V pivnici (Im Keller)

Pivnica2 resizeKontroverzný, tabu búrajúci nonkomformista, Ulrich Seidl, prichádza po úspešnej festivalovej šnúre do kín so svojim najnovším dokumentárnym filmom V pivnici. Svojim spôsobom ide o akési tematické vyvrcholenie jeho tvorby, keďže temné zákutia Rakúska skúmal v každom svojom filme, avšak vždy len v metaforickom slova zmysle. Tentoraz však divákov zavedie do skutočných rakúskych pivníc, ktoré môžeme označiť za akési podvedomie tohto národa.

Za posledných desať rokov sa v Rakúsku prevalilo viacero príšerných príbehov žien a detí, ktoré boli roky väznené a znásilňované v pivniciach. Ich majitelia sa skrývali za fasádou „normálnej“ a „slušnej“ rodiny a pred svojim okolím Pivnica3 resizeukazovali inú tvár. Niečo podobné môžeme vnímať aj vo filme V pivnici, samozrejme, v menej extrémnej verzii. Seidl sa tu zaujíma primárne o tajný život a obsesie vybraných Rakúšanov, na základe čoho analyzuje pokrytectvo spoločnosti. Pivnice sú v tomto filme akousi metaforou psychického uzavretia sa pred okolitým svetom, kde sa ľudia uzatvárajú pred spoločnosťou a uspokojujú svoje časté podivné chúťky. Na pomerne „čerstvých ranách“ rakúskej spoločnosti však Seidl neexploatuje a pristupuje k nim odosobnene a s jemnou iróniou. K témam prehnanej lásky k zvieratám (Zvieracia láska), sebadeštruktívneho spôsobu života (Modelky) asi tak si môže pripísať aj strach z islamskej apokalypsy, očarenie nacizmom a ďalšie kontroverzné témy objavujúce sa v jeho najnovšom filme.

Pivnica4 resizeV Seidlovej filmovej eseji máme možnosť vidieť staršiu ženu ako čičíka bábiku, sadomasochistické vzťahy plné trýznenia a ponižovania, zberateľa nacistických relikvií, muža s neobvykle silnou ejakuláciou, či islam nenávidiacich streleckých tréneroch, ale aj milovníkov dychovky či fitnes. Poväčšine všetko, čo býva pred okolitou spoločnosťou skrývané a maskované, ale aj všeobecne obľúbené koníčky.

Za najzaujímavejší však môžeme považovať výber nehercov. Pivnica5 resizeTí totižto okrem podivnosti oplývajú aj značnou dávkou exhibicionizmu. Svoje chúťky síce praktizujú v temnom prítmí pivníc, ale paradoxne o nich veselo hovoria na kameru a nechávajú sa nakrúcať pri mimoriadne intímnych úkonoch. Tento paradox je však príznačný pre celú „informačnú éru“, v ktorej žijeme, poznačenú silným vplyvom masmédií. Naša sebaprezentácia v realite je často protikladná voči tomu, čo sme schopní vyprodukovať, napríklad na sociálnych sieťach. Nečudo, že postmoderný človek býva obvykle označovaný za schizofrenika.

Pivnica resizeSeidl zostal svojský aj po formálnej stránke. Rozprávanie je typicky mozaikovité, to znamená sledujeme rôznorodé scénky ľudí praktizujúcich svoje hobby v pivniciach, pričom ich kontroverznosť sa postupne zvyšuje. Viaceré z postáv, ktoré spočiatku vyzerajú pomerne všedne, začnú pri vstupe do pivnice odhaľovať svoje pravé „tváre“, čím môžeme hovoriť o akejsi gradácií, či prepadávaní sa hlbšie a hlbšie z vedomia do podvedomia. Seidl sa tu však spolieha aj na pestrosť, kde rôzne podivné indivídua dopĺňa všednými vecami, ako pivničná práčovňa, fitnes, poľovnícka zbierka a podobne. Skrátka, nie každý Rakúšan je nenormálny.

Z hľadiska štýlu využíva preňho typické centrálne kompozície, ktoré sa tiahnu jeho dokumentárnou i hranou tvorbou. Precízna kompozícia mizanscény má spolu so stoickým pozeraním sa postáv do kamery obvykle za účel Pivnica6 resizezobrazované ironizovať a sebareflexívne „pomrkávať“ na diváka a zároveň upozorňovať na prostredie obklopujúce postavy. Navyše ironicky dopĺňa ten naoko dokonalý svet rakúskej spoločnosti. Očividné vedenie nehercov, ktorí neprirodzene hľadia do kamery pre zmenu „búra všetky steny“ a upozorňuje na vykonštruovanosť dokumentárneho filmu ako takého.

Ulrich Seidl vo svojom najnovšom filme tne do živého a ironicky, vtipne a analyticky sa vŕta v kolektívnom nevedomí Rakúska, jeho obyvateľov a pivníc, z ktorých vyplývajú na povrch zaujímavé veci. Vytvoril tak možno na prvý pohľad jednoduché, ale pritom k mnohým zamysleniam sa vyzývajúce dielo.

Vpivnici7 resizeV Pivnici (Im Keller), Rakúsko, 2014
Dĺžka: 81 minút
Réžia: Ulrich Seidl
Scenár: Veronika Franz, Ulrich Seidl
Kamera: Martin Gschlacht
Strih: Christoph Brunner
Hrajú: Fritz Lang, Alfreda Klebinger, Manfred Ellinger, Inge Ellinger, Josef Ochs, Alessa Duchek, Gerald Duchek, Cora Kitty, Peter Vokurek, Walter Holzer a ďalší.
Distribúcia: Film Europe
Premiéra v SR: 31. marca 2016
Foto: Film Europe

Vyhľadaj

2percenta

220x220stavoing

Táto webová lokalita používa súbory cookie pre lepšie používateľské prostredie. Ochrana osobných údajov tým nie je dotknutá.