ISSN 1339-4762

2percenta

Reklamný prúžok

Hercova misia pre Juraja Kukuru a Zlatá kamera pre Jána Ďuriša

Art Film Fest logoJeden z najvýraznejších slovenských hercov, ktorý rovnako ako doma prerazil aj v zahraničí,  Juraj Kukura a dvorný kameraman Juraja Jakubiska Ján Ďuriš si osobne prevezmú ocenenia 23. ročníka Art Film Festu, ktorý sa uskutoční od 19. do 26. júna 2015 v Trenčianskych Tepliciach a Trenčíne. Najväčší filmový festival na Slovensku už tradične udeľuje ceny Hercova misia a Zlatá kamera významným osobnostiam domácej aj zahraničnej kinematografie.

Juraj Kukura resizeNovým laureátom Hercovej misie sa tento rok stane Juraj Kukura, ktorý na záver Art Film Festu vlastnoručne pripevní mosadznú tabuľku so svojim menom vo Festivalovom parku v Trenčianskych Tepliciach. Jeho meno sa pridá k svetovým legendám ako Ben Kingsley, Gérard Depardieu, Franco Nero či Jeremy Irons aj k domácim kolegom ako Martin Huba, Zuzana Kronerová či Marián Labuda. „Juraj Kukura je herec európskeho rozmeru. Je jedným z mála slovenských hercov, ktorý sa v takom širokom rozsahu dokázal presadiť aj v zahraničí – rovnako pred filmovou kamerou i na divadelných scénach,“ povedal riaditeľ Art Film Festu Peter Nágel. „Ak herec bravúrne zvládne nielen postavu seladóna Lenského vo filme Trhák a k tomu neopakovateľným spôsobom zaspieva pieseň Nech brouka žít, ale zvládne aj psychologicky, fyzicky, ľudsky  a herecky nesmierne náročnú postavu Ondreja Barana vo filme Stíny horkého léta režiséra Františka Vláčila, potom mu cena Hercova misia patrí právom. Nehovoriac o desiatkach ďalších skvelých postáv,“ odôvodnil viceprezident Art Film Festu a riaditeľ Hercovej misie a Zlatej kamery Peter Hledík.

Juraj Kukura má za sebou vyše štyri desaťročia na filmovom i televíznom plátne ako aj na divadelných doskách. Spolupracoval s najvýznamnejšími slovenskými, českými aj nemeckými tvorcami 20. storočia. Hereckú kariéru odštartoval v roku 1966, ešte pred 20. narodeninami, keď ho režisér Ivan Balaďa obsadil do jednej z hlavných úloh vo filmovom spracovaní románu Margity Figuli Tri gaštanové kone. Už v roku 1970 nakrútil film s medzinárodným obsadením Eden a potom... pod taktovkou legendy francúzskeho filmu, režiséra Alaina Robbe-Grilleta. V roku 1977 získala hlavnú cenu - Striebornú nymfu na Medzinárodnom televíznom festivale v Monte Carle televízna inscenácia Miloslava Luthera Mário a kúzelník (1976) podľa poviedky Thomasa Manna, v ktorej Juraj Kukura stvárnil titulnú postavu. O rok neskôr si zas Veľkú cenu z festivalu v Karlových Varoch odniesol film Františka Vláčila Stíny horkého leta, v ktorom si tiež zahral hlavnú postavu. V československej kinematografii sa zaskvel aj vo filmoch Zbehovia a pútnici Juraja Jakubiska (1968), Koncert pre pozostalých Dušana Trančíka (1976) či Božská Ema Jiřího Krejčíka (1979) a v množstve televíznych inscenácií. Už v roku 1978 a potom aj v rokoch 1980 a 1983 zvíťazil v ankete časopisu Film a divadlo o najpopulárnejšieho slovenského herca. Neprehliadol ho ani Peter Zadek, jedna z najväčších legiend nemeckého filmu a divadla. V roku 1983 ho obsadil do svojho slávneho filmu Divoké päťdesiate. Ich spolupráca potom pokračovala na významných nemeckých divadelných scénach.

V roku 1984, počas nakrúcania slávneho seriálu Via Mala v zahraničí, ho komunistický režim vyhlásil za emigranta, odsúdil na 3,5 rokov väzenia a bol mu zabavený majetok. Do vlasti sa nevrátil, bol angažovaný v mníchovskom Kammerspiele, a neskôr sa presadil v divadelných domoch v Bonne, Hamburgu aj v Bazileji. V Nemecku zažiaril aj vo filme a televízii, účinkoval v známych seriáloch ako Miesto činu, Via Mala, Hotel Raj či Helicops. V roku 1989 nakrútil šesťdielny anglický televízny film Traffik, ktorý dostal štyri ceny britskej akadémie, medzinárodnú cenu EMMY a stal sa predlohou pre slávny film Stevena Soderbergha.

Prvú filmovú rolu v Československu po páde komunizmu mu ponúkol režisér Juraj Jakubisko vo filme Lepšie byť bohatý a zdravý ako chudobný a chorý (1992). Za televízny film Voľnomyšlienkár (2001) mu bola na Artfilme v Trenčianskych Tepliciach udelená cena Igric. Medzi jeho posledné filmy patrí koprodukčný Posledný vlak (2007) a Máj (2008) F. A. Brabca podľa K. H. Máchu. Posledné televízne projekty Juraja Kukuru zahŕňa film Zrozen bez porodu (2009) Filipa Renča, za ktorý získal nomináciu na cenu za najlepší mužský herecký výkon na MTF Monte Carlo 2011. Na konte má účinkovanie vo vyše 30 celovečerných filmoch, 130 televíznych seriáloch a inscenáciách a v 40 televíznych seriáloch. Od roku 2002 je riaditeľom bratislavského Divadla Aréna, kde hrá vo viacerých úspešných inscenáciách.

Jan Duris resizeZlatú kameru na 23. Art Film Feste získa Ján Ďuriš, kameraman a vedúci Ateliéru kameramanskej tvorby na VŠMU, ktorého meno sa zaradí do plejády ocenených velikánov európskeho filmu ako Emir Kusturica, Ulrich Seidl, Roman Polanski, Andrzej Wajda či domácich filmárov ako Juraj Herz a Dušan Hanák. „Samozrejme, že o kameramanovi filmov, ktoré patria medzi to najlepšie, čo u nás bolo nakrútené, by sa dalo napísať niekoľko strán,“ povedal o novom laureátovi Zlatej kamery Jánovi Ďurišovi Peter Hledík. „Ale ak by som mal pomenovať to podstatné prečo je výnimočný, potom je to jedna veta: je precízny, profesionálny, niekedy až prehnane náročný na seba, ale nebráni mu to v tom, že jeho kamera je plná fantázie, rozmachu, výtvarnosti, je stále hľadajúca a odhaľujúca život, jeho drsnú pravdu i skrytú krásu,“ pokračoval.

Ján Ďuriš si prácu kameramana a štúdium na pražskej FAMU vysníval už keď chodil do 9. triedy na základnej škole. Na štúdiá nastúpil v 70-tych rokoch, v ročníku mal neskôr známych filmových režisérov ako Agnieszku Holland, tzv. pražskú školu juhoslovanských režisérov, Dušana Trančíka, Fera Feniča a aj Petra Hledíka. V hranej tvorbe debutoval v roku 1979 filmom Jána Zemana Hra na telo. Jeho najzaujímavejšie projekty vzišli z takmer tri desaťročia trvajúcej spolupráce s režisérom Jurajom Jakubiskom, s ktorým nakrútil až päť filmov. Za film Nejasná správa o konci sveta získal na Medzinárodnom filmovom festivale v Montreale v roku 1997 Cenu za kameru a nomináciu na Českého leva. Tá sa mu ušla aj za kameru vo veľkofilme Bathory. Svoj obrazový rukopis vložil aj do Jakubiskových filmov Post coitum (2004) či Pehavý Max a strašidlá (1987). Ako kameraman figuruje aj v pripravovanej Slovanskej Epopeji. Vizuálnu obrazotvornosť úspešne prejavil aj vo filmoch českého režiséra Jiřího Chlumského Nedodržaný sľub (2009) a naposledy vo filme 7 dní hříchu (2012), za ktorý ho českí akademici nominovali na Českého leva.  V roku 1997 získal cenu Krištáľové krídlo v kategórii divadlo a audiovizuálne umenie. Od roku 2003 je vedúcim Ateliéru kameramanskej tvorby a fotografie na VŠMU.

Share/Save/Bookmark