ISSN 1339-4762

2percenta

Reklamný prúžok

SFÚ na Febiofeste uctí legendy slovenského filmu

Febiofestlogo resizeSlovenský filmový ústav (SFÚ) má na Medzinárodnom festivale filmových klubov Febiofest ako spoluorganizátor každoročne výrazné zastúpenie. Na jeho 24. ročníku vzdá poctu dvom legendám slovenskej kinematografie Albertovi Marenčinovi a Viktorovi Kubalovi, premietne archívne dokumenty s témou extrémizmu a participovať bude aj na príprave aktivít v rámci Industry Days, ktorý bude v Kine Lumiere.

V sekcii Slovenská filmová krajina vzdá Febiofest poctu Albertovi Marenčinovi, významnej osobnosti slovenskej kinematografie pri príležitosti 95. výročia jeho narodenia. Ako dramaturg, scenárista a predovšetkým ako vedúci Piesenosivom resizetvorivej skupiny v Štúdiu hraných filmov na Kolibe najmä v mimoriadne tvorivých 60. rokoch minulého storočia stál pri zrode mnohých významných filmov. Rozsah jeho umeleckej tvorby je široký a žánrovo pestrý. Okrem filmových scenárov písal básne, eseje, prekladal z francúzštiny, kreslil surrealistické koláže a je nositeľom mnohých ocenení. SFÚ si Marenčina na Febiofeste uctí projekciou filmu režiséra Stanislava Barabáša Pieseň o sivom holubovi (1961), ku ktorému napísal scenár. Film prostredníctvom detských hrdinov pôsobivo vypovedá o hrôzach a nezmyselnosti vojny a premietne sa v pondelok 6.3. o 18.00 hod. Albert Marenčin si na Febiofeste prevezme Výročnú cenu ASFK za prínos slovenskej kinematografii a klubovému hnutiu, ocenený bude aj český scenárista a dramaturg Meir Lubor Dohnal, ktorý pôsobil v Slovenskej filmovej tvorbe Bratislava a ako spoluscenárista sa podieľal na režijnom debute Juraja Jakubiska Kristove roky (1967) a Ela Havettu Slávnosť v botanickej záhrade (1969).

ZbojnikJurko resizePoctu vzdá Febiofest aj nestorovi slovenského animovaného filmu Viktorovi Kubalovi, od ktorého smrti uplynie tento rok dvadsať rokov. Počas svojho života vytvoril viac ako dvesto filmov, ovplyvnil mnohých tvorcov v oblasti slovenskej animácie a jeho tvorba sa preslávila aj za hranicami našej krajiny. SFÚ pri tejto príležitosti uvedie na Febiofeste film Zbojník Jurko (1976). Ide o Kubalov dlhometrážny debut o dobrodružstvách slovenského zbojníka Jura Jánošíka, hrdinu, ktorý nenávidí krivdu a bojuje proti sociálnemu útlaku. Film sa premietne v piatok 3.3. o 17.30 hod.

Vo filmovom programe uvedie SFÚ zo svojich zbierok aj dva filmy v sekcii Zrkadlo minulosti, ktoré pre festival vybrala filmová historička Eva Filová. Pod názvom Obrazy (proti) extrémizmu sa v kolekcii štyroch dokumentárnych filmov premietne strihový film o fašistických zločinoch Tisovej vlády Sú osobne zodpovední za zradu na národnom povstaní! (1946) režiséra Jána Kadára a strihový film o vojnovom slovenskom štáte a dôsledkoch fanatického nacionalizmu Maličká ríša (1964) v réžii Antonína Navrátila. Súčasťou sekcie je aj premietanie filmu Dušana Hanáka Súkromné životy (1990), psychologického príbehu o životných osudoch dvoch nevlastných sestier.

Súčasťou sprievodného programu  bude v piatok 3.3. o 17.00 hod. krst prvého zväzku dlho očakávanej publikácie z edičného oddelenia SFÚ Dejiny slovenskej kinematografie 1896 – 1969, ktorá je výsledkom niekoľkoročného precízneho výskumu a vytrvalej práce filmových historikov Václava Maceka a Jeleny Paštékovej. Publikácia predstavuje významný edičný počin. Ide o druhé aktualizované a doplnené vydanie, ktoré podrobne mapuje históriu všetkých jej odvetví, rodov a žánrov, približuje tvorbu najvýznamnejších diel, rozvoj slovenského kinematografického priemyslu, distribúcie, ale aj filmovej kritiky a filmového myslenia.

Počas Febiofestu sa v priestoroch Poľského inštitútu uskutoční  výstava filmových plagátov zo zbierok SFÚ pod názvom Prieniky poľskej a slovenskej kinematografie, venovaná spolupráci oboch susedných kinematografií. Kino Lumiere bude zasa miestom výstavy kolekcie viac ako šesťdesiatich fotografií jedného z najvýznamnejších priekopníkov českej filmovej a fotografickej avantgardy Alexandra Hackenschmieda, ktorú pod názvom Amerika 1936 tvoria negatívy z obdobia Hackenschmiedovho pôsobenia vo filmových ateliéroch v Zlíne, objavené až v roku 1999 v súkromnej zbierke Jiřího Novotného.

Share/Save/Bookmark