovať.

FILMPRESS: Dom mal svetovú premiéru na tohtoročnom filmovom festivale v Berlíne. Veľa nechýbalo a mohli sme vás vidieť aj v hlavnej role snímky maďarského režiséra Bélu Tarra Turínsky kôň, ktorá na tohtoročnom Berlinale získala Strieborného medveďa. Je pravda, že ste Turínskeho koňa aj začali nakrúcať?

KROBOT: Mal som hrať hlavnú rolu, dokonca ju hádam aj napísali priamo pre mňa. Štrnásť dní som v Budapešti cvičil jazdu s koňom, s jednou rukou chromou, ako má postava a režisér neustále striedal tie kone. Stále sme mu akosi nešli dohromady. Napokon kdesi v puste na juhu Maďarska našiel koňa, ktorý sa mu veľmi páči, ale zasa sme mu len nešli dohromady. Mám pocit, že sa rozhodoval medzi koňom a mnou. A vyhral ten kôň. Teraz o tom žartujem, ale veľa sme sa o tom rozprávali a prišli sme na to, že bude lepšie, ak tam hrať nebudem.

FILMPRESS: Videli ste už ten film?

KROBOT: Nie, nevidel, zatiaľ som sa k nemu nedostal.

FILMPRESS: Ste divadelný režisér. Ako taký musíte mať prirodzenú autoritu a celej práci na novej inscenácii dominovať. Ako filmový herec sa – naopak – musíte podriaďovať režisérovi. Nerobí vám to problémy?

KROBOT: Nie, vôbec nie. Nemám s tým problém, práve naopak – teší ma to. Som rád, že pre zmenu všetku tú zodpovednosť nesie niekto iný. Prirodzene, myslím to čiastočne zo žartu, ale pravdou je, že je príjemné, mať presne vymedzený priestor, svoje územie, na ktorom sa snažím urobiť maximum. Je to pre mňa niečo úplne nové a asi práve preto ma to tak baví. Že je to iný postoj, alebo iný stav. V Dejvickom divadle, kde režírujem, postupujeme krok za krokom, stupienok po stupienku, staviame na tom, čo sme dosiahli, kým vo filme je to zakaždým niečo úplne nové, iný štáb, iná téma, iný žáner...

FILMPRESS: Neláka vás filmová réžia?

KROBOT: Láka. Dokonca by to asi aj bolo možné, sú ľudia, ktorí mi dôverujú a dokázali by sme zohnať aj peniaze, ale ja, bohužiaľ, nemám čas na písanie scenára. Dúfam však, že sa raz k tomu dostanem.

FILMPRESS: Ako sa pozdávate sám sebe na filmovom plátne?

KROBOT: Je to trošku taká schizofrénia: ako na herca sa na seba pozerám pohľadom režiséra. Takže vidím najmä chyby, vravím si „tamto je zle, hento mohlo byť lepšie,“ uvedomujem si, že to čo som chcel, mi nevyšlo na sto percent, lenže v hotovom filme sa s tým už nedá nič robiť.

FILMPRESS: Doplňujúca otázka: ako sa pozdávate sám sebe na filmovom plátne ako kreslený hrdina?

KROBOT: Veľmi ma to teší. Byť kreslenou postavou je veľmi príjemné a zaujímavé. Vrchol herectva! (Smiech.)

FILMPRESS: Líšilo sa filmovanie Aloisa Nebela od nakrúcania iných filmov?

KROBOT: Ak mám byť konkrétny, líšilo sa v dvoch základných veciach. Mali sme zvýraznené líčenie, vrásky, aby mimika bola výraznejšia a kresliari mohli obraz ďalej spracovať. A potom, pri nakrúcaní napríklad režisér povedal „Teraz si predstavte, že za vami je lokomotíva!“ a ona tam, samozrejme, nebola, lebo ju do záberu iba dodatočne dokreslili.

FILMPRESS: Máte ako herec trému? Ak áno – ako ju prekonávate?

KROBOT: Spočiatku som mal strašnú trému. Potom som si osvojil taký zvláštny spôsob ako keby odstupu či koncentrácie... neviem, ako to presne nazvať. Človek to celé skrátka prestane brať tak strašne vážne a v rámci uvoľnenia a slobody, ktorú tým získa, sa dokáže trémy zbaviť.

FILMPRESS: Čomu by ste sa venovali, ak by ste nemohli režírovať ani hrať?

KROBOT: Pochádzam z vidieka, a tak si dokážem sám seba predstaviť v akomkoľvek normálnom zamestnaní. A po práci by som normálne chodil na pivo. No aj tak si myslím, že by som robil v nejakom ochotníckom divadle, alebo hral v kapele.

FILMPRESS: Podľa čoho poznáte dobrého herca?

KROBOT: Musí ma zaujať ako človek, osoba, osobnosť. Nesmie sa spoľahnúť, že stačí, ak iba je. Musí o postave premýšľať, pripravovať sa ňu, neuspokojiť sa s s prvým dobrým záberom... je v tom veľa vecí, ktoré nedokážem celkom dobre formulovať do slov.

FILMPRESS: Učíte na DAMU. Čím podľa vás môže pedagóg ovplyvniť mladého umelca, herca?

KROBOT: Keď začínam s hercami v mojom ročníku, usilujem sa, aby z toho mali predovšetkým radosť. Aby uverili tomu, že na to majú, aby sa tešili z hrania, zo spoznávania a objavovania svojich možností. To je podľa mňa základný predpoklad pre to, aby sa herec vo svojom povolaní cítil dobre, slobodne, aby ho vôbec mohol vykonávať. Až potom prichádza všetko to ostatné – zadania, úlohy, roly, vzťahy a charaktery – ale základom je, aby cítil, že je schopný to robiť, že má tú moc.

FILMPRESS: Otec z filmu Dom má všetko jasné a jednoznačne dané, kým výpravca Nebel z nového filmu je mäkký, citlivý a zmätený. Čo vy? Ste cieľavedomý človek, ktorý si najskôr presne formuluje ciele, ktoré chce dosiahnuť, a potom za nimi kráča bez ohľadu na prekážky?

FILMPRESS: To vôbec nie. No ak už tú prácu zoberiem, tak sa zatnem. Dlho váham, kým sa rozhodnem, ale potom som celkom tvrdohlavý.

FILMPRESS: Robíte si plány do budúcnosti? Ak áno – aké?

KROBOT: Nemám teraz veľa plánov. Nakrúcam práve film Okresní přebor, kde zasa hrám krásnu rolu takého magora, akí sú mi blízki, ktorý má tak veľmi rád futbal, až na to umrie. Veľmi pekný scenár. A v divadle bude u nás skúšať Michal Vajdička Čechovovu Čajku, v ktorej mám hrať, na čo sa veľmi teším.

Foto: Continental film, ČT