ISSN 1339-4762

2percenta

Reklamný prúžok

HERCOVA MISIA

vizual_AFF2010_resizeNa 18. Art Film Feste udelia tri ocenenia Hercova misia za výnimočný umelecký prínos, a to českému hercovi Josefovi Abrhámovi, slovenskému hercovi Milanovi Kňažkovi a francúzskemu hercovi Gérardovi Depardieuovi.



JOSEF ABRHÁM

Josef_Abrhm_resizePrvým držiteľom ocenenia Hercova misia bude český herec Josef Abrhám, ktorý si ho prevezme v sobotu, 19.júna 2010.

Aj keď sa Josef Abrhám (1939) narodil v Zlíne, považuje sa za polovičného Slováka, keďže je jediným potomkom slovenského dramatika a evanjelického farára Jozefa Hollého, autora divadelných hier Kubo a Geľo Sebechlebský. Spočiatku to vyzeralo, že sa k herectvu nedostane. Keď sa po maturite nedostal na štúdiá, začal totiž pracovať v tehelni svojho starého otca ako robotník. Až neskôr ho prijali na Vysokú školu múzických umení v Bratislave, odkiaľ po dvoch rokoch prestúpil na DAMU do Prahy. V roku 1965 sa stal jedným zo zakladajúcich členov nového pražského divadla – Činoherního klubu, v ktorom pôsobil až do roku 1992. Dva roky ešte hrával v Národním divadle v Prahe, potom odišiel z divadla natrvalo.

Pred filmovou kamerou sa po prvý raz objavil ešte počas štúdia, šlo o absolventský film Věry Chytilovej Strop (1961). Už ako mladý herec preukázal, že vie presvedčivo stvárniť rozporuplné a výrazovo náročné postavy. Zaujímavú príležitosť dostal vo filme Křik Jaromila Jireša, ktorý získal na festivale v Cannes v roku 1964 zvláštne uznanie. Neskôr hral v mnohých významných filmoch, napríklad Každý den odvahu (r. E. Schorm, 1964), Dita Saxová (r. A. Moskalyk, 1967), Pension pro svobodné pány (r. J. Krejčík, 1970), Holka na zabití (r. J. Herz, 1975) alebo Konec starých časů (r. J. Menzel, 1989).

Jeho komediálny talent objavila autorská dvojica Smoljak – Svěrák v komédii Marečku, podejte mi pero! (1976). Nasledovalo niekoľko rovnako úspešných komédií ako Kulový blesk (1978) a Vrchní prchni! (1980). Hral asi v 150 ďalších tituloch. Úspech dosiahol aj na televíznej obrazovke. Najznámejšou jeho úlohou je postava doktora Blažeja v seriáli Nemocnice na okraji města (r. Jaroslav Dudek, 1977). V roku 1993 dostal Českého leva za svoj výkon v hudobnom filme Šakalí léta (r. J. Hřebejk).


MILAN KŇAŽKO

Milan_Kako_resizeNa 18. Art Film Fest zavíta predstaviteľ romantických milovníkov i drsných záporákov, slovenský filmový a divadelný herec Milan Kňažko, aby si v stredu, 23.júna prevzal prestížne ocenenie Hercova misia.

Milan Kňažko (1945) hrávať začal už počas štúdia na strednej škole, ale pred prijatím na herectvo na Vysokej škole múzických umení si ešte vyskúšal prácu kulisára a baníka. Po štyroch rokoch štúdia získal štipendium na Medzinárodnej divadelnej akadémii vo francúzskom meste Nancy. Po návrate na Slovensko pôsobil v bratislavskom Divadle na Korze, na Novej scéne a od roku 1985 v Slovenskom národnom divadle, kde hral až do roku 1990. Popri divadle sa často objavoval aj na filmovom plátne. Po prvý raz to bolo v roku 1965 v dramatickom príbehu z nápravného zariadenia pre mladistvých Šerif za mrežami (r. D. Plichta). Výrazné úlohy vytvoril vo filmoch Nevesta hôľ (r. M. Ťapák, 1971), Zánik samoty Berhof (r. J. Svoboda, 1983), Dobří holubi se vracejí (r. D. Klein, 1988) alebo Papilio (r. J. Svoboda, 1986), ktorý si sám vybral pre uvedenie na Art Film Feste.

Okrem hrania sa po roku 1989 venoval aj politike. Ako jediný v ČSSR pred revolúciou vrátil titul zaslúžilého umelca pre nesúhlas s politikou vtedajšieho režimu a v novembri 1989 vstúpil do politického diania. Patrí k spoluzakladateľom Verejnosti proti násiliu. Prvý ponovembrový prezident Václav Havel si ho vybral ako poradcu. Neskôr bol ministrom zahraničných vecí SR a ministrom kultúry.

Na konci 90. rokov sa začal vracať k herectvu, najskôr divadelnému. V inscenácii Kumšt si zahral s Milanom Lasicom a Mariánom Labudom a v pražskom divadle Ungelt stvárnil postavu španielskeho maliara Pabla Picassa pod režijným vedením Jiřího Svobodu, s ktorým nakrútil svoje najlepšie filmy. Stal sa tiež generálnym riaditeľom televízie JOJ. Zatiaľ posledný celovečerný film, ktorý nakrútil, bol thriler Normal režiséra Júliusa Ševčíka z roku 2009.

GÉRARD DEPARDIEU

Grard_Depardieu_resizePatrí medzi najuznávanejšie herecké osobnosti Európy. Francúzska filmová hviezda prijala pozvanie a na 18. Art Film Feste si osobne prevezme ocenenie Hercova misia.

Gérard Depardieu (1948) vie rovnako dobre zahrať psychologicky náročné i komické postavy, ľudí z okraja spoločnosti i romantických milovníkov. Inšpiráciou pre jeho všestranný herecký prejav bolo určite aj jeho detstvo. Už odmalička mával problémy so zákonom, vo veku dvanásť rokov napokon utiekol z domova a stopom prešiel celú Európu. K hraniu sa dostal vďaka priateľovi, ktorý v Paríži študoval herectvo. Začínal v populárnom divadle Cafe de la Gare, kde pôsobili aj Patrick Dewaere a Miou-Miou. Spočiatku stvárňoval úlohy problematických mladíkov, ale rýchlo sa ukázala jeho výrazová tvárnosť. Po niekoľkých menších úlohách ho v roku 1974 obsadil Bertrand Blier do odvážnej komédie Buzíci. Presvedčivým stvárnením bizarného čudáka a flákača na seba Depardieu výrazne upozornil a prakticky naštartoval svoju filmovú kariéru.

Stvárnil mnoho zaujímavých postáv a spolupracoval s mnohými významnými režisérmi. Získal dvoch Cézarov pre najlepšieho herca. Prvého má z roku 1980 za nenapraviteľného sukničkára Bernarda vo filme Posledné metro (r. Francois Truffaut), kde si zahral s Catherine Deneuve. Druhého obdržal za postavu Cyrana z Bergeracu (1990) z rovnomennej snímky Jeana-Paula Rappeneaua, ktorá predstavuje obrovský úspech v jeho kariére. Film mal veľký ohlas u divákov i kritiky a Depardieu za neho získal nomináciu na Oscara, cenu pre najlepšieho herca na festivale v Cannes a množstvo ďalších medzinárodných ocenení. Výkon v romantickej komédii Zelená karta (r. Peter Weir, 1991), kde sa stretol s Andie McDowell, mu zasa priniesol Zlatý glóbus. V roku 1996 bol vyznamenaný najvyšším francúzskym titulom Rytier Rádu Čestnej légie.

Zahral si napríklad vo filme Bernarda Bertolucciho 20. storočie (1976), Marguerite Duras Baxter, Vera Baxter (1977) Francoisa Truffauta Žena odvedľa (1981), Andrzeja Wajdu Danton (1983), Alaina Corneaua Všetky rána sveta (1991), Ridleyho Scotta 1492: Dobytie raja (1992). Detské publikum ho pozná najmä vďaka postave prerastného Obelixa z obľúbenej komiksovej série o Asterixovi a Obelixovi. Celkovo si zahral vo vyše dvesto filmoch. Príležitostne sa venuje réžii. V roku 1984 debutoval komédiou Tartuffe a naposledy pôsobil ako herec a režisér v poviedkovom filme Paríž, milujem ťa (2006).

Gérard Depardieu je známy aj ako vážený vinár. Je spolumajiteľom renomovaného francúzskeho vinárstva v Condrieu a okrem Francúzska vlastní vinice v Španielsku, Alžírsku, Argentíne, Maroku a v Spojených štátoch.

Share/Save/Bookmark